Znechutenosť z volieb do tzv. demokratického parlamentu

7. marec. 2012 o 23:45 | Kategória: Reakcie, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Znechutenosť z volieb do tzv. demokratického parlamentu

Áno, mnohí z nás sú vrcholne znechutení tým galimatiášom a tými aférami, o ktorých takmer všetci vedeli a zrazu ako by nám ich ufóni z inej planéty priniesli. Nie, neboli to ufóni, ale naši politici – straníci z tzv. etablovaných strán. Určite veľa z nás teraz uvažuje koho teda voliť? Kto nebude kradnúť ? Nuž podľa mňa, ten nebude kradnúť, ktorému nedovolíme. Preto skutočne nestačí, že sa nám po voľbách len tváre v tom politickom divadle povymieňajú. Keď je firma v takom morálnom, ekonomickom a spoločenskom rozklade, ako je naša vlasť – Slovensko, nestačí vymeniť vedúcich manažérov. Treba zmeniť spôsob riadenia – manažovania.

Systém priamej parlamentnej tzv. demokracie je podľa môjho názoru zastaralý. Možno bol vhodný pred 200 rokmi, keď občania mali úzke záujmy, verejný život bol určovaný náboženskými zásadami. (Dokonca i Rousseau v období Francúzskej revolúcie žiadal pre poslancov imperatívny mandát – čo dodnes v našom systéme nie je zavedené.)

Pôvodná myšlienka demokracie vyšla z malého spoločenstva, v ktorom sa všetci navzájom poznali, pričom vedeli o svojich schopnostiach i slabostiach. Zástupcovia ľudu boli teda volení po veľmi zrelej úvahe z tých najlepších.


Dnes je obmedzujúce, aby sa občan totálne stotožnil s ideológiou tej ktorej strany a volil jej kandidátov do parlamentu, pričom ich nepozná – kandidátky strán sú celoštátne.

Je potrebné zaviesť PRIAMU DEMOKRACIU, tým bude odstránený súčasný zhubný vplyv politických strán na riadenie spoločnosti.

Na vedúce miesta v štátnych orgánoch a vo veľkých štátnych podnikoch sú delegovaní “zaslúžilí” členovia strany, ktorí “nám pri voľbách pomáhali” ( a ktorí sú ochotní pre stranu a jej sponzorov zabezpečovať prostriedky zo spoločného – po slovensky: kradnúť). Preto je myslím nevyhnutné využiť aj túto krízu (ktorá sa prejavuje v celej spoločnosti) a zmeniť systém volieb a princípy delegovania zástupcov občanov do zastupiteľských orgánov. Je viacero možností – jednou z nich je švajčiarsky systém referend, ďalšou je možnosť stavovského princípu voľby členov parlamentu. Prijatie nových princípov ( a ktorých konkrétne )priamej demokracie bude zrejme témou rozborov a diskusií širokého spektra našich občanov.

Na Slovensku je dostatok vzdelaných a tiež skúsených makroekonómov, ako aj ekonómov z podnikovej sféry. Každý kvalitný a vzdelaný občan nemusí byť nutne zaradený v straníckom košiari. Naopak, tí špičkoví sa politickým stranám skôr vyhýbajú – výraznú osobnosť nemôžeš spútať do jednej línie.

Nie príslušnosť k tej ktorej politickej strane by mala byť kritériom pre výber do zodpovedných najvyšších hospodárskych funkcií, ale odbornosť. To všetko umožní zmena volebného systému. A žiaden odborník sa v štátnej správe sa už nebude musieť obávať volieb – a následne každé štyri roky výmeny “kádrov” až po najnižšie pozície. Osvedčený odborník bude kontrolovaný len svojimi výsledkami a nie predsedom politickej strany, ktorá ho (v doterajších podmienkach) na funkciu nominovala.
Bude potrebné vytvoriť novú ústavu, v ktorej bude zakotvená správa štátu priamou demokraciou, uplatňovanou prostredníctvom ľudových referend na rôznych úrovniach, prípadne zavedenie stavovského princípu zloženia parlamentu.

Nový volebný systém by mal byť založený na výbere kandidátov priamo občanmi v mieste bydliska, kde ich poznajú.

Výkonnú moc musí prevziať vláda odborníkov. Musia byť zavedené také mechanizmy, aby každý verejný činiteľ bol pod priamou kontrolou verejnosti a aby bol kedykoľvek odvolateľný.

Nová ústava aj bez prázdnych hesiel politických strán musí zabezpečiť princíp spravovania štátu, kde silní musia ochraňovať slabých. Zdraví musia byť solidárni s chorými, mladí musia prejavovať úctu a vďaku starým a nevládnym, najmä tým, ktorí až do svojej staroby pracovali a zabezpečovali tak život svojich potomkov a celej spoločnosti.

Zdravie nesmie byť predmetom obchodu, ale službou. Mladí v aktívnom pracovnom veku si musia uvedomiť, že dôchodca nie je darmožráč, ale otec a dedo, ktorý celý život poctivo pracoval. Má právo nezomierať ako žobrák. Aj ten posledný bezdomovec, ktorý celý život pracoval a tento neľudský systém ho pripravil o všetko, má právo nežiť pod mostom.

Nuž teda voľme!

Nenechajme to zase na vládu „silných, doteraz osvedčených a stabilizovaných strán“ – tak nejako to minulý týždeň v predvolebnej besede vyhlásil poslanec Brocka (KDH).

V čom silných? V schopnosti medzi sebou intrigovať a kamuflovať zbojstvá svojich politických špičiek ?

V čom osvedčených ? V schopnosti klamať a sľubovať nesplniteľné?

V čom stabilizovaných ? Znova ponúkať tých istých klamárov so stabilnými heslami (a stabilnými príjmami zo spoločného) ?

Alebo máme poslúchnuť pani Žitňanskú (SDKÚ), ktorá stále opakuje : veď volič má jeden list politickej strany a štyri krúžky.

No nie, vážení duchovia minulosti – my máme aj svoj rozum a hrdosť a zodpovednosť voči budúcnosti.

My sa rozhodneme zmiesť Vás do nenávratna.

A k tomu prvým krokom bude

odovzdať svoj hlas vo voľbách Ľudovej strane Naše Slovensko – č. 10.

Béla Moravanský

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: