Život je balans na akejsi hrane, vie aspoň zdroj života, čo sa dopredu stane?

3. január. 2011 o 13:53 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Život je balans na akejsi hrane, vie aspoň zdroj života, čo sa dopredu stane?

Život a vnímanie okolitého sveta môže byť veľmi krásnym zážitkom, ale zároveň čímsi až príšerne nevypočitateľným a neistým. Aké to má praktické dôsledky?
     Je jasné, že na tejto konečnej zemeguli môže v pokoji a pohode prežívať len určitý počet ľudí a neexistuje čosi také, že nás tu bude stále viac a stále sa budeme mať lepšie. Ľudia však akosi stále nemôžu uveriť, že to tak je a už vôbec sa nedokážu s takouto samozrejmosťou zmieriť. Preto sa stále básni a mýtizuje o beztriednych spoločnostiach, tisícročných ríšach a možnom raji na zemi. Je to trochu vzdialené od Kristovho realizmu, ktorý otvorene hovorí, že chudobných vždy budeme mať medzi sebou a že občas prídu časy, keď budú blažené loná, čo nerodili a prsia, ktoré nedojčili …
     Je to iste trochu smutné a nevhodné, že takéto myšlienky ma napadajú v krásnom vianočnom čase, v čase radosti z príchodu niečoho naozaj zásadne nového. Je to možno dané práve tým, že práve teraz žijeme v čase veľkej neistoty a máme pocit, že „sláva Bohu na výsosti“ síce stále funguje, ale miesto „pokoja ľuďom dobrej vôle“ sa vo zvýšenej miere vyskytuje nepokoj a stres. Po obmedzení počtu pracovníkov z príkazu našej šetriacej vlády musíme teraz dva týždne z troch robiť do večera, z čoho máme ako uvedomelí budovatelia kapitalizmu veľkú radosť …
     Je to skrátka v tomto slzavom údolí tak, že populačné prebytky a premnožené pahltné ústa sa nejakým spôsobom „eliminujú“ a občas doslova likvidujú. Metódy môžu byť kruté a krutejšie, okaté a okatejšie, plánovanejšie a improvizovanejšie, milosrdnejšie a nemilosrdnejšie, veľmi bolestivé a menej bolestivé.
Myslím, že práve o to ide a je prednosťou demokracie a skutočného, pravdivého a úprimného náboženstva, že sa snažia tie nevyhnutné bolesti a trápenia aspoň trochu ofukovať a zmierňovať, že chcú dávať aspoň akú-takú konkrétnu nádej do neistej a nekonkrétnej budúcnosti.
     Je iste rozdiel riešiť deficit blahobytu pre všetkých nezamestnanosťou, drahými bytmi a do neba volajúcou nerovnosťou, alebo riešiť to absolútnou diktatúrou nedotknuteľnej vrstvy, koncentrákmi, gulagmi a maximálnym uľahčením potratov a rozvodov. Žiaľbohu, je to tak, že obe metódy sa prelínajú a vždy doplácame na to my, ktorí sa snažíme žiť pravdivo, bez protekcií a bez falošných istôt získavaných veľmi často na úkor druhých. Často nám teda naozaj ostáva len nádej a modlitba, ktoré nám trochu zmierňujú bolesti z pravidelného padania na hubu.
     Tvrdím to v podtexte všetkých svojich úvah už od r. 1978, že hlavnou úlohou pravdivých Kristových nasledovníkov je vidieť tieto veci reálne a neustále sa snažiť podľa slov proroka „potešovať ľud môj“. Samozrejme, odkrývaním skutočného stavu vecí, konkrétnou pomocou a milosrdným ofukovaním konkrétnych rán, nie maľovaniami na ružovo a kázaniami z pozície sily a hlúpej ignorancie skutočných problémov tých ozaj skutočných a ozaj obyčajných ľudí.
                                                                                                               
Vlado Gregor

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: