V macedónskom Skopje odhalili sochu Alexandra Veľkého

4. august. 2011 o 13:18 | Kategória: Reakcie, Zahraničné udalosti | Komentáre vypnuté na V macedónskom Skopje odhalili sochu Alexandra Veľkého

Skopje 27. júna 2011 – Macedónci vztýčili vo svojej metropole Skopje monumentálnu jazdeckú sochu Alexandra Veľkého. Domáci obyvatelia neskrývali slzy šťastia, zatiaľ čo predstavitelia Európskej únie sa na celú záležitosť pozerajú so skepsou. Atény, ktoré majú so Skopje komplikované vzťahy, bezočivo považujú posledný počin svojho suseda za provokáciu a snahu privlastniť si grécku históriu.

Bronzová socha je vysoká 13 metrov a betónový podstavec, na ktorom stojí, meria desať metrov. Stovky ľudí, ktorí sa prišli na umiestnenie ‘Bojovníka na koni’, ako sa dielo oficiálne volá, pozrieť, začali jasať, keď žeriav 48 tonovú sochu zdvihol. Spievali štátnu hymnu a ďalšie vlastenecké piesne, skandovali “Macedónsko!” a mávali vlajkami.
“Toto je historický deň, na ktorý sme dlho čakali,” citoval BalkanInsight jedného z prizerajúcich sa. “Týmto je identita Macedóncov potvrdená, už je to tu.”
“Cítim sa pyšný, že som Macedónec, a boh žehnaj nášmu premiérovi, že nám priviedol bojovníka, kráľa Macedóncov,” vyhlásil ďalší z davu. Macedónska vláda doteraz o soche hovorila len ako o bojovom jazdcovi. Nezmieňovala sa, že oným bojovníkom myslí Alexandra Veľkého – ktorý žil v rokoch 356-323 pred našim letopočtom. Svojim vojenským ťažením si podmanil väčšinu vtedy známeho antického sveta. Svoju ríšu rozšíril až k hraniciam indického subkontinentu.

Vztýčenie monumentu je v Grécku vnímané ako veľmi kontroverzný krok, pretože Gréci si Alexandra neprávom uzurpujú a tvrdia, že Alexander je čisto Helénska postava, preto teda patrí Grécku.
Sochu za 4,5 milióna eur odliali vo Florencii a spolu s podstavcom v podobe fontány stála 9,4 milióna eur. Monumentálny pamätník je vnímaný ako vrchol rozsiahleho projektu s názvom Skopje 2014, ktorý predstavili vlani vo februári. Má vrátiť metropole niekdajší lesk, ktorý zatienila šeď komunistickej výstavby. Počíta s najmenej 17 veľkými sochami a 15 stavbami vo všetkých klasických stavebných slohoch. Oficiálne náklady neboli zverejnené, neoficiálne odhady ale hovoria o viac ako 200 miliónoch eur.
Grécke ministerstvo zahraničia pred týždňom túto sochu ostro kritizovalo. Na strane grécka je aj Brusel tj. Európska únia.
Skopje a Atény sa už 18 rokov sporia o názov Macedónsko. Rovnaké meno totiž nesie aj grécka oblasť na severe krajiny. Atény však šovinisticky tvrdia, že názov Macedónsko je výlučne gréckym kultúrnym dedičstvom. Macedónsko sa preto muselo v roku 1993 stať členom OSN pod názvom Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko.
Nikola Gruevski im po volebnom hetriku nepriamo odpovedal s jeho typickým patetizmom: “Budeme pracovať na splnení nášho sna, aby sa Macedónsko stalo úspešnou a prosperujúcou krajinou.
V centre Skopje, ktorého panorámu dnes dokresľujú desiatky žeriavov, má vyrásť pätnásť veľkolepých budov v retroštýle napodobujúcom barok i klasicizmus a vyše dvadsať monumentov. Jednou z dominánt bude dvanásť metrov vysoká mramorom obložená fontána, ktorá má slúžiť ako podstavec pre desaťmetrovú sochu Alexandra Veľkého. Nové sochy už v Skopje vztýčili slovanským vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi a mnohým macedónskym národným buditeľom.
Albánska menšina, ktorá tvorí takmer tretinu obyvateľstva, zase Gruevskému vyčíta, že zabudol dať odliať z bronzu aj jej historických predstaviteľov. Jeden z albánskych lídrov Arben Xhaferi tvrdí, že premiérovi ide o upevnenie národného sebavedomia macedónskych Slovanov. Ten chce vytesať do kameňa, že súčasné Macedónsko je aj dedičom antického Macedónska.
Plánované vztýčenie obrej sochy Alexandra Veľkého, jeho otca Filipa II., ale aj používanie architektonických odkazov na antiku, podľa pozorovateľov ešte viac vyostrí konflikt medzi Aténami a Skopje. Ten vypukol pred takmer dvoma desaťročiami, keď po rozpade Juhoslávie a vyhlásení nezávislosti Macedónska Grécko svojho malého suseda žiadalo, aby si zmenil názov. Gréci totiž tvrdia, že názvom svojej krajiny Macedónci ohrozujú územnú integritu Grécka, pretože rovnaké meno nesie jedna z jeho provincií. Paradoxne práve Atény tiež vyčítajú Skopje, že si neprávom uzurpuje dedičstvo Alexandra Veľkého, a pre vzájomný spor blokujú vstup Macedónska do medzinárodných štruktúr.
Grécko totiž nechce priznať ani len v náznakoch, že antický Macedónci mohli byť podľa viacerých domnienok už v antike helenizovaní Slovania, ktorý na tomto území žil dávno pred takzvaným sťahovaním národov v rannom stredoveku.
 Egejskí Slovania, ktorí sú priamymi predkami aj dnešných Macedóncov, žijúcich doložene ešte v stredoveku v enklávach na celom Peloponéze si  svoju slovanskú identitu uchovali na severe Grécka (v dnešnej tzv. egejskej Macedónii a Trácii) až do 20. storočia. Po vzniku  moderného gréckeho štátu v roku 1832 a po vytlačení osmanských Turkov z Európy koncom 19. storočia boli títo Slovania Grékmi násilne helenizovaný. Ani dnes Gréci neuznávajú žiaden macedónsky národ ani jazyk. O  slovanskom obyvateľstve Grécka hovoria ako o slovanofónnych Grékoch. Ich počet je preto veľmi ťažké určiť. Odhady hovoria že v Grécku dnes žije  až  jeden milión Slovanov (Macedóncov, Bulharov). Oficiálne však iba 150 tisíc.
Macedónci – (macedónsky Makedonci / 1,8 miliónov) sú potomkovia veľkej skupiny egejských Slovanov, veľmi úzko spätí s bulharským národom. Žijú prakticky na území  celej takzvanej starovekej (antickej) Macedónie, ktorá je dnes rozdelenej medzi Bulharsko, Grécko a vlastné Macedónsko. Rozdeľujú sa na tri základne geografické skupiny – Vardarských, Pirinských a Egejských Macedóncov. V ich rámci sa ešte stále rozlišujú na ďalšie etnografické skupiny. Sú to Mijaci, Polenci, Kopanci, Brzjaci, Pijanci, Syrakovci, Dupkovci, Bjandovci, Pulivakovci, Marvaci a Arizanovci. Macedónci sú vo väčšine pravoslávni kresťania. Menšina Macedóncov žije v Bulharsku, Grécku, Albánsku, v Srbsku, Čiernej Hore a v Poľsku. V diaspóre žijú v Chorvátsku, Slovinsku, Nemecku, Česku, Rumunsku a Maďarsku.
Každý národ má právo na vlastnú identitu a kultúru, ktorá vychádza z celej histórie ich etnika a územia na ktorom žijú. Či sa to niekomu páči, alebo nie, aj Alexander Veľký  je súčasťou histórie dnešného Macedónskeho štátu a macedónskej identity bez ohľadu na to či bol alebo nebol Slovan.

K.

Zdroj: Tlač

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: