Žilinské geto – časovaná bomba

26. október. 2011 o 20:48 | Kategória: Cigánsky problém, Reakcie | Komentáre vypnuté na Žilinské geto – časovaná bomba

Nebezpečné útoky na rušňovodičov, terorizovanie okoloidúcich, krádeže a v neposlednom rade útoky, vyhrážky a ponižovanie študentov SOŠ v Žiline. Kto to má asi tak na svedomí? Že sa vôbec ešte pýtame…  Zarážajúce však je, že aj napriek viacerým zraneným obetiam, ktoré sa rozhodli o týchto incidentoch hovoriť, sa dodnes nič nerieši! A tak sme sa rozhodli navštíviť študentov SOŠ v Žiline, ktorí sa s útokmi neprispôsobivých asociálov stretávajú čoraz častejšie.

Chceli sme zistiť, kde to viazne a prečo sa tento problém nerieši aj napriek tomu, že viacerým študentom už praskli nervy a rozhodli sa o tomto probléme prehovoriť verejne(reportáž bola aj v TV).  Ešte predtým, ako sme išli ku škole, kde sme sa chceli stretnúť so študentmi , som sa rozhodol, že navštívim aj geto, kde sa zgrupujú títo nebezpeční extrémisti. Vyzbrojený fotoaparátom som veril, že vám prinesiem nejaké fotografie priamo z ich nory, kde prebývajú počas celého roka.  Moje očakávania samozrejme nesklamali a v okolí bolo mnoho odpadu, ktoré znečisťovalo životné prostredie. Vďaka tomuto a desiatkam satelitov z okien som zistil, že som na mieste.  Po prvých pár krokoch som upútal pozornosť svojou provokačnou farbou pokožky! Už z pohľadu ženy, ktorá puckou rozbíjala palety, ktoré iste neukradla, som vycítil, že tam nie som vítaný. Tá atmosféra mi pripomínala scénky s westernových filmov, keď do mesta banditov vkročil šerif. Z pohľadov niektorých spoluobčanov som zistil, že toto územie patrí im a svoje teritórium si budú patrične chrániť. Ja som im ho však zobrať neprišiel, prišiel som sa len pozrieť , ako to tam vyzerá. A tak moje kroky čoraz ťažšie a ťažšie vchádzali medzi obydlia týchto spoluobčanov. Neprešiel som veľa a bohužiaľ nespravil som ani veľa fotiek, lebo som bol pod dohľadom miestnych a nechcel som zbytočne provokovať už aj tak dosť napätú situáciu. O múr som zbadal opretý bicykel a po chvíľke, kedy som sa presvedčil, že v minulosti nebol môj, som pokračoval ďalej. Vtom sa predo mnou vynoril hlúčik mladých spoluobčanov, ktorí  hneď, ako ma zazreli, zamierili ku mne s nejakou poznámkou v jazyku národnostných menšín, ktorý zatiaľ ešte nie je povinný v školách a tak ho ešte neovládam. To som už zaregistroval nepríčetné agresívne pohľady, dlane v päsť a ruky naširoko. Vytočila ich prítomnosť “gadža“ na ich území.  Na moje šťastie jeden zo starších spoluobčanov si vytiahol krabičku cigariet a tak zmenili svoj smer a vybrali sa ich najskôr po vzore našich politikov sprivatizovať. Zatiaľ som prešiel pár metrov ďalej a dostal som sa na cestu. Ešte stále po mne vykrikovali  a niektorí sa snažili ísť pár metrov za mnou, ale nakoniec to vzdali. Medzi nimi sa nachádzali aj mladiství… Predstavme si scenár, že keby chudobný cigán, ktorý nemá ani na jedlo nevytiahol krabičku cigariet, tak by som mohol skončiť tak, ako už skončilo mnoho Slovákov ,ktorí sa stretli s týmito agresormi. Čo by sa robilo ďalej? Samozrejme, polícia by vyhlásila, že zločin spáchali mladiství a tým by to padlo. Žiadne vyhlásenia vlády o rasistickej vražde, žiadne vyhlásenie ĽPR a iných podobných primitívov. Nič. Nerobilo by sa vôbec nič! No vďaka tejto vláde, ktorá týmto exemplárom platí lieky, školské obedy, elektrinu a samozrejme vreckové, si mohol dotyčný cigán kúpiť cigarety a tým možno zabránil ďalšiemu útoku.

No vrátil by som sa späť k priateľom, ktorí zatiaľ rozdávali letáky, ktoré sme pripravili pre študentov SOŠ. Potom sme sa vybrali pred školu, kde sme sa chceli porozprávať so študentmi. Počas nášho čakania pred školou zavolala na nás riaditeľka školy p. A. Chupáčová dva krát políciu a zakázala nám stáť na pozemku pred školou, lebo to je vraj majetok školy a ona si neželá, aby sme tam stáli! Škoda, že pani riaditeľka nie je takáto aktívna aj keď jej žiakov napádajú neprispôsobiví asociáli. Dozvedeli sme sa, že to práve neochota riaditeľky je hlavný problém neriešenia útokov voči študentom.  Vzhľadom k tomu, že sme neprišli provokovať, ale zmonitorovať situáciu, tak sme opustili priestor spred školy.  V tom čase sa už pravdepodobne priatelia riaditeľky školy (rozumej miestni cigáni) začali zgrupovať a s veľkým záujmom nám chceli pravdepodobne povinšovať pekný deň.

Na rozdiel od riaditeľky školy nám záleží na tom, aby študenti neboli napádaní a ponižovaní nejakými neprispôsobivými asociálmi a preto táto návšteva v okolí „vojnovej zóny“, kde za obeť padajú naši študenti, nebola ani zďaleka posledná. Touto cestu ešte prosíme študentov, ktorí už majú dosť vyčíňania neprispôsobivých asociálov, aby nás kontaktovali na náš e-mail a spoločne sa pokúsime nájsť riešenia tejto situácie, keďže inštitúcie na to určené, o to nemajú záujem.

Pre zaujímavosť vám sem ešte prikladáme odkaz, kde sa dočítate, že mesto Žilina dostalo minulý rok 90 000 000 Sk (slovom deväťdesiat miliónov slovenských korún) na pomoc cigánom. Kto vie, čo im za to kúpia. Dúfajme, že nie baseballové palice.

SP Sever

http://www.webnoviny.sk/slovensko/na-pomoc-romom-ziskala-zilina-3-mili/178592-clanok.html

okrasné prvky v okolí asociálnych príbytkovnedelny obed

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: