Cigánska kriminalita a debilita, aká je pravda?

18. júl. 2011 o 19:18 | Kategória: Cigánsky problém, Reakcie | Komentáre vypnuté na Cigánska kriminalita a debilita, aká je pravda?

I keď štatistiky a vedecké výskumy nám jednoznačne dokazujú, že medzi Cigánmi sa nachádza veľké množstvo kriminálnikov a retardovaných jedincov (pravdepodobne v dôsledku incestného pomeru), osobný zmysel pre spravodlivosť  a svedomie mi nedovolia uplatniť princíp kolektívnej viny. Asi aj preto  nechcem hádzať všetkých Cigánov do jedného vreca.  Chcem byť spravodlivý, pretože viem, že aj medzi Cigánmi sa občas nájdu slušní ľudia, ktorí prevzali hodnotové zmýšľanie väčšiny. Každý spoločensky prospešný  človek bez rozdielu si zaslúžia úctu, uznanie a ochranu pred neprávom.
V súvislosti s neúnosnou úrovňou kriminality cigánskych asociálov si vám tu dovoľujem predložiť jednu časť mojej štúdie v ktorej napriek tomu, že sa zaoberá najmä reformou slovenského väzenstva,v nižšie uvedenej časti odhaľuje aj zaujímavé čísla a informácie o slovenských  Cigánoch.

Kompletná štúdia bude už čoskoro uverejnená na našich internetových stránkach.
 
Dovolte mi ale, aby som vám skôr ako začnete čítať pripomenul  niektoré z nedávnych útokov cigánskych asociálov uverejnených v tlači:
 
 (korzar.sme.sk- 16. 7. 2011)
„Sedemdesiatdvaročná starenka z Lipian (okres Sabinov) zažila včera napoludnie obrovský šok. Keď kráčala po chodníku, prepadol ju miestny osadník. Vtiahol ju do kríkov a pokúsil sa ju znásilniť!“
 
(novezamky.sme.sk – 30.6. 2011)
„Tridsaťdeväťročný kriminálnik z Jelky prepadol dvoch dôchodcov. O niekoľko hodín ho chytili pred Hurbanovom, Má na konte lúpeže v niekoľkých okresoch.“
 (krimi.noviny.sk- 13. 6. 2011)
„Pred domovom dôchodcov v Nitre prepadol lupič 87-ročnú babičku. Bezbrannej žene vytrhol z rúk kabelku. Staršieho muža však našťastie zadržali okoloidúci. To, čo následne zistila polícia, vyrazilo všetkým dych…. Páchateľom bol totiž dvojnásobný vrah, ktorý sa len nedávno vrátil z väzenia.“
(topky.sk – 15.11.2010)
„V sobotu sa mladý Július (18) vplížil do spálne rodinného domu v Kameňanoch. Napadol tu ženu (67), začal ju škrtiť a pýtal si sex. Ani po niekoľkých pokusoch sa mu to však nepodarilo. Dôchodkyňu preto prinútil uspokojiť ho orálne. To všetko pred očami jej matky (90)!
 
„Po dvoch hodinách sexuálneho násilia si vypýtal všetky peniaze, čo majú doma,” informovala banskobystrická policajná hovorkyňa Mária Faltániová. Ženám mladý zvrhlík ukradol 50 eur.“
 
Úryvok z mojej štúdie- Nová koncepcia slovenského väzenstva- letné pracovné tábory:
Všadeprítomný spoločenský úpadok a stúpajúca kriminalita nám postupne odkrýva pravdu, že extrémna liberalizácia a humanizácia väzenstva Slovensku skôr uškodila. Nie je žiadnym tajomstvom, že v mnohých prípadoch dnes odsúdení väzni (najmä pokiaľ sa jedná o nemajetných asociálov) vďaka prehnanej humanizácii vedú vo väzniciach kvalitnejší život, ako keď boli na slobode.
Význam extrémnej humanizácie väzenstva v rozhovore pre denník SME (uverejnenom 15. 11. 2004) spochybnil aj riaditeľ  leopoldovskej väznice LADISLAV KISS keď na otázku „Či môže väzenie napraviť zločinca?“ povedal: „…Určité výskumy kritizovali veľmi dobré podmienky výkonu trestu a pripisovali im recidívu. Výkon trestu vraj nepôsobí na páchateľov odstrašujúco. Značné percento ľudí žije vo výkone trestu v lepších podmienkach ako v civilnom živote… Bezdomovci bez rodinného zázemia v septembri spáchajú ľahký trestný čin, aby sa na zimu dostali do väzenia. “
Nebezpečný vývoj kriminality na Slovensku po roku 1989 dnes priznávajú aj samotní sociológovia. V  knihe ZÁKLADY SOCIOLÓGIE od autorov Doc. PhDr. Jána Sopóciho, CSc a PhDr. Bohumila Búzika (2006, s. 138-139) je napríklad uvedené: „ Údaje policajnej štatistiky umožňujú odhaliť štyri hlavné vývojové trendy kriminality v SR. 1.Výrazný nárast kriminality po roku 1989. Na Slovensku bola kriminalita po v 80. rokoch 20. storočia kriminalita stabilizovaná – ročne sa evidovalo asi 50 000 trestných činov. V rokoch 1989 až 1993 ich počet prudko vzrástol asi trojnásobku úrovne kriminality z 80. rokov. V posledných rokoch znovu stúpa a v roku 2004 dosiahla úroveň viac ako 130 000 registrovaných trestných činov.“
I keď podľa aktuálne dostupných údajov štatistického úradu, má  kriminalita na Slovensku klesajúcu tendenciu- pohybuje sa niečo cez 100 000 trestných činov, nemáme čo oslavovať. Mnohí odborníci upozorňujú, že štatistiky trestnej činnosti sú z dôvodu lepšieho hodnotenia výsledkov polície zámerne skresľované. V štatistikách dnes údajne chýbajú najmä tie druhy trestnej činnosti, keď je páchateľ neznámy: drobné krádeže a lúpeže, ale aj veľká organizovaná kriminalita.  Pritom by sme nemali  zabúdať, že po roku 1989 prestal existovať, aj pôvodne veľmi rozšírený trestný čin príživníctva.
Zaužívaným spôsobom štátnej manipulácie počtu trestných činov je aj umelé prekvalifikovanie trestného činu na priestupok.
K takémuto nekalému postupu zvádza policajtov aj nový hodnotiaci systém práce, ktorý  nastavil policajný prezident Jaroslav Spišiak. Ten doslova komicky po svojom vymenovaní do funkcie, z kancelárie od stola určil, koľko sa má v roku 2011 na Slovensku stať lúpeží a krádeží aut.
Pokiaľ ale zohľadníme demografický vývoj v SR, tak nápad pána Spišiaka možno považovať za absolútne nelogický. Nezabúdajme, že najmä na východnom Slovensku sa nám dnes vo veľkom rozmnožili mentálne postihnutí a zaostalí asociáli, páchajúcich násilnú trestnú činnosť. Asi aj preto incest, lúpeže a znásilnenia tam nie sú nič výnimočné.
Potvrdzuje to aj profesor. PhDr. Anton Heretik, PhD. vo svojej knihe FOREZNÁ PSYCHOLÓGIA  pre psychológov, právnikov, lekárov a iné pomáhajúce profesie (2010, s. 370-374) , ktorú vydala Bratislavská vysoká  škola práva.  V knihe sa  máme možnosť dočítať, že z hľadiska populačného trendu ktorý je u Cigánov (Rómov) 3,5- krát rýchlejší a značne odlišného cigánskeho morálneho kódexu od majority, je veľkým problémom práve kriminalita mladistvých Cigánov. Podľa najnovších „porevolučných“ údajov z východného Slovenska (Turok, 1991) bol celkový podiel Cigánov na všeobecnej kriminalite 45,5 %, na násilnej trestnej činnosti 37,6 %, na lúpežiach 79,5 %, znásilnení 44,4 %, ublížení na zdraví 33,3 % a na vraždách 50 %. V rámci celého Slovenska predstavoval podiel Cigánov na kriminalite mladistvých až približne 40 %. Z toho na vlámaniach sa podieľali 62,2 %, lúpežiach 55 %, krádežiach 52,8 % a pohlavnom zneužití 40 %. Osobnosť mladého cigánskeho delikventa je podľa Štěchovej a Večerku (1991) charakterizovaná týmito črtami: nedostatočnou hygienou, podpriemernou úrovňou psychomotoriky, znížením pracovnej spôsobilosti, vysokým výskytom organickej či získanej telesnej chyby. Omnoho závažnejšie sú však nálezy v intelektovej sfére mladistvých   cigánskych kriminálnikov, pokiaľ ich porovnáme s delikventmi z pomedzi majority.
Z celkového počtu cigánskych kriminálnikov bolo pravdepodobne v dôsledku rozšíreného incestného pomeru v 84 % postihnutých rôznym stupňom mentálnej retardácie -16 % k ťažkým debilom či imbecílom, 24 % do pásma strednej debility a 44 % medzi podpriemerne inteligentných až ľahkých debilov. Heterik (2010, s. 375) vo svojej knihe ďalej o Cigánoch napísal: „Mnohé poruchy správania, ako sú krádeže, lúpežné prepadnutia, ruvačky, sexuálne styky s maloletými, nie sú považované za porušenie interných noriem, ba často sú oceňované. Trestne sankcionovaný jedinec sa rómskou pospolitosťou berie skôr ako martýr, trpiteľ, nie ako „čierna ovca“. Istý paranoidno-hostilný postoj k majorite, ktorý je výsledkom stáročia trvajúcich sociálnych konfliktov…V mnohých rómskych rozprávkach hlavný hrdina Róm prekabáti gádža…Možno uvažovať i o tom, či vyššia rómska kriminalita je spôsobená defektmi v motivácii správania, najmä väčšou primitívnosťou hodnôt a potrieb…Právne normy berú ako cudzie- heteronómne- vnútorne ich neakceptujú, neuznávajú a ani v správaní nerešpektujú.“
Pri súčasnom stave kriminality, ako aj nedobrom demografickom vývoji, je preto otázne, či má Slovensko riešiť problémy väzenstva zvyšovaním rozpočtu s cieľom zlepšovať životné podmienky väznených asociálov.
Každý štát musí v prvom rade zabezpečiť slušný život občanom ktorí tvoria hodnoty a dodržiavajú zákony, nie kriminálnikom a asociálom. Trest väzenia nesmie byť nikomu príjemný, pretože inak stráca svoj výchovný charakter.
Slovenky, Slováci, naša vlasť  je dnes ohrozená a  je len na nás aký postoj zaujmeme! Budeme sa naďalej slepo prizerať, ako nás asociálni paraziti terorizujú a kradnú zem našich predkov, alebo konečne siahneme po radikálnych a účinných opatreniach?
Darmo si dnes sporíme peniaze, prípadne kupujeme nehnuteľnosti, pretože pokiaľ hodnoty nie sú kryté prácou slušných ľudí, stanú sa bezcennými!

Marián Mišún

Použitá literatúra, pramene a zdroje:

Sopóci, J. a Búzik, B.: Základy sociológie. Bratislava 2006: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-10-00917-2

Heretik, A.: Forenzná psychológia pre psychológov, právnikov, lekárov a iné pomáhajúce profesie-3. prepracované a rozšírené vydanie. Bratislava 2010: Bratislavská vysoká škola práva. ISBN 978-80-89447-22-0

Riaditeľ väznice: Bezdomovcom je u nás dobre.-sme.sk: 2004 [online]. [cit. [cit. 2011-16-7] ] Dostupné TU


• Mladík chcel znásilňovať, bola pri tom 90-ročná matka!.-topky.sk: 2010 [online]. [cit. [cit. 2011-16-7] ] Dostupné TU

• Tridsiatnik z Lipian chcel znásilniť starenku.-sme.sk: 2011 [online]. [cit. [cit. 2011-16-7] ] Dostupné TU

• Policajti zadržali páchateľa viacerých lúpežných prepadnutí.-sme.sk: 2011 [online]. [cit. [cit. 2011-16-7] ] Dostupné TU

Riaditeľ väznice: Bezdomovcom je u nás dobre.-sme.sk: 2004 [online]. [cit. [cit. 2011-16-7] ] Dostupné TU

Policajti umelo znižujú kriminalitu aj pre hodnotenie.- spravy.pravda.sk: 2011 [online]. [cit. 2011-16-7] Dostupné TU

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: