Nepriateľ štátu

13. február. 2011 o 23:52 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Nepriateľ štátu

Nadpis ako vystrihnutý z čias totalitného režimu. Kto je vlastne ten nepriateľ štátu? Človek – občan štátu, ktorý sa odvážil mať iné názory aké nám vnucujú. Názory, ktoré sú cudzie aj diktátorom, ktorí ich vnucujú v presvedčení že nemajú žiadnu chybu. No minulosť ukázala ako sa môžu zmýliť.   Toto ukazovanie na nepriateľov štátu je možné uplatniť aj v opačnom smere. Rozhodli sme sa nesúhlasiť s názormi, ktoré nám diktujú. Sme preto nepriatelia štátu? V očiach „tvorcov“ týchto diktovaných šablón sme, a taktiež aj ľudí, ktorí sa rozhodli im veriť a slepo poslúchať ich príkazy.

To všetko preto, lebo ukazujeme na problémy, ktoré sú skutočnými problémami našej vlasti a odvažujeme sa s nimi nesúhlasiť.   Napriek týmto viditeľným problémom pre nich existuje iba jeden problém. Peniaze. Menia charakter ľudí až na nepoznanie, pokiaľ ich je veľa. Človek posadnutý mocou peňazí sa stáva chamtivým, nikdy ich nemá dosť a urobí čokoľvek aby ich získal viac. Samozrejme toto všetko nám pripomína istú skupinu ľudí. Ako naložiť s týmito ľuďmi? Pri pohľade v televízii na to divadlo, ktoré nám predvádzajú aby sme si mysleli, že sa aspoň čo to deje. Nemám pre nich pochopenie, som nimi hlboko znechutený. a možno mi je ich ľúto. Toľko toho sľubovali, nakoniec sa vyhovárajú pokryteckými výhovorkami a na „tlačovkách“ všetkých presviedčajú že konajú v národných záujmoch a s čistým svedomím. Koľkí však majú čisté svedomie, aby mohli v noci pokojne spať.    Skutočným problémom nie je chudoba ani peniaze. Ale ľahostajnosť, všetkým je to jedno, čo sa deje v rámci politickej korektnosti, ukazujúc svoju pravú tvár panujucého režimu.

Štátna pokladnica je ako auto, keď sa oň staráme tak aj vydrží o niečo dlhšie a aj vyzerá lepšie. No ak ho budeme iba neprestajne používať a o nič viac sa nestarať, je jasné ako to celé skončí. Používať niečo bez premyslenia predstavuje svoje riziko, a hoci o ňom vedia, tvária sa akoby tu ani nebolo. Stoja na označenej križovatke, kde jedna cesta je jasne označená že vedie do záhuby, po tej však ísť nechceme, ale nevedomky ideme.   Po tejto úvahe je skutočný nepriateľ štátu odhalený. Je skazený chamtivosťou, sebeckosťou a dychtiaci po moci s „čistým“ svedomím napreduje za svojimi cieľmi neuvedomujúc si následky svojho nepremysleného konania, ktoré sa neodzrkadlia na jednotlivcovi ale na celej skupine – štáte.

Nepotrebujeme sa náhliť za západnými kultúrami a materializmom, aj tým už odzvonilo a ukázali sa ako deštruktívne. Je aj iné bohatstvo, ktoré nedokážu vyjadriť ani peniaze. Je ním neskazený ideál, ktorý je stelesnením toho dobra, ktoré tak veľmi potrebujeme a častokrát hľadáme mysliac si že ani neexistuje. A cesta k nemu je oveľa jednoduchšia. Tá cesta sa nazýva pravda, cesta ktorá je dláždená spravodlivosťou. A táto cesta sa ukazuje ako víťazná, lebo pravda nemá na programe prehru.

M. L.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: