Demokratické elégie

11. januára. 2011 o 20:25 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Demokratické elégie

Demokracia. V súčasnosti najrozšírenejší politický systém na zemi. Dennodenne ju skloňujú v médiách, oháňajú sa ňou politici a všetci dokopy ju velebia a ospevujú jej princípy. Je to však naozaj taký úžasný politický systém, ako sa nám snažia nahovoriť? Alebo je to len ďalší politický systém v dejinách ľudstva, so svojimi kladmi aj zápormi, ktorý bude jedného krásneho dňa prekonaný? Nuž mne sa skôr zdá, že to druhé. Dôvod je celkom prostý.

Demokracia, alebo vláda ľudu sa rodila v podmienkach malých spoločenstiev. Tam mohli a určite aj boli jej negatíva, s ktorými sa potýkame dnes naozaj minimalizované. A to hneď z dvoch príčin. Za prvé v malom spoločenstve každý každého poznal, vedel o jeho dobrých a zlých vlastnostiach a o jeho celkových schopnostiach. Nebol tam priestor na manipuláciu a klamanie. A za druhé, malé spoločenstvo rozhodovalo len o svojich záležitostiach. A keďže bolo malé, nemali jeho rozhodnutia až taký dopad na celkový vývoj.

Dnes sa však demokracia uplatňuje v omnoho väčších celkoch. Tam je oveľa širší priestor na manipuláciu, ľudia nepoznajú ľudí ktorých volia a rozhodujú sa často na základe osobných sympatií. A tie obvykle nemajú žiaden racionálny základ. Ľudia jednoducho volia toho, kto sa im páči. Nie vždy to však musí byť ten pravý človek na konkrétny post. To v praxi znamená, že na rozdiel od demokracie malých spoločenstiev majú ich rozhodnutia oveľa väčší dopad. A na naozaj zodpovedné rozhodnutie by potrebovali vedomosti a skúsenosti, ktoré väčšina z nich nemá. Rozhoduje teda skupina laikov, o veciach, ktorým nerozumejú. Nemajú totiž potrebné vzdelanie, nadanie a ani čas či chuť sa venovať danej problematike. A moderný štát je na rozdiel od kmeňového či iného spoločenstva v minulosti veľmi zložitý mechanizmus. A rozhodnutie o tom ako tento organizmus riadiť demokracia necháva na jedincov, ktorí o spôsobe jeho fungovania nemajú ani potuchy. Lebo presne tak je na tom väčšina ľudí.

Samozrejme, každý ma na politiku a veci s tým súvisiace svoj názor, vytvorený na základe svojich dojmov a skúseností. Vôbec sa však nemusí jednať o názor, ktorý je správny. A navyše laická masa je ľahko ovplyvniteľná. Ľudí totiž nezaujímajú tabuľky či grafy, ale volebné bilbordy a veľmi ľahko ich dokážu ovplyvniť aj médiá. Dôsledkom je, že sa rozhodujú úplne iracionálne na základe davovej manipulácie, ktorej sú vystavení. S tým úzko súvisí aj ďalší problém a tým je existencia tzv. populizmu.

Tento pojem sa v posledných rokoch tiež často skloňuje, ale jeho skutočný význam ostáva zahmlený. A nemožno sa tomu diviť. Populizmus, ako taký, totiž úzko súvisí s demokraciou. Populizmus je totiž skrytý v samých jej základoch. Ak o veciach, ktoré sa týkajú fungovania a rozhodovania v štáte rozhoduje masa laikov, systémom čo jedinec, to hlas, potom sú odkázaní na to, čo sa im predostrie. Inými slovami nemajú možnosť posúdiť, či to, čo sa im predostiera, je alebo nie je reálne uskutočniteľné. A je v ľudskej prirodzenosti, že podporia tých, ktorí im vývoj a stav maľujú v ružových farbách, ak ich pravda zvolia a dajú im moc rozhodovať. Nikto predsa nevyhrá voľby masou laikov, ak bude jeho program plný rečí o šetrení a uťahovaní opaskov. Preto všetci, ktorí sa o moc uchádzajú v demokratických voľbách, sú nútení hovoriť o ružovej budúcnosti. A to je práve populizmus. Všetky tie reči o dvojnásobných plátoch a rozvoji, ak bude zvolená tá správna strana. Lebo politici vedia, že im na to väčšina ľudí skočí, jednoducho preto, že nemajú dosť informácií, vedomostí a skúsenosti, aby túto ich hru prekukli. A tak ju môžu hrať stále znovu a znovu. A prečo im to vychádza? Preto lebo, dôsledky ich činov sa prejavia o celý rad rokov, kedy už budú v politickej penzii pestovať ruže. A navyše ako je všeobecne známe, história nie je skúmavka, v ktorej možno dosiahnuť za tých istých podmienok ten istý výsledok a za iných, zase iný. Keby sa dôsledky ich činov prejavili hneď, bolo by to iné.

A presne takto to bolo v časoch, keď bola demokracia skutočne pozitívna. Riešili sa aktuálne otázky, dôsledky rozhodnutia sa prejavili v pomerne krátkej dobe. Preto je vrcholne nebezpečné hovoriť o tom, že dnešný systém, opierajúci sa o demokraciu je už posledný v dejinách ľudstva a predstavuje koniec dejín. Dejiny sa vždy hýbu dopredu, bez ohľadu na politický systém a ten sa tiež mení. Veď nakoniec Winston Churchill síce povedal, že nič lepšie ako demokracia sa nepodarilo vymyslieť, čo však neznamená, že by sa malo prestať hľadať niečo lepšie, dokonalejšie, čo bude schopné poradiť si s problémami ľudstva. Stojí pred ním totiž celý rad problémov a ani jeden z nich nemá demokratické riešenie a ani ho mať nemôže. Pretože riešenie každého z nich si bude vyžadovať drastickú zmenu životného štýlu smerom k šetreniu zdrojmi. A to znamená zníženie životnej úrovne práve v tých krajinách, ktoré sa riadia demokratickým systémom. A skúste to vysvetliť mase laikov, ktorí sú voličmi.

Roman RS


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: