Nekrológ za Václavom Havlom

21. december. 2011 o 22:14 | Kategória: Reakcie, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Nekrológ za Václavom Havlom

Začiatkom roku 1989 nikto na Slovensku Václava Havla nepoznal. Na Slovensku aj v Česku po Novembri 89 všade znelo – Dubček na Hrad! Ale niekto určil inak a tak istý Pavel Tigrid (Schönfeld) zakázal Alexandrovi Dubčekovi na Václaváku vystúpiť. Vladimír Mečiar potom raz Tigridovi zakázal vystúpiť v Bratislave z lietadla.

Havel viedol ponovembrové rokovania s komunistami a dohodol sa na ich beztrestnosti a ponechal im ekonomickú moc. Z komunistického aparatčika, čechúňa Mariána Čalfu spravil predstaviteľa Slovákov a premiéra ČSSR.  Na Slovensku od vtedy až po dnes nebola vláda bez „bývalého“ člena komunistickej strany.

Václava Havla potom na čísi povel komunistickí poslanci Federálneho zhromaždenia jednohlasne proklamatívne (to jest nie tajne) zvolili za prezidenta ČSSR – Československej socialistickej republiky a Havel prisahal vernosť socializmu (viede TU).

Havel sa potom začal obklopovať čudesnými poradcami, zo Slovenska hlavne kovanými čechoslovakistami typu Martina Bútoru. Na začiatku konca Česko-Slovenska bola Havlova citácia Masaryka – Štáty sa udržujú myšlienkami na základe ktorých vznikli. Tým dal jasne najavo svoju orientáciu na zločineckú čechoslovakistickú ideológiu. Technicky to chcel vykonať zrušením zákazu majorizácie v Snemovni národov Federálneho zhromaždenia, čiže brutálnym nastolením českej väčšiny v parlamente čo je vlastne popretie myšlienky federalizmu – demokracie viacnárodného štátu.

Vynechám klebety o tom, kto chodil k Havlovcom na obedy za Protektorátu Čechy a Morava. Fakt ale je, že havlovský Barrandov sa stal hlásnou trúbou nacistickej propagandy. Barrandovské filmy sa premietali v celej Nemcami okupovanej Európe. To bol vrchol premietanosti českých filmov v celej histórii. Pravda aj za pomoci nemeckého vynálezu – tituliek. Tak ale vtedy fungoval celý priemysel havlovskobarrandovský. Všetkých 300 českých hercov napríklad hajlovalo pred kamerami na panychíde za Heydrichom: ( článok TU). 

Niektorí na to aj doplatili. Napríklad Adina Mandlová a Lyda Baarová. Iní zas stihli ešte podpísať Antichartu ako Karel Hoger. Ale iní zas reštituovali ako Václav Havel a jeho sponzor knieža Schwarzenberg. Pravda a láska tak zvíťazili nad lžou a nenávisťou. Ono v Charte77 to bolo všelijaké. Jedna časť tvorila chartistickú šľachtu a zvyšok trel biedu. Píše o tom disident Jirí Wolf TU.

Keď Václav Havel preniesol v 1989 prejav, všetci mu tlieskali.

„Komunisté vás budou strašit nezaměstnaností, není to pravda, ničeho se nebojte…“ / viac TU

Dnes už ten jeho známy prejav pôsobí ako cynická demagógia: TV INA.

Začiatkom 90-tych rokov som uvažoval či Václav Havel je hlupák alebo podvodník. V každom prípade jeho činy vyvolávali napätie medzi slovenským a českým národom a k upokojeniu došlo až po vzniku národných štátov. Dňa 14. marca 1991 sa prezident Havel zúčastnil na miniatúrnom stretnutí bratislavských čechoslovakistov pod sochou českého leva pred Slovenským národným múzeom na Vajanského nábreží v Bratislave. Aby Havel vyvolal provokáciu zobral svojich pár prívržencov a zamieril na námestie SNP, kde sa konalo zhromaždenie tisícok Slovákov za slobodu slovenského národa pri príležitosti vzniku prvej SR. V ČST potom ukazovali dramatické zábery ako 70-ročná babka s bakuľou búcha Havlovi po aute a Havel fufňal do mikrofónu na Bratislavskom hrade z policajného auta so zapnutými majákmi.

Tak sa Václav Havel stal, aj podľa vlastných slov, hrobárom Česko-Slovenska. Taký názov stál na začiatku štátu vo všetkých medzinárodných zmluvách (Versailles, Pittsburgh) a až Beneš sfalšoval pri prekladaní tieto dokumenty a tak spravil v 1920 z Tchéco-Slovaqui/Česko-Slovenska nejaké Veľké Česko/Československo. Názov Česko-Slovensko sa používal aj v rokoch 1938-1939 až po český puč 10.marca 1939, ktorý vykonali Česi po dohode s Adolfom Hitlerom na Slovensku. Havel ako prezident vyvolal pomlčkovú vojnu o názov štátu keď presadzoval všelijaké neprijateľné názvy. Prijatý bol nakoniec názov Česká a Slovenská Federatívna Republika čiže Česko-Slovensko čiže ČSFR. K upokojeniu vzťahov medzi národmi ale už neprišlo a táto protislovenská Havlova iniciatíva tiež vyostrila vzťahy.

Ťažký úder spôsobil Havel občanom Česko-Slovenska vypustením tisícov ťažkých zločincov z väzníc (tzv. Havlove amnestie). Kriminálna zberba lúpila, vraždila a znásilňovala. Tým Havel zastrašil občiansku spoločnosť a vytvoril podhubie pre neskoršie mafie a hospodársku kriminalitu.

Ťažký úder spôsobil Havel občanom Slovenska keď pod ľúbivými populistickými pacifistickými heslami zastavil zo dňa na deň zbrojnú výrobu a tisíce Slovákov sa ocitli zo dňa na deň na ulici bez práce.

Václav Havel nebol znova zvolený (pluralitné demokraticky zvolené Federálne zhromaždenie ho nechcelo na rozdiel od komunistického s jednotnou kandidátkou Národného frontu) za prezidenta ČSFR a v deň prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky podal demisiu.

„Vyznamenal“ sa aj počas volieb za českého prezidenta. Nechal zavrieť na 24 hodín poslanca Miroslava Sládka a tak bol zvolený v parlamente presne o jeden hlas.

Václav Havel – tento okiadzaný demokrat a humanista je neslávne známy vynálezom politického termínu „humanitárne bombardovanie“ v súvislosti s vojenskou agresiou proti Juhoslávii. Za to si neskôr vyslúžil od kosovskej mafie uznanie.

Václav Havel bol neschopný človek ale z nejakého dôvodu sa stal vyvoleným. Potom biedne hral svoju úlohu politika koľko to len vládal so svojou prepitou hlavou. Dokázal navzájom proti sebe poštvať bratské národy a z jeho demagogických rečí sa skôr stal opak. Svojou mocibažnosťou rozbil štát, národom zobral vieru v spravodlivosť, v občiansku spoločnosť a štátom strednej Európy nastúpil cestu banánových republík.

Martin Čák

Demokracia

Humanita

Morálka

Plač

Iné  o Havlovi:

Slávne výroky Václava Havla 

Zoznam Hvlových klamstiev a svinstiev 

Havel uzavrel zmluvu s komunistami 

Tajné reštitúcie Václava Havla 

Milovaný a nenavidený 

Najväčší škodca ponovembrového vývoja

                               I jako malý byl Vašek jenom roztomilý šašek.

                      Aj toto sú nevinné obete Otca “humanitárneho bombardovania”.

Ján Kopúnek

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: