Štrajk ako zbraň v boji proti neprávosti

3. december. 2011 o 9:00 | Kategória: Reakcie, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Štrajk ako zbraň v boji proti neprávosti

Posledné udalosti nasvedčujú tomu, že ešte existujú ľudia, ktorí sú ochotní bojovať za svoje práva a spravodlivosť. Lekári nám ukazujú jasný príklad, že sa dá spojiť a jasne tak dávať najavo tomuto zvrátenému kapitalistickému systému, že sú tu ľudia, ktorí s ním niesú spokojní. V blízkej dobe je možné, že budú štrajkovať aj učitelia, ktorí sa tiež spájajú, aby založili odbory, ktoré budú brániť záujmy tohto stavu. Systém už nepočítal s tým, že sú tu ľudia, ktorí si nenechajú po sebe šliapať. Vo svete to ľudia už pochopili, len na Slovensku bolo doteraz ticho. Som rád, že sa našla aspoň jedna skupina ľudí, ktorá začala štrajkovať. V dnešnej dobe, kedy v parlamente nemajú zamestnanci a široké masy svojich zástupcov je štrajk jedinou zbraňou, ktorou sa ľudia môžu brániť.

Poďme si teraz niečo napísať o štrajku. Význam slova rozoberať nebudem, iba v krátkosti napíšem, že je to činnosť, ktorou zamestnanci vyvolávajú tlak na zamestnávateľa, aby dosiahli lepšie podmienky v zamestnaní alebo je to protest proti niečomu, čo nieje správne a je protizákonné, či neetické. Právo na štrajk je základným ľudským právom a toto právo štrajkovať je zakotvené aj v Ústave SR.

V minulosti štrajkom robotníci dosiahli úspechy, ktoré teraz zase strácame, lebo sa bojíme pozdvihnúť hlas a päste proti systému. Robotníci z Chicaga, ktorňi v roku 1886 zorganizovali veľký štrajk dosiahli to, že sa v zákone ukotvilo, že pracovný čas má byť skrátený na 8 hodín. Toto všetko sa stalo 1.mája, odvtedy sa tento deň oslavuje ako sviatok práce a všetkých pracujúcich. Robotníci v USA zorganizovali štrajk obrovských rozmerov, demonštráce po celej krajine, kde centrom bolo Chicago, kde do ulíc vyšlo asi 40 000 štrajkujúcich. Na znamenie solidarity s robotníkmi štrajkovali aj iné profesie, šlo o všeobecný štrajk. Systém rovnako ako dnes zasahoval proti štrajkujúcim, dokonca ich v ten deň 6 zahynulo po tom, čo polícia začala strieľať do davu. Ale vydobyli si lepšie sociálne postavenie a osemhodinový pracovný čas. To všetko dosiahli na základe veľkého tlaku, ktorým pôsobili na kapitalistickú oligarchu v USA. A to je len jeden z mnohých príkladov, ktoré nám ukazujú, že má zmysel bojovať za svoje práva, že ak sa všetci spojíme, máme šancu dosiahnuť lepšie životné podmienky.

Záujmy zamestnancov majú hájiť odbory. Aby zamestnanci dosiahli ciele, ktoré potrebujú dosiahnuť, žačali sa vytvárať organizované zoskupenia zamestnancov – odbory. Tak ako sme vraveli, že štrajk je zbraňou zamestnancov, odbory sú ich ochranným štítom.

Dnešný stav vecí je dôsledkom toho, že sme ticho, že si so sebou necháme robiť, čo sa vláde zachce. Výdobytky, ktoré nám vybojovali robotníci v minulosti pomaly ale isto strácame. Pre vačšinu populácie na Slovensku je osemhodinový pracovný čas iba pekným snom. Do práce chodíme každý deň, sme finančne podhodnocovaní, zatiaľ čo tí hore sa topia v nadbytku statkov. No my sme stále ticho. Kedy sa konečné slovenská spoločnosť prebudí a začne bojovať za lepší chlieb pre seba a svoje deti? Väčšina odborov je dnes skorumpovaná a riadia ich boháči, ktorí pre blaho zamestnancov nespravia nič, pretože sami majú dostatok a nie zriedka nadbytok. A tak zamestnanci mnohokrát ostávajú vo svojom boji osamotení a bez pomoci, preto potom trpia zlými podmienkami. Dnes drvivá vačšina odborov nespĺňa svoju úlohu. Najviac odbory, v ktorých sú združovaní robotníci. Vládnucej moci sa tento stav páči, že robotníci sú neorganizovaní a skoro bezbranní. Vláda ich potom môže vydierať, koľko chce. Mali by začať fungovať skutočné národné a sociálne odbory, ktoré by sa skutočne a nie len rečami, ale aj činmi domáhali spravodlivosti pre pracujúcich.

Týmto článkom chcem v ľuďoch prebudiť svedomie a pocit zodpovednosti za svoju budúcnosť i budúcnosť svojich detí. Pretože niesú dôležití výhradne vlastníci kapitálu, bytostne dôležití sú totiž hlavne pracujúci, pretože bez nich by nič nefungovalo. S peňazí sa totiž nenajeme, z bankoviek si dom nepostavíme, nezožneme s nimi polia a mnoho iného.

Máme dve možnosti, ako zlepšiť svoju situáciu. Jednou z nich je voľba politickej strany, ktorá skutočne zastáva záujmy pracujúcich. Už teraz v najbližších voľbách musíme takúto stranu zvoliť. Stranu, na kandidátke ktorej sú ľudia, ktorí sú tiež pracujúcimi a robotníkmi, ktorí skutočne poznajú problémy nás, obyčajných ľudí. Momentálne toto všetko spĺňa jedine Ľudová strana Naše Slovensko, za ktorú budú kandidovať aj členovia Slovenskej pospolitosti. Ale o tejto možnosti budeme hovoriť v neskorších člákoch.

Druhou možnosťou, ako zlepšiť životné podmienky je ísť cestou organizovaných odborov a štrajku. Ako som už spomínal, štrajk je poslednou zbraňou, kedy sme už vyčerpali ostatné prostriedky. Ak nepovieme nič, vláda sa z nás bude naďalej smiať a robiť si s nami čo sa jej zachce. Ale ak sa konečne postavíme a budeme štrajkovať, určite si nás všimnú a začnú naše požiadavky brať vážne.

Tak ako to je v súčasnosti s lekármi, z ktorých sa minister najprv smial, odmietal im splniť aj tú najmenšiu požiadavku, lebo nečakal, že lekári su do tak veľkej miery odhodlaní uskutočniť štrajk. Teraz sa už veru zloboh Uhliarik nesmeje, pretože jemu aj vláde poriadne tečie do topánok. Boja sa, že celé zdravotníctvo skolabuje bez životne dôležitých lekárov, boja sa, že aj ľud zbadá, že na našom zdravotníctve ponovembrové vlády vykonali eutanáziu a zdochlinu chcú odovzdať finančným skupinám zo zahraničia, ktorí ešte aj z tohto hnilého mäsa dokážu vyprodukovať skvelý biznis. Škoda, že iba bizmis a nie naozajstnú lekársku starostlivosť a pomoc pacientom. Vládni politici sa vyhrážajú, zastrašujú, zatýkají lekárov. Ale je to iba mŕtvola, ktorá v smrteĺom kŕči kope okolo seba.

Preto vyzývam všetkých ľudí, aby boli solidárni a aby podporovali štrajky, ktoré budú teraz pravdepodobne prebiehať. Aby boli trpezliví, pretože štrajkom bojujeme za lepší život a podmienky pre nás všetkých. Vyzývam ľudí, aby zakladali národné a socíalne odbory, ktoré budú skutočne zastupovať nás pracujúcich a ktoré nebudú iba hračkami v rukách zapredanej a zločineckej vlády, ktorá tu momentálne je! Pretože ak štrajkujeme, boháči prichádzajú o zisky a to a im veru nepáči. Preto jediná cesta, ktorá vedie mimo parlament je štrajk, generálny štrajk všetkých zamestnancov, aby kapitalitsi zistili, že aj my máme hlas a nenecháme sa vykorisťovať a ponižovať! My sme národ, my sme tu doma, táto zem patrí nám, nie zahraničným finančným skupinám!

Jakub Hromoslav Škrabák

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: