Sklamanie Slovákov z AGROÚNIE . . .

26. júl. 2011 o 11:14 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Sklamanie Slovákov z AGROÚNIE . . .

Slovenský národ je od svojich počiatkov silne spätý so svojou pôdou. Tá jediná vždy zabezpečila, že Slováci ako národ nevymreli a dokázali prežiť aj v časoch najväčšej núdze či  najhorších útrap. Za stáročia si Slovenský národ vytvoril silné puto k svojim poliam, lúkam a lesom. Slováci svoju skutočne slobodnú zem obrábali len počas krátkych období svojej histórie, pretože si nás často podmanili silnejší a snažili nás udržať iba ako svojich lokajov.

Keď sme sa stali v roku 1993 samostatnou republikou, mnoho Slovenských poľnohospodárov sa nádejalo ako si konečne slobodne budú môcť obrábať svoje polia, obhospodarovať lesy a na lúkach chovať domáce zvieratá. Po takmer dvadsiatich rokoch môžem iba konštatovať, že vďaka neschopným vládnucim stranám v Slovenskej republike a ich tendenciám zapredávať našu krajinu, je naše poľnohospodárstvo v totálnom úpadku.

Menej znalým v oblasti poľnohospodárstva sa pokúsim v krátkosti opísať status Slovenského farmára. Slovenských farmárov rastlinnej a živočíšnej výroby možno prirovnať skôr ku kaskadérom, ktorí nemôžu čakať zo svojej namáhavej práce nič pozitívne. Takmer vždy ich práca vychádza navnivoč. Keď sa už dokážu vysporiadať z nepredvídateľným počasím tak márne čakajú na pomocnú ruku svojej vlády. Tá im okrem byrokratických manierov hádže jedno europoleno za druhým s vyhováraním sa na striktné podmienky Európskej únie. Z toho čo sa podarí niektorým farmárom dochovať či dopestovať im navyše odoberú ešte aj hladné hordy asociálnych osadníkov. No a nakoniec musí ísť Slovenský farmár so svojou úrodou na trh hlboko pod cenu, pretože nedokáže konkurovať svojim zahraničným kolegom.
 
Na Slovensku sa niektorí nezasvätení občania tvária učudovane, keď naši farmári bijú na poplach aby ich vlády konečne podporili a vytvorili im vhodné podmienky na výrobu slovenských potravín. Počas niekoľkých ciest v zahraničí som mal príležitosť vidieť Anglický, Holandský, Francúzsky či Nemecký vidiek a nahlas som zastonal že by som si niečo podobné prial vidieť aj na Slovensku. Všade navôkol ciest boli pokosené alebo domácimi zvieratami spásané lúky či obhospodarované polia. V súvislosti so spomenutým pohľadom viem, koľko ľudí najmä nižšieho vzdelania nájde zamestnanie ak majú takto precízne udržiavanú poľnohospodársku pôdu. V týchto krajinách asi niektoré vlády pochopili, že bez kvalitnej poľnohospodárskej výroby by  svoju krajinu oslabili a speli by do rizika potravinového kolapsu.

Na Slovensku majú naše vlády iba ústa plné prázdnych slov. Nechajú sa namotať kdejakým eurosľubom o tom ako nás zabezpečia potravinami a ako je potrebnejšie sa orientovať napríklad na výrobu áut. Ako národ sme pritom postavení do pozície, že pozastavením takejto auto-výroby zrazu nevyrábame nič a musíme čakať na dovoz. To je samozrejme voda na mlyn finančným korporáciám ako nám rýchlo ponúknuť „výhodný“ úver, aby sme zachránili svoju ekonomiku.

Ako je možné, že základné potraviny vypestujú a k nám dovážajú krajiny od ktorých by sme si kedysi nedali ani len poradiť? Navyše k nám posielali stážistov pre získavanie základných informácií o agrovýrobe.

A „spravodlivá“ Európska únia sa verejne netají tým, ako prideľuje dotácie pre eurofarmárov. Veruže je to podivný systém, keď stále robí rozdiely a začleňuje farmárov na rovných a rovnejších. Zdravý úsudok mi napovedá za koho nás v EÚ majú. Tak si položím ďaľšiu otázku. Je nám vôbec potrebná takáto únia, ktorá linčuje našich farmárov (vrátane včelárov) a stále nás zaraďuje kdesi medzi chudobných príbuzných? Asi sme jej dobrý iba na prikyvovanie hlavou ako somáriky v ohrade, keď príde rad na tému schvaľovania úverov pre tieto vyspelé Eurokrajiny a aby nás s pomocou našich vlád ešte viac zadlžovali.

Apely od vzdelaných ľudí  v oblasti slovenského poľnohospodárstva som si prečítal v jednom denníku, na ktorých link pripájam k tomuto textu a doporučujem ich prečítať každému občanovi našej krajiny.

Záverom ešte dodám, že mám stredoškolské odborné poľnohospodárske vzdelanie v oblasti živočíšnej výroby, ktoré som nadobudol vo Zvolene. Bez problémov obhájim svoje tvrdenia v tomto texte, pretože som si namáhavú prácu farmára vyskúšal počas mnohých praktických zamestnaní stredoškolského štúdia.

Žiaľ aj fungovanie tejto školy (bývalá SPoŠ) dnes SOŠ poľnohospodárstva a služieb na vidieku, je v súčasnosti určené na zánik vďaka našim regionálnym politikom. Tí sa opakovane všetkému rozumejú, iba rečnia o úsporných opatreniach a pritom rozkladajú ozajstné národné hodnoty tejto krajiny, budované niekoľkými generáciami.

PK
Zvolen

Súvisiace –

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: