Money, Money

13. februára. 2011 o 23:55 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Money, Money

Po uverejnení článku „Budúcnosť Slovenska, alebo cesta nikam….“, sa ma opýtal môj šesťnásť ročný syn, prečo by Čína mala stratiť záujem o doláre. To je otázka, ktorá netrápi len jeho, ale zrejme aj časť čitateľov pospolitosť.wordpress.com.

Asi by bolo zbytočné niekoho z Vás presviedčať o nestabilite dolára, pretože túto stránku čítajú vo väčšine prípadov, čoby rozhľadenejší a otvorenejší ľudia a občania ktorí už majú čo-to naštudované.

V nasledujúcich riadkoch, by som však chcel trošku načrtnúť budúcnosť chronicky známeho dolára a novorodenca eura. Viem, je to svojím spôsobom cesta po mínovom poli, ale skúsme.

Začnem príhodou, ktorá sa mi stala v septembri 2010 na jarmoku v Starej Ľubovni. Pri stánku s burčiakom, nás z ničoho nič „prepadol“ kamoš, ktorý zhruba 16 rokov žije v NY.  Práve tam niekde som ho videl naposledy a teda jeho „zjavenie“ mi pripadalo skôr, ako stretávka po siedmych dňoch. Po neviem koľkých burčiakoch chcel Jano zaplatiť, ale vzhľadom k tomu, že bol doma len dve hodiny, platil dolármi. Vystrašenejšiu predavačku som ešte nevidel : „to sú čo za peniaze a akú to má hodnotu ?!“, zrevala. Nasledoval výbuch smiechu a Janov kultúrny mega šok, prvý po 16 rokoch.

A teraz poďme do USA do 50-tych rokov minulého storočia. Ekonomika tejto krajiny bola tak rozbehnutá, že istá automobilka začala vyrábať autá-kabriolety, špeciálne pre námorných kadetov. To preto, aby sa im ľahšie balili dievčatá, keď sú chvíľu doma. A samozrejme v cene nižšej, ako mesačný plat.

Že im k tomu „pomohla“ II.sv. vojna, to vieme. Ale čo bolo ďalej ? No ďalej už nič. Konzum trval do 70-tych rokov a hrozila kríza. Dôvod ? Niet vojen a Vietnam sklamal. Preto sa v tom čase upustilo v USA od krytia zlatom a prezident Nixon podpísal dokument, na základe ktorého majú nárok na pôžičky aj ľudia žijúci zo sociálnych dávok. To, že to boli vo väčšine prípadov afro-američania, je už len detail. Úvery, lízingi, pôžičky sa nesplácali, iba sa kryli  ďalšími úvermi, lízingmi, pôžičkami….atd. Lenže doláre sa tlačili.  A takto vznikol výraz „bublina“.

Pozvoľna začala inflácia a likvidácia dolára. Tí, ktorí stáli v pozadí, však mali ďalší plán. Európska únia a euro. Pred tým ale bolo potrebné „priviesť“ tmavých neeurópanov do Európy ,   nabúrať jej sociálny systém a výkladnú skriňu kontinentu, Švédsko.  Najlepší sociálny systém, najspokojnejší občania. Socializmus s trhovým mechanizmom, ale kontrolou štátu. O dorážku švédskej koruny a ekonomiky sa postarali špekulanti na burzách. A pod dohľadom…. hádajte koho ?

A teraz späť do súčasnosti. Myslíte si, že euro-byrokrati sú proti rozširovaniu euro-únie ? Omyl. Prečo by to robili. Vlastne im to môže byť jedno, oni sú len zamestnanci. Ale tí vzadu to chcú. Lebo euro sa nerozdáva. Euro sa požičiava. Za úrok. Len tak, medzi bratmi, 4 percentá, veď je to čistý biznis. Chýbajú vám ? Koľko ? Nie je problém !

Dolár je v čertoch, tak máme euro. Toto chceli a toto majú. Samozrejme, že Nemci protestujú. Totiž Nemci a Holanďania, majú ako jediní vyrovnané rozpočty, bez schodkov v sociálnom systéme. Ale to je asi preto, že ešte tam sa snáď nájde politik so zdravým rozumom. A silná ekonomika.  Kto vie ako dlho ?

Šedým eminenciam nezáleží na blahu ľudu. Ale na blahu bankám. Pôžičky, pôžičky, pôžičky. To je to pravé orechové. Zatiaľ sa euro škrtí. Ešte musí padnúť viac firiem, aby sa dali spätne lacno kúpiť. Ešte treba viac nezamestnaných, aby práca bola lacnejšia, aby bola diera v rozpočte väčšia, aby si štát mohol viac požičať. Ale nie korún ! Tie by si štát vytlačil aj sám. Ale eur! Chýbajú vám naše eura ? Nie je problém. Koľko ?

Dolár prežil stáročia. Euro ? Ktovie. Aj medzi euroskeptikmi sú ľudia, ktorí by boli radšej, keby euro vydržalo. Už len z praktického hľadiska. Euro nepochovajú neprajníci, ale potomkovia tých, ktorí ho vymysleli. Kvôli svojej nenásytnosti. Euro nevzniklo pre jednoduchší život jednoduchého človeka.  Ale pre úrok a jednoduchší život korporácii. Ak má niekto dosť vlastných peňazí, ťažko mu nanútim, aby si požičal moje. Ale ak by o ne prišiel..? Aké jednoduché !

„No dobre, ale čo ak praskne aj euro-bublina, čo potom ? Kam pôjdu ďalej tí „výmyselníci“, poviete si.  Hmm, oni už vedia čo a jak a kam. To nech vás netrápi. A kam pôjdete vy, to zase netrápi ich.

Tak čo priatelia, ešte stále vás baví ľahostajne čumieť na markízu, jojku, superstár a čo ja viem čo ? Lebo kocky sú hodené. Alebo máte nejaký nápad ?

O.V.


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: