Čo čvirikajú vrabce o zimnom štadióne Ondreja Nepelu?

2. február. 2011 o 22:06 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Čo čvirikajú vrabce o zimnom štadióne Ondreja Nepelu?

Tento týždeň prebehla médiami správa, že na dostavbu zimného štadiónu Ondreja Nepelu v Bratislave, kde sa v máji majú konať majstrovstvá sveta v hokeji, je potrebné „prihodiť“ k pôvodnej sume ešte 30 miliónov Euro. Na Slovensku nič prekvapivé, tieto správy sa opakujú takmer pri každej štátnej zákazke, o ktorej nás politici presviedčajú, že jej cena je pre občanov Slovenska najvýhodnejšia a vždy je to najlepšie a najlacnejšie riešenie.  Už sme si nejako zvykli tieto veci nekomentovať, mávnuť nad nimi rukou a s trpkým úsmevom skonštatovať, že o nič nové a prekvapivé nejde. Lenže… Prestavbu zimného štadióna od začiatku sprevádzali nezhody a každý normálne zmýšľajúci človek si vedel predstaviť, čo sa asi za pozadím skrýva. Kým však nie je dôkaz, domnienky sú k ničomu. A dôkazy na základe domnienok sa vo vysokých kruhoch nehľadajú. Nehľadajú sa ani na základe dôvodného podozrenia a ak sa náhodou hľadajú, tak sa nikdy nenájdu. A prečo reagujem na tieto bežné slovenské správy práve teraz? Pretože sa ma to bytostne dotýka a mám pocit, že už mám toho nejako plné zuby.

Peniaze na štátne zákazky idú zo štátneho rozpočtu a štát berie peniaze z našich daní. Už aj vrabce na streche čvirikajú, že drobný živnostník, ktorý dostane ponuku pracovať na tejto zákazke, odíde po odrobenej práci nevyplatený. Už v prvý deň, keď prídu na stavbu, nezdá sa im niečo v poriadku – materiál je nekvalitný, navyše nie je ani všetko to, čo k práci potrebuje. Samozrejme, že každý poctivý robotník si pýta materiál od „majstra“ a jeho obligátna odpoveď je, aby robil s tým, čo má. A keď sa ohradí, že takto sa predsa práca nerobí, dielo bude nekvalitné a vydrží možno tak tri mesiaca po jeho odchode, šokuje ho odpoveď, že to už predsa nebude ich starosť. Začne teda pracovať s tým, čo má a hoci nemá práve pocit dobre vykonanej práce, má svoje účty, ktoré musí platiť, má rodinu, ktorá musí jesť…

Po odpracovaní určitej časti, kedy je zjavné, koľko má podľa dohody zarobené, požiada majstra o zálohu, aby mohol čosi vyplatiť chlapom, aby bolo na jedlo, na účty, na benzín do auta, ktorým vozí svoju partiu do práce… A pán majster jednoducho povie, že peniaze nemá a ani mať nebude.  Celú dobu, čo skupinka ťažko pracuje na tejto stavbe, striedajú sa partie robotníkov, ktorí po nevyplatených zálohách, prípadne zálohách vo výške 5 Euro odchádzajú robiť tam, kde peniaze dostanú, čo znamená, že prácu, ktorú odviedli na zimnom štadióne im nikto nezaplatí, nakoľko nedokončili dielo. Môže sa vám to zdať divné, ale kto trošku pozná pomery v stavebníctve vie, že robotníci si po určitej odvedenej práci berú zálohu, aby sa im nestalo, že za prácu, ktorú dokončia nedostanú vyplatené peniaze. Faktúru za odrobenú prácu môžu poslať až vtedy, keď je dielo dokončené a keď majú v rukách protokol o prevzatí diela.

Práca na zimnom štadióne je minimálne na dva mesiace pre partiu, takže faktúru môže drobný živnostník vystaviť najskôr po dvoch mesiacoch. Z čoho má teda takáto partia platiť účty, ak peniaze nie sú vyplatené dva mesiace, hoci práca je odvedená? Ak si bežný človek ide kúpiť byt v dome, ktorý sa ešte nezačal stavať, musí dopredu zložiť peniaze, robotníci ich dostanú na účet a až potom sa začne stavať. Pri štátnych zákazkách to neplatí. Najprv rob a potom, ak ti nezaplatíme faktúru, sa sťažuj. Čo si však vysťažuje drobný živnostník proti štátu v našom skvelom súdnictve?  Nejako sa mi to celé zahmlieva, nie je mi jasné, kde teda sú peniaze na výstavbu zimného štadióna, ktorý je od začiatku trápnym a skorumpovaným riešením, keď materiál na stavbu je nekvalitný, nepracuje sa podľa pravidiel a štandardov a navyše robotníci, ktorí odviedli svoju prácu a nevideli peniaze, išli robiť tam, kde im zaplatia, z čoho je zjavné, že kopec práce ostalo nevyplatenej.

Bolo by moc trúfalé, keby sa raz niekto z kompetentných začal zaujímať o nečisté finančné machinácie bez toho, aby bol okolo toho „humbuk“ a aby musel niekto podať trestné oznámenie? Skrátka len na základe toho, aby dokázal, že predsa Slováci nemôžu byť donekonečna ako pštrosy, ktorí pred zjavnými vecami radšej strkajú hlavu do piesku, aby sa len preboha nikto na nič nepýtal. A hlavne, bolo by fajn, keby sa tí, ktorí za tieto veci môžu, aj dostali tam, kam patria. Kým sa mi, jednoduchí ľudia nezačneme ozývať (povedala by som aj „obyčajní ľudia“, ale to je od čias poslanca Matoviča urážka), takže kým sa mi, jednoduchí ľudia nezačneme ozývať a dožadovať svojich práv spoločnými silami, skorumpovaných „majiteľov“ Slovenska nikdy neubudne.

Tea Nachtigal

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: