Projekt profesionalizácie v troskách

18. júl. 2011 o 18:54 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Projekt profesionalizácie v troskách

„Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov“ – Ústava SR, čl. 25
„Žiaľ, situácia je taká vážna, že už iba s vypätím všetkých síl dokážeme plniť naše základné priority,“ povedal ešte v máji 2011 o stave Ozbrojených síl SR minister obrany Ľubomír Galko. Vyslovil tak nahlas to, čo mnohí už dávno predtým tušili. Stav Ozbrojených síl SR je naozaj kritický, meno a dobrá povesť našej armády dlhodobo stráca svoju váhu u zahraničných ozbrojených síl a, čo je najhoršie, naša armáda stráca dôveryhodnosť aj doma, na Slovensku a to medzi ľuďmi, ktorých má chrániť! Na mieste je preto otázka, kto, alebo čo je za tento nelichotivý stav zodpovedný…

Korene súčasného kritického stavu treba pravdepodobne hľadať v dobe dlhšej, ako je posledný rok, prípadne dva roky. Začína sa otvorene hovoriť o tom, že projekt profesionálnej armády bol chybou. Stále častejšie sa začína zdôrazňovať sebadeštrukčná povaha profesionalizácie v podmienkach malých štátov. Na vlastné oči môžeme vidieť to, o čom sa v čase, keď sa humanisti vytešovali z toho, že si nemusia vybavovať modrú knižku, vôbec nehovorilo.

Profesionalizácia vs. základná vojenská služba

V čase, keď tzv. humanisti požadovali zrušenie základnej vojenskej služby a prechod na profesionálnu armádu argumentovali predovšetkým ekonomickými dôvodmi. Podľa argumentov vtedy používaných je profesionálna armáda pre štát lacnejšia alternatíva ako predražená základná vojenská služba. Toto tvrdenie je však absolútne zavádzajúce a profesionálna armáda sa javí ako lacnejšia alternatíva iba na papieri. Je pravda, že profesionalizáciou sa výdavky na Ozbrojené sily znížili. Avšak, treba si uvedomiť jeden dôležitý aspekt – v súčasnej dobe je početný stav Ozbrojených síl Slovenskej republiky približne 14 000 profesionálnych vojakov. Ak nepočítame rôzne zálohy vytvorené ešte v čase trvania základnej vojenskej služby, počet vojakov, ktorých môže Slovenská republika v prípade výnimočného stavu postaviť takpovediac „z večera do rána“ bude asi – 14 000. Cena bola síce profesionalizáciou znížená, ale konečný „zakúpený produkt“ taktiež vôbec neohuruje – päť a pól miliónovú krajinu bráni 14 000 vojakov. Naproti tomu štát, ktorý cvičí v boji všetkých svojich občanov, čo síce stojí viac, ako cvičenie niekoľko tisíc profesionálov, dokáže v prípade výnimočného stavu zmobilizovať o desiatky tisíc vojakov viac. Za cenu možno raz takú získa mnohonásobne viac vycvičenej a schopnej sily. História potvrdzuje, že tento predpoklad je správny…

Prípad Zimnej vojny Fínska a ZSSR je typickým príkladom toho, aký význam má základná vojenská služba pre štát. Fínsko malo v roku 1939 približne 3,5 milióna obyvateľov. Oproti Fínsku stál ZSSR so 170 miliónom obyvateľov. Kedže vo Fínsku bola armáda založená na tom, že vycvičený v boji so zbraňou má byť každý občan, dokázalo Fínsko so svojimi 3,5 mil. obyvateľmi v Zimnej vojne proti ZSSR postaviť 400 000 mužov a 100 000 žien! Výsledok tejto vojny je nám všetkým dobre známy – napriek tomu, že Fínsko stratilo niektoré územia, zostalo zvrchované, politicky nezávislé a ZSSR sa nepodarilo to, čo si predsavzal – pochodovať na Stalinove narodeniny ulicami Helsínk. Kto vie, ako by bola táto vojna dopadla, ak by Fínsko bránilo namiesto 500 000 ľudí 14 000 profesionálnych vojakov…

Tu je samozrejme možné namietať, že nám bezprostredne žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Áno, toto si mysleli aj ľudia v Srbsku v roku 1998 a 1999, keď ich napadlo USA a NATO. Zaujímavé je, že výsledok tejto vojny bol v niečom veľmi podobný vojne ZSSR a Fínska – Srbsko síce stratilo územnú výsosť nad časťou svojho územia (Kosovo), NATO však nedocielilo to, čo požadovalo pred bombardovaním – voľný pohyb svojich vojsk po celom území Srbska a Čiernej Hory. Takéto niečo by znamenalo absolútnu stratu suverenity a rovnalo by sa tomu, čo si zaumienil spraviť pred 70 rokmi Stalin s Fínskom…
Netreba zabúdať taktiež na ďalšie, mierové aspekty plošného výcviku vlastných štátnych občanov. Vojaci nie sú predsa nasadzovaní iba na plnenie bojových úloh. Tak isto pomáhajú odstraňovať následky prírodných katastrof a plnia ďalšie úlohy. Dôležitým aspektom výcviku je aj jeho vplyv na kondíciu a teda na celkové zdravie človeka. Tak isto platí, že vojenský výcvik pripraví mnohých dovtedy nesamostatných mužov do života a naučí ich zodpovednosti, disciplíne a samostatnosti.

Záver
Dnes už každému musí byť zrejmé, že za pádom Ozbrojených síl SR stojí predovšetkým tzv. profesionálizácia a jej podorovatelia. Napriek tomu humanisti, demokrati a ďalší modroknižkári stále papagájujú to, čo hovorili už pred 10 rokmi, keď sa válali po zemi pred ministerstvom obrany SR a požadovali zrušenie základnej vojenskej služby – vraj profesionálna armáda je lacnejšia. Nie, profesionálna armáda pri malých štátoch nikdy lacnejšia nebola a nikdy lacnejšia ako systém ZVS ani nebude! Číslo na papieri, ktoré bude hovoriť o tom, koľko peňazí išlo na armádu bude menšie určite, avšak „konečný produkt“ sa mnohonásobne predraží! Ak si niekto môže dovoliť týmto spôsobom šteriť, sú to veľké a bohaté štáty (napríklad USA), ktoré aj bez plošného cvičenia vlastných štátnych občanov dokážu vytvoriť bojaschopnú armádu. Predpoklad, že profesionálna armáda šetrí prostriedky je správny len u ekonomicky silných štátov, pri malých štátoch pôsobí samozničujúco!

Na ostatok treba dodať, že tieto tzv. ušetrené peniaze sme doslova vyhodili von oknom v úsilí pomáhať NATO v Afganistane, Iraku a inde vo svete. V dobe, keď stále silnie mafia a organizovaný zločin sme za ne radšej mali vycvičiť v zaobchádzaní so zbraňou vlastných štátnych občanov!

-aktivista-

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: