Blížia sa nám Vianoce

6. december. 2011 o 22:29 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Blížia sa nám Vianoce

Rok sa zišiel s rokom a opäť prišiel sviatočný čas. Čas Vianoc. Obchody zaplavujú vianočné ozdoby od výmyslu sveta a pomaly sa dostávajú aj do našich domácností. Ľudia však, či už mladí, alebo starší, zabúdajú na naše pôvodné národné zvyky a ducha skutočných Vianoc.

Doba je uponáhľaná, rýchlo sa rozvíjajúca, moderná. Ľudia sa ženú dopredu za nejakým vytúženým cieľom, alebo len tak zo zvyku. Neobzerajú sa, utekajú stále dopredu s klapkami na očiach. To však neospravedlňuje to, že zabúdajú kým sú, odkiaľ pochádzajú, kto boli ich predkovia, že zabúdajú, aké zvyky kedysi ctili ich starí a prastarí rodičia. Staré zvyky sa podľa mnohých v súčasnom svete už nenosia. Naše krásne slovenské obyčaje zanikajú. Nahrádzajú ich bruchatí, bradatí Santa Clausovia, fľaše nezdravej Coca-Coly, všadeprítomné americké úsmevy. Kroje, výšivky a kolovrátky už nevidieť takmer nikde, možno už len v domoch starších ľudí. Pamätáte si ešte na rozkrajovanie jabĺčok, ukladanie korún pod obrus, alebo na zlaté prasiatko? Toto naše pôvodné zaniká v spleti amerikanizmu.

Nesmieme však zabúdať na jednu dôležitú vec. Naše národné zvyky si musíme uchovávať, inak stratíme identitu. Je to poklad, ktorý sme zdedili po našich predkoch a ktorý si musíme starostlivo strážiť. Je to jedna z častí nášho národného bohatstva, o ktorú však bohužiaľ postupne prichádzame. Sami sa o ňu ochudobňujeme svojím správaním. Je jedno či je doba moderná, alebo neviem aká, tieto zvyky by sme NIKDY nemali považovať za zastarané a nehodné ďalšieho prežívania! Na nich sme vyrástli, vychovali nás, vďaka nim sme Slovákmi. Preto by ich každý z nás mal aspoň z časti dodržiavať a prežívať, preto by sme nemali zabúdať. Lebo ak zabudneme, zabúdame na to, kým naozaj sme. Tak, ako nám ich predávali naši rodičia a starí rodičia, tak by sme ich ďalej mali predávať našim deťom my. Rovnaké, nepozmenené, pôvodné, naše. Aby sa raz nestalo, že nám naše deti povedia, kedy im darčeky prinesie Santa Claus na tom úžasnom červenom kamióne. Naše deti musia byť hrdé na naše tradície, musia byť hrdými Slovákmi tak, ako my.

Avšak to celé nie je len o zvykoch a symboloch Vianoc, ale aj o ich prežívaní. Dnešné sviatky sú zväčša o drahých darčekoch, o tom, kto bude mať veľkolepejší stromček, či vyzdobenejší dom. Táto záplava materializmu doslova dusí tradičné Vianoce. Už dávno to nie je o príjemnom večeri s rodinou, už dávno to nie je len o tom, že rodina je konečne spolu. Dnes sú tieto večery plytké, takmer bez úprimnej radosti. Deti do seba nahádžu zemiakový šalát a kapra a utekajú ozlomkrky pod vianočný stromček pozrieť sa, či dostali ten nový počítač, tú novú robotickú hračku alebo inú vymoženosť  modernej doby. Ak tam nenájdu nič vysnívané je po príjemných sviatkoch. Sú nevďačné za obyčajnejší darček. My sme sa kedysi tešili aj z maličkostí. Vážili sme si aj menšie dary. Možno je to klišé, ale želať si pod stromček šťastie, zdravie a lásku bývalo krajšie a hodnotnejšie než ten najdrahší materiálny darček.

Pýtam sa, prečo to nie je tak aj dnes? Prečo sa to všetko zmenilo? Prečo sme to dovolili? Azda z pohodlnosti? Alebo je to niečím iným?

To, že sa Vianoce zmenili, by si mal uvedomiť rovnako každý z nás. Každý z nás by sa mal pokúsiť to aspoň trochu zmeniť, opäť prebudiť starého ducha Vianoc a slovenské obyčaje, inak vianočné sviatky ako také už úplne zaniknú. Nebudú ani jabĺčka, ani zlaté prasiatka, ani kapustnica. Deti budú z okna vyzerať Santa Clausa so záprahom sobov a my zabudneme, že sme Slovákmi a že sme kedysi mali aj niečo naše.

Simona K.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: