Ľudovít Velislav Štúr- životopis

28. október. 2011 o 0:13 | Kategória: História | Komentáre vypnuté na Ľudovít Velislav Štúr- životopis

Ľudovít Štúr sa narodil v októbri 1815 v rodine národne orientovaného učiteľa Samuela Štúra. V roku 1828 začal študovať na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ), kde mal na neho veľký vplyv profesor histórie slovenského pôvodu Leopold Petz (jeho rodičia pochádzali zo Skalice). Profesor Petz orientoval svojich žiakov aj na diela slovanských autorov a prebudil tak u Štúra záujem o svet slovanstva. Štúr sa v tomto období oboznamuje s dejinami slovanských národov a bližšie spoznáva diela Jána Kollára, Pavla Jozefa Šafárika a ich myšlienku slovanskej vzájomnosti. O dva roky neskôr začína študovať na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde už niekoľko rokov existovala Katedra reči a literatúry česko-slovenskej pod vedením profesora Juraja Palkoviča. Tu sa stáva členom a neskôr podpredsedom Spoločnosti česko-slovenskej a v apríli roku 1836 uskutočňuje s priateľmi pamätný výstup na Devín, pri ktorom sa zaviazal službe národu a prijal slovanské meno Velislav. 

V roku 1838 odchádza na univerzitu do Halle, kde sa bližšie zoznamuje s Heglovou a Herderovou filozofiou, ktorých koncepcia dejín značne ovplyvnila Štúrov filozoficko-historický svetonázor, čo sa výrazne prejavilo predovšetkým v spise Slovanstvo a svet budúcnosti. Po návrate zo štúdii píše obranné a polemické spisy, zastupuje profesora Palkoviča na bratislavskom lýceu a hlavne spája katolícky a evanjelický prúd Slovákov na báze spisovného jazyka so stredoslovenskými základmi.

V roku 1844 Ľudovíta Štúra odvolajú z bratislavského lýcea a na protest proti jeho odvolaniu sa 22 slovenských študentov rozhodlo odísť z lýcea. O rok neskôr začína vydávať Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. V roku 1847 vystupuje ako poslanec za mesto Zvolen na Uhorskom sneme, kde aj pred pomaďarčeným Slovákom a politickým oponentom Lajosom Kossuthom dôrazne obhajuje slovanské národné práva. V roku 1848 sa na Štúrov podnet zakladá v Prahe spolok Slovanská Lipa. Štúr pomáha koncipovať Žiadosti slovenského národa a účastní sa v Prahe Slovanského zjazdu. V tomto období na neho maďarská vláda vydáva zatykač. Štúr v mene Slovenskej národnej rady na zhromaždení v Myjave (19.septembra 1848) vypovedá poslušnosť uhorskej vláde a vyhlasuje nezávislosť Slovenska. V rokoch 1848-1849 sa so slovenskými dobrovoľníckymi zbormi zúčastňuje niekoľkých ozbrojených výprav proti maďarskej vláde. Po porážke Maďarov pri Világoši, však cisársky dvor odmietol splniť sľuby, ktoré dal Slovákom a taktiež zamietol Štúrovu žiadosť o povolenie vydávať noviny a obnoviť spolok Tatrín.

Po smrti brata Karola odchádza Štúr do Modry, aby sa tu postaral o bratových sedem detí. V Modre žije pod policajným dozorom, no naďalej je tvorivo činný. V roku 1853 zomrela vo Viedni jeho duchovná priateľka Adela Ostrolúcka a v Trenčíne jeho matka. O dva roky neskôr (v decembri 1855) sa pri preskakovaní potoka nešťastne postrelí a 12. januára 1856 sa v Modre končí jeho životná púť.

Martin H.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: