Hlavné námestie Bratisluhova

5. október. 2011 o 18:43 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Hlavné námestie Bratisluhova

Na Hlavnom námestí hlavného mesta nájdeme mimoriadne zaujímavý a výrečný informačný pútač. Je na ňom vyobrazený hudobný génius Franz Liszt (tak sa celý život podpisoval), aj s textom pre návštevníkov hlavného mesta. Nuž, a ako sa na správny sluhovský produkt patrí, ako prvý je text v angličtine. Veď Slovákov treba pri každej možnej príležitosti privykať, že sú len ľudia II. triedy, nech sa teda láskavo postavia na koniec radu. Ale sú tam aj iné zaujímavosti, na taký kratučký textík je ich tam dokonca požehnane. Náš skladateľ je tam uvedený ako „Ferenc“, čo je minimálne neúcta voči mŕtvemu, ktorý sa nemôže brániť. No a samozrejme ako Maďar. Paradoxne – správnejší je anglický text, kde je Liszt uvádzaný ako „hungarian“, teda uhorský skladateľ. Miroslav Demko už dávnejšie, na základe archívnych dokumentov, presvedčivo dokázal slovenský pôvod tohto svetoznámeho hudobníka. Nejdem to tu obšírne rozoberať, iba spomeniem, na čo som narazil pri čítaní prác z mladých rokov Friedricha Nietzscheho. Ten sa celý život vášnivo venoval aj hudbe. O jednom zo svojich kompozičných pokusov, o hrdinovi Ermanarichovi, píše: „… podobne ako v Lisztovej „Hungarii“ (Uhorsku), kde je uchopený pocitový svet slovanského národa, …“ Ďalej podrobnejšie popisuje zamýšľané umelecké prostriedky: „… a huslista to musí poňať žalostivo, no napriek tomu slovansky spurne.“ Nemusíme sa obávať, žeby taký vzdelaný mladík nevedel, o čom hovorí. Najmä keď Liszta obdivoval, veď na Vianoce roku 1861 si od sestry želal jeho fotografiu. Neskôr ho spoznal aj osobne. Podobne aj dnešní mladí obdivovatelia hudby veľmi dobre vedia, že taký George Michael je pôvodom Grék, či to, že Madona pochádza z talianskej rodiny… Tu si už môžeme iba povzdychnúť: aký asi veľký obzor môžu mať sluhovia trpaslíkov? Potom sa nemôžeme čudovať ani tomu, že na tomto pútači je namiesto Bratislavy uvedený „Prešporok“. Nech celý svet vidí, že Bratislava je len nejaký umelý – možno Mečiarov – výmysel. V kultúrnej Európe niečo nechyrované. Ale o tej naši „inteligenti“, ktorí majú problémy s cudzími jazykmi, a z cudziny poznajú tak akurát Čechy, veľa nevedia. Aj preto je im taká vzdialená Viedeň a jej spôsoby. A tak predvádzajú nielen svoju sluhovskú zaostalosť, ale priam živočíšnu nenávisť už len voči slovenskému názvu „Tohto“ mesta. Veď čo by sme nechceli, keď napríklad otec známeho „mestského historika“ a jedného z najväčších antislovákov sa susedom chválil (a vyhrážal), že on proti slovenskej samostatnosti bojoval so samopalom v ruke.
          Jedna z príčin tohto stavu je aj známa Akcia B, keď v 50. rokoch vysťahovávali slovenskú nekomunistickú inteligenciu, a namiesto nich tu pribudla čechoslovácko – boľševická zmeska. A tí, čo zostali, sa klepali od strachu – a vyzerá to tak, že dodnes. Veru, aj nám by sa zišla nejaká taká „akcia“, v ktorej by sme sa zbavili týchto sluhov. Mohlo by sa to volať napríklad „Reakcia B“. Ale nebolo by to nič násilné, naopak, malo by sa to udiať komótne a mimoriadne kultivovane, so spôsobmi ako z tých najlepších aristokratických salónov. Predsa len máme trochu iné spôsoby ako oni. Všetci mešťania vedia, že v množstve starších mestských bytov sú aj také, ktoré majú tzv. „slúžkovské“ polizbičky. Aj naše sluhovské typy o tom niečo vedia, veď ešte nedávno si ich masovo prideľovali. Nuž a keby sme v Bratislave, niekde na okraji mesta, vytvorili aj takú sluhovskú „pološtvrť“, to by bola priam svetová rarita. A mimoriadne praktická. Nie, nevysťahovali by sme ich tam, len vybudovali obytné domy a preniesli by sme tam všetky tie barbarsky nekultúrne sochy, ktoré nám tu násilím a podvodom vnútili. Veď sluhovia nikdy nemali dobré spôsoby a tak vykydnúť kopu pľuvancov svojim spoluobčanom do tváre je pre nich niečo úplne normálne. Tie sochy, ktoré urážajú nielen občiansku hrdosť obyvateľov, ale aj vkus a umelecké cítenie svojou neforemnosťou a škaredosťou. Od rachitického Masaryka, cez cirkusového leva až po najnovší hit, tatársky sendvič s Máriou Teréziou. A na hlavnom „polonámestí“ by sa striebristo vynímal Schöne Náci. Dokonalý symbol ich inteligencie, spolu s Čumilom, vyliezajúcim z kanála, ako dokonalým symbolom ich úrovne. Mohli by tam byť aj iné špeciality – pre takého s. Figeľa by bol za polovicu polovičnej ceny k dispozícii obrovský byt, ktorý by sa skladal zo samých polizbičiek. Aj pre s. Ďurkovského by sa dalo vymyslieť niečo extrovné, napr. zabudovaný špeciálny druh záclon zo švédskej ocele, alebo niečo podobné. Úplne prirodzene by sa tam umiestnili sídla strán, ktoré sa v našej histórii najviac preslávili posluhovaním cudzím záujmom: KSS – SDĽ a KDH – OKS. Do takto nádherne vyzdobenej štvrte by sa už naši nenávistníci vysťahovali sami. Radi a dobrovoľne, pretože by im bolo smutno za všetkými tými symbolmi sluhovstva. Možno by bol menší problém so zvýšeným počtom bezdomovcov, ktorí by takto demonštrovali príbuznosť svojho občianskeho postoja, ktorý doteraz málokto pochopil. Ich status by sa mimoriadne zvýšil – už by to boli bezdomovci z Pressburg – Pozsony! Celú zimu by ich to hrialo pri srdci. Soudruh Chmel by vypracoval smernice pre komunikáciu na miestnom poloúrade, kde by ste sa dohovorili maďarsky, rómsky, česky, nemecky, rusínsky, anglicky of course, ako akciový bonus aj estónsky. A keď si privediete tlmočníka, tak aj po slovensky. Takto by sme boli všetci mimoriadne spokojní, dokonca by to zvýšilo aj príjem z turistického ruchu, lebo takúto štvrť veru nenájdeme na celom svete. A hlavne – vždy je lepšie, ak je sluhovská jedna štvrť, ako keby to malo byť celé mesto.

A.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: