Ako sa Rišo zaťal

16. október. 2011 o 19:14 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Ako sa Rišo zaťal

Tak sme sa konečne dočkali. Najúžasnejšia a najtransparetnejšia vláda, akú „táto krajina“ mala, je minulosťou. V utorok (11. 10. 2011) padla vláda Ivety Mikulášovej Miklošovej a padla jednoducho – podpílením si konára pod vlastným zadkom. Až rozumne uvažujúci človek neverí tomu, že to nebolo zinscenované.
Zinscenované – nezinscenované, podstatné je, že veci sa začali diať potom. A aké?!
Zaťatý a hrdý Rišo sa pustil do rokovania za svoju vec s Janom Slotom. Lebo hoci je on silno zásadový človek, v národno-štátnych otázkach sa spojí aj s čertom, diablom a kýmkoľvek. Nepopieram – jeho postoj a hlasovanie v utorok v parlamente ma prekvapil a oceňujem ho, len sa čudujem, že ako politik nezistil, s kým mieša kávu. To, že začal rokovať s SNS o pozbieraní podpisov, ktoré potrebuje, aby mohol dať opakované hlasovanie za schválenie eurovalu na posúdenie Ústavnému súdu, mu bude v „tejto krajine“ k ničomu. Ale to naozaj svedčí len o tom, že je nevyzretý a neskúsený politik, inak by vedel, že to je boj s veternými mlynmi. Asi tak, ako keď po jeho nástupe do parlamentu ľudia bojovali za zachovanie sochy Svätopluka na Bratislavskom hrade v takej podobe ako bola vyrobená. No a keď ho pravoverní kopli do liberálneho zadku (alebo využili, použili, či zneužili na vlastné ciele), začal rokovať s politikom, o ktorom nevedel nikdy povedať nič pozitívne, na ktorého kydal a ktorého by najradšej vykopol z tejto planéty. Hm, aspoň niečo sa naučil v tej našej politike – a to, že chrbtová kosť sa nenosí.
A Fico? Ten zo situácie vyťažil, čo mohol. Niekde medzi vykrikovaním o kupovaní poslancov sa sám zapredal a za svoj prezentovaný názor zahlasoval výmenou za predčasné parlamentné voľby. V situácii, keď podľa slov politikov štát nemá peniaze na nič, sa nejakých tých pár miliónikov na predčasné parlamentné voľby nájde. Veď prečo by sme si nedopriali pochod k volebným urnám každé dva roky. To už daňový poplatníci nejako prekusnú. Podstatné je, že sme si „zachovali tvár“ v úžasnej únii.
Ďalším prekvapením bolo vrelé objatie ministrov vnútra – ex Kaliňáka a Lipšica. Pri tejto fotografii mi prebehol mráz po chrbte a môj žalúdok sa zmenil na ventilátor.
Dobre, neviem, čo sa čudujem, veď na Slovensku je to tak – všetci sú kamaráti, hlavne ak im ide o vlastné vrecká. Čo je však pre mňa v tejto situácii zarážajúce, sú predpovede „kompetentných“. Pretože hneď, ako boli ohlásené predčasné voľby, začali sa špekulácie novinárov a politológov o tom, ako bude vyzerať budúca vláda, budúci parlament. No a nikto z nich ani na moment nezaváhal, že by sa v parlamente po voľbách mohla ukázať nejaká iná strana. Skrátka – tí ktorí si nevedeli prísť na meno, tí, ktorí nevydržali vládnuť ani dva roky, tí, ktorí evidentne zbedačujú Slovensko a Slovákov a ktorých má národ plné zuby, sa tam podľa všetkých odborníkov dostanú znovu. Bez zaváhania to povie každý.
Som znechutená z jednoduchosti a naivity ľudí. Za komunistov ľudia nadávali na zmanipulované voľby. Prečo to robili? Načo sa rozčuľovali? Načo chodili zvoniť kľúčami na námestie? O čo im šlo? Máme slobodné voľby, „demokraciu“  a možnosť rozhodnúť sa pre niečo nové, možno lepšie a cez to všetko dvadsať rokov držíme v parlamente tie isté ksichty, tých istých darmožráčov, len v iných kabátoch.
Ľudia, zobuďte sa, nebojte sa nových vecí, nových tvárí. Nie veľkolepá predvolebná kampaň je to, čo zvýši vašu životnú úroveň. Pretože čím veľkolepejšia predvolebná kampaň, tým väčšie záväzky voči tým, ktorí ju financovali.

Tea Nachtigal

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: