Vypukne v Európe skutočná revolúcia?

9. jún. 2011 o 19:19 | Kategória: Reakcie, Zahraničné udalosti | Komentáre vypnuté na Vypukne v Európe skutočná revolúcia?

Vlna demonštrácii zasiahla Španielsko, Portugalsko a Grécko. Prevažne mladí ľudia protestujú proti zle nadstaveným ekonomickým normám a nesolidárnej politike. Zvolávajú sa cez internet a sociálne siete. V tomto ohľade nastal nový fenomén. Cez čoraz častejšie využívanie sociálnych sieti a nárastom počtu ich užívateľov sa začala rozširovať občianska angažovanosť. Protesty sa dajú vďaka sociálnym sieťam nie len zvolávať, ale aj zaznamenávať, prežívať a svojim spôsobom aj exportovať za hranice. Preto sa o podobných veciach ľudia skôr dozvedia z internetu, než z oficiálnych médií.

V Španielsku začali protesty od polovice mája. Španielsky expremiér Felipe Gonzales prirovnal protesty k tým, ktoré sa uskutočnili v arabských krajinách začiatkom roka. Zatiaľ čo v severnej Afrike bojujú o právo voliť, v Španielsku ľudia hovoria, že voľby nemajú žiadnu cenu. Narážajú tak na heslá volajúce po skutočnej demokracii. Protestujúcim vadí, že sa nemôžu spoľahnúť na politikov, ktorí ich majú reprezentovať, ani na banky, ktoré majú chrániť ich majetok. Ekonomická kríza podľa nich nespravodlivo dopadla najme na strednú a nižšiu triedu.

Najmä mladým ľuďom a nezamestnaným vadí postup kabinetu Josého Zapatera proti ekonomickej kríze. Nezamestnanosť v štáte dosiahla rekordných 21%. Medzi mladými, nadpriemerne vzdelanými ľuďmi je nezamestnanosť takmer 45%.

Tisíce ľudí v Madride a Barcelone vyšli do ulíc. Chcú zmenu. Zlom nastal koncom mája, kedy proti demonštrantom na námestí Placa de Catalunya v Barcelóne brutálne zakročila polícia a zúčastnených rozohnala. Podľa oficiálnych zdrojov bolo zranených skoro sto demonštrantov. Ku konfrontácii došlo potom, ako demonštranti odmietli opustiť námestie a polícia sa rozhodla zakročiť silou.

Podobné protesty sa uskutočnili aj v Grécku a Portugalsku. V tomto ohľade je dôležité prispieť k informovanosti a uvedomelosti občanov, ktorí sa musia vedieť postaviť a biť za svoje práva. Pokiaľ k tomu nepríde, nemajú podobné protesty žiadnu váhu. Skutočná revolúcia sa nevybojuje za počítačom a spoločenské problémy nemôžu byť vnímané ako niečo virtuálne a dočasné. Naše problémy sa samé od seba nevyriešia. V tomto by nám moholi byť príkladom Islanďania.

Média nás zásobovali detailmi o nepokojoch v Egypte a Líbyi. Mlčali však o revolte a príkladnej ukážke občianskej revolúcie, ktorá sa odohrala pred dvoma rokmi na Islande, kde občania prinútili vládu prepísať ústavu a následne odstúpiť. Práve preto že na Islande došlo k skutočnej zmene bola táto občianska revolúcia ututlaná. Cenzúra revolúcie na Islande je najlepší dôkaz toho, ako sa zaobchádza s informáciami, ktoré môžu byť pre politickú a ekonomickú elitu nebezpečné.

Na Islande rezignovali voči akejkoľvek podobe vlády, veľké banky boli znárodnené a bolo rozhodnuté, že ľudia nezaplatia dlhy, ktoré vytvorili politici, pretože je to problém zlej finančnej politiky a nie národa. V ústave bolo zakotvené, že občan je hlavným politickým protagonistom, nie politik.

Island je v súčasnosti najlepším príkladom mierovej a dôstojnej reakcie verejnosti proti moci, ktorá doviedla štát a celý svet ku kríze. Islandský model ukazuje, že politici musia mať strach z reakcie ľudu, pokiaľ nebudú jednať v jeho prospech.

Na Islande dosiahla revolúcia odstúpenie celej vlády, znárodnenie bánk, vyhlásenie obecného referenda, uväznenie ľudí zodpovedných  za krízu a prepísanie ústavy priamo občanmi. To čo sa stalo na Islande bolo pozorované politikmi v iných európskych štátoch veľmi znepokojujúco a vyhodnotené ako nebezpečné pre ich skorumpovaný systém. Bojkot informácii o Islande bol striktne dodržiavaný tisícmi novinárov v rámci celej tlače,  televízie a rozhlasu, ktoré ovláda skromný sektor nadnárodných korporácii. Mediálny vládny vyjednávači údajne v niektorých krajinách ponúkali aj daňové úľavy výmenou za mlčanie.

Aj cez to všetko dáva islandská revolúcia celému systému lekciu z naozajstnej demokracie. Túžba po slobode nepozná hraníc.

Zamlčané fakty o Islande:

V roku 2008 bola znárodnená najväčšia banka. Mena sa zrútila, trh pozastavil svoju činnosť. Štát skrachoval.

V roku 2009 nastúpili obrovské protesty pred parlamentom, ľudia donútili vládu k rezignácii.
Politici hovoria o splatení dlhu voči Británii a Holandsku a to vo výške 3.500 miliónov eur, čo je čiastka, ktorú ma štát zaplatiť v nasledujúcich 15 rokoch s 5,5% úrokom.

V roku 2010 vychádzajú opäť ľudia do ulíc a vybojujú si zákon o obecnom referende. V januári 2010 ho prezident odmieta ratifikovať a oznámi, že ho bude konzultovať s EU. Ľud ide znova do ulíc. V marci sa koná referendum, ktorého výsledok je, že 93% ľudí odmietne zaplatiť dlh voči Británii a Holandsku.
Vláda je donútená, aby zahájila vyšetrovanie, ktoré má vyriešiť právnu zodpovednosť štátnych predstaviteľov za krízu. Príde k zatknutiu niekoľkých vedúcich bankárov a manažérov. Interpol vydáva rozkaz a všetci zúčastnení bankári opúšťajú štát. Ľud dáva dokopy novú ústavu, ktorá už nie je kópiou dánskej ústavy, ako to bolo doposiaľ.

Ústavodarné zhromaždenie zložené z ľudí priamo volených občanmi zahájilo svoju činnosť vo februári 2011.

K.

Zdroj: internet

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: