Eutanázia ako etický problém

18. júl. 2011 o 19:24 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Eutanázia ako etický problém

„Eutanázia v medicíne je umelé skrátenie ťažkého smrteľného zápasu; pomoc pri umieraní, umenie lekára uľahčiť umierajúcemu smrť alebo privodiť smrť umierajúcemu, ktorý prežíva utrpenie.” –  (Wikipedia.org
 Eutanázia ako taká čoraz častejšie vyvstáva v medicíne ako etický problém z jedného prostého dôvodu. Človek si musí položiť základné otázky – do akej miery má právo zasahovať do žitia či umierania druhého človeka? Kedy je človeku eutanázia na prospech? A je eutanázia človeku vôbec k niečomu dobrá? Kedy je eutanázia pomoc človeku a kedy je to už len obyčajná vražda?
 S rozvojom medicíny, technických prístrojov v medicíne a farmaceutického priemyslu nám tieto otázky budú vystupovať do popredia čoraz častejšie.
 V minulosti sa človek týmito otázkami zaoberať nemusel. Umieranie v dôsledku choroby bolo akési bežné, vzhľadom k tomu, že možnosti liečby boli výsostne obmedzené na akési bylinkárstvo a skúsenosti ľudových liečiteľov, pôrodných babíc či bylinkáriek. Ľudia neboli nútení klásť si odpovede na vyššie uvedené otázky.
 Pokrok v medicíne však okrem úspešnosti liečby niektorých v minulosti nevyliečiteľných ochorení nás pomaly začal stavať do pozície, aby sme si dané otázky položili.
 Keď sa v minulosti narodilo postihnuté dieťa, matka o tom počas gravidity nevedela, takže nemala možnosť rozhodovať o živote nenarodeného dieťaťa. Ak sa dieťa narodilo postihnuté, vzhľadom na malé možnosti liečby či záchrany dieťaťa nebola nútená postaviť sa pred otázku, či dieťa nechať operovať, či ho nechať napojené na prístroje…. Jednoducho ak bolo dosť silné, prežilo, ak nie, otázky sa vyriešili samé.
 Keď v minulosti človek ochorel na cukrovku, nebolo treba riešiť otázky hemodialýzy, amputácii dolných končatín či slepotu, pretože človek na diabetes umrel skôr, ako sa dočkal týchto nepríjemných ochorení sprevádzajúcich danú diagnózu.
 Keď v minulosti človek utrpel mozgovú smrť, nikto nemusel riešiť odpoveď na otázku: „Je naozaj potrebné odpojiť pacienta od prístrojov?“. Prístroje neboli, a keď človek nejavil známky života, bol považovaný za mŕtveho.
 Často si ako zdravotná sestra kladiem otázku, do akej miery je medicína ľuďom ešte prospešná a kedy im už začína škodiť. Je pravdou, že ľudský život vďaka pokroku dokážeme predĺžiť, ale nie som si vždy celkom istá, či dokážeme ovplyvniť kvalitu života chorých a postihnutých ľudí. Na jednej strane sa hrdíme tým, ako úžasne dokážeme životy zachraňovať, na druhej strane často nevieme, čo so zachráneným životom ďalej. V chirurgických odboroch si lekári nekladú otázku – je náš zásah pre pacienta prospešný? – v chirurgických odboroch sa skrátka len zachraňuje. A pred otázku zachovania života a zlepšenia jeho kvality sú potom postavení lekári z interných odborov, príbuzní pacienta, sociálni pracovníci…
 Pacienti s onkologickými ochoreniami často trpia silnými bolesťami, ktoré sú tlmené vysokými dávkami opiátových analgetík, súčasťou ich liečby je ťažko stráviteľná chemoterapia, ktorá je pre zdravotný stav pacienta náročná a výsledkom niekoľkomesačnej alebo niekoľkoročnej liečby pacienta je často smrť v silných bolestiach, podvýžive a absolútnej straty ľudskej dôstojnosti. Je pre človeka takáto medicína prospešná?
 A tak sa stále viac a viac vynára do popredia otázka eutanázie. Na jednej strane zachraňujeme pacientov život za každú cenu, na druhej však často nevieme, čo so zachráneným životom urobiť. A potom začneme rozprávať o ľudskej dôstojnosti, o dôstojnom dožití, o dôstojnej či milosrdnej smrti.
 Čím väčší bude pokrok v medicíne, tým častejšia a aktuálnejšia bude aj otázka eutanázie. Ale keď už raz ľudský život zachránime, máme právo ho potom pre dobro zachráneného aj vziať? Dokedy sa bude môcť ľudstvo hrať na bohov a zahrávať si s niečim tak krehkým a vzácnym ako je ľudský život? Dokedy bude táto hranica reálna? Nie je potom len otázkou času, kedy pár vyvolených začne rozhodovať o našom bytí a nebytí? Budeme sa musieť o pár rokov lekárov a „zázračnej“ medicíny báť?
 Na otázky ohľadom eutanázie nie sú ľahké odpovede. Ale myslím, že pokiaľ tieto odpovede budeme hľadať a bude ich ťažké nájsť, ľudstvo bude v bezpečí. Horšie bude, keď raz ktosi príde a na tieto otázky zodpovie. Vtedy už bude náš strach opodstatnený.

Tea Nachtigal

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: