Zločiny demokratov: Ako NATO vydieralo Juhosláviu

26. júl. 2011 o 11:21 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Zločiny demokratov: Ako NATO vydieralo Juhosláviu

Na začiatok možno otázka – prečo o tom vlastne píšeme? Prečo by sa mal vôbec niekto zaujímať o to, čo sa stalo pred dvanástimi rokmi v Juhoslávii?

Pred niekoľkými dňami bol v NR SR odhlasovaný zákon, ktorého cieľom je ešte viac obmedziť slobodu historického bádania. Nie je bez zaujímavosti, že tieto predpisy, ktoré akoby vyliezli z dielne KSČ predložili do NR SR poslanci za OKS, ktorí sa do NR SR dostali na chrbte Bugárovho Mostu. Sú to tí poslanci, ktorí sú schopní bez hanby ešte aj dnes obhajovať vraždenie NATO v Juhoslávii v roku 1999 a smiať sa tak do tváre rodinám tisícov obetí z radov nielen juhoslovanských Srbov, ale aj Slovákov!!! Ľudia ako Šebej alebo Zajac. Ten Šebej a ten Zajac, ktorí v roku 1999 obhajovali prelety bombardérov NATO nad naším územím.

Odpoveď na otázku, prečo o tom treba písať, je preto jednoduchá – sú to tie najodpornejšie zločiny tzv. demokratov, ktoré sa nikdy nesmú zabudnúť! Bombardovanie Juhoslávie je mementom, ktoré musíme v mene obetí tejto zverskej vojny tzv. demokratom neustále pripomínať! Pretože hoci sa demokrati tvária ako tí najslušnejší a najspravodlivejší na svete, nie je to tak! A je povinnosťou každého slušného človeka prispieť k tomu, aby sa tento obraz demokratickej bohorovnosti raz a navždy rozbil!

Ako teda NATO vydieralo Juhosláviu?

NATO sa prvýkrát začalo vyhrážať Juhoslávii bombardovaním v októbri 1998, konkrétne 12. októbra 1998 schválila Severoatlantická rada aktivačné rozkazy k leteckým útokom na Juhosláviu. Táto hrozba prišla v čase, keď už Juhoslovanské policajné a vojenské jednotky prakticky rozložili albánske teroristické siete v Kosove a bola tým, čo postavilo separatistov opäť na nohy. Z obavy pred bombardovaním prezident Slobodan Miloševič schválil čiastočné stiahnutie policajných a vojenských síl z Kosova, čo však okamžite využila Kosovská oslobodzovacia armáda (UCK) na stabilizáciu svojich pozícií a obsadila vypratané územie. Okrem toho, Srbi pod hrozbou bombardovania museli súhlasiť so vstupom overovacej misie Organizácie bezpečnosti a spolupráce v Európe (OBSE) do Kosova. Cieľom tejto misie malo byť monitorovanie situácie, no USA ju mali využiť celkom inak. Ako šéfa misie dosadili svojho človeka – amerického diplomata Wiliama Walkera.

Kto je William Walker?

Walker nebol vôbec neznáma firma. V 80. službách sa americká zahraničná politika orientovala predovšetkým na strednú a južnú Ameriku, keďže východné teritóriá pripadli do sféry vplyvu ZSSR a jeho spojencov. Práve Walker bol jedným zo skúsených diplomatov, ktorý pomáhali USA v ťažení do strednej a južnej Ameriky. Bol vyslancom v Salvadore, Hondurase, Bolívii, Brazílii, Peru a v Argentíne. Práve anabáza v Hondurase je zaujímavá, keďže Honduras využívala CIA ako priestor pre výcvik Nikaragujských „contras“, čo boli polovojenské zbory, usilujúce sa o zvrhnutie existujúceho nezávislého režimu v Nikaragui a o nastolenie nového, proamerického kurzu, čo neskôr prepuklo do obrovského škandálu. Ten vyvrcholil v roku 1984, keď Medzinárodný súdny dvor označil výcvik Nikaragujských contras americkou CIA za nezákonné použitie sily proti zvrchovanému štátu v rozpore s medzinárodným právom. Ale vráťme sa k samotnému Walkerovi…

Nie je vylúčené, že sám Walker bol agentom CIA a niektorí novinári dokonca vzniesli takéto podozrenia. Počas svojej činnosti v pozícii šéfa misie OBSE sa stretol s albánskymi teroristami v Kosove. Teroristi disponovali číslami mobilov na amerických novinárov, i na ďalších členov CIA, ktorí boli členmi misie, aj keď nie je pravdepodobné, že ich dostali práve od Walkera. Keďže juhoslovanská strana bola podľa záväzku povinná hlásiť všetky protiteroristické akcie overovacej misii OBSE, ktorú viedol Walker, nie je príliš ťažké sa dovtípiť, kam tieto informácie z misie po ohlásení smerovali…

Račak

Po jednej takejto protiteroristickej akcii sa našlo asi 40 tiel. Bolo to 15. januára 1999 v kosovskej dedine Račak. Napriek tomu, že išlo o riadne nahlásenú protiteroristickú akciu srbských síl a v dedine sa nenachádzali žiadny civilisti (na čo upozornili predovšetkým francúzsky novinári), Walker v médiách teatrálne vyhlásil, že išlo o masaker civilistov. USA po tejto zjavne pripravenej diplomaticko – konšpiračnej akcii pohrozili Srbsku útokmi opäť. Srbsko však opäť prejavilo dobrú vôľu a zúčastnilo sa rokovaní vo francúzskom zámku Rambouillet, neďaleko Paríža…

Počas prvého kola rokovaní Srbi opäť a znova prejavili dobrú vôľu rokovať a sľúbili Kosovu širokú autonómiu. Nasledovalo však druhé kolo…

Diktát z Rambouillet

Bez obáv tak môžeme nazvať to, čo predložilo USA Juhoslávii počas druhého kola rokovaní. Na jednej strane bezprostredná hrozba silou, na strane druhej neprijateľné podmienky zmluvy. Juhoslávia zverejnila obsah návrhu ihneď po skončení rokovaní, USA až po rokoch, keď celá vec utíchla a nikto o ňu nemal záujem. Už vtedy však bolo jasné, že podmienky, aké Albrightová „ponúkla“ Miloševičovi boli absolútne neprijateľné! V dodatku B odsek 2 sa napríklad spomínala úplná voľnosť pohybu vojsk NATO po území Juhoslávie, úplná imunita pred juhoslovanskými súdmi a úradmi, sloboda v používaní ciest, letísk a dopravných zariadení vojskami NATO…

Je úplne zrejmé, že takéto podmienky boli pre Juhosláviu neprijateľné. Prezident Slobodan Miloševič ich okomentoval slovami – „Ak podpíšem, budem zradca, keď nepodpíšem, vytvorím situáciu, že aj naši vnuci budú bojovať o Kosovo“.

A mal pravdu. Ak by s takouto zmluvou súhlasil, bola by to vlastizrada. Nie len z pohľadu právneho, ale aj morálneho. Napriek všetkej ochote rokovať, ktorú Srbi prejavili pred a počas tohto rokovania, s takýmito podmienkami nemohol slušný človek súhlasiť.

Rokovania v Rambouillet boli tým najodpornejším vydieraním a hrubým nátlakom, ktorý však len predznamenal to, čo NATO ešte len malo Srbsku spôsobiť – 78 dní strachu, krvi, smrti, zbombardovaných nemocníc a obytných štvrtí.

Nech sa navždy hanbia všetci tzv. demokrati, ktorí ešte aj dnes tieto zločiny obhajujú!

-aktivista-

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: