Kračúň – zrod slnka

21. december. 2010 o 22:41 | Kategória: Projekt Studnica | Komentáre vypnuté na Kračúň – zrod slnka

Cyklus, kruh, koleso, svarga, všetko má svoju spojitosť s nekonečnom, bez konca a začiatku. Taktiež i zrodenie. Zánik dáva vždy cestu vzniku. I počiatku nového Slnka-Dažboga.      Pri otázke, čo pre Vás znamená Slnko, si veľa ľudí odpovie, že hreje, svieti. Poniektorí povedia, že dáva i život. Ale len málokto vie, že je posvätné. Slnko je všestranná životná energia uctievaná starými prírodnými národmi celej planéty ako božstvo.  Práve na Kračúňa – Zimný slnovrat cyklicky umiera a zároveň sa i rodí jeho nová podoba a moc. V dnešnej moderno-kresťanskej dobe a terminológii je tento čas označovaný ako Vianoce.

Z čoho Vianoce vznikli a čo bolo pred nimi?

Do kruhu…

Dnešný rok začína a úmerne presne končí daným dňom, neriadime sa podľa prírodných rytmov, cyklického poňatia času, ale jeho umelým vnímaním, rozdeleného na dátum, hodinu, minútu… Žijeme v otroctve času. Príroda vytvorila denný  a ročný slnečný cyklus. Denný môžeme vidieť na striedaní dňa i noci, ročný v striedaní období roka, začínajúc jarou, končiac zimou. Slnko dosahuje dva vrcholy svojho nebeského putovania. Letný slnovrat – 21.6. a Zimný slnovrat v deň dnešných Vianoc. Oba tieto vesmírne slnečné vrcholy boli silno oslavované a uctievané nielen Slovanmi, ale v celom predkresťanskom svete. Všetko je založené na striedaní, na protipóloch, ktoré sa navzájom potrebujú a sú na sebe paradoxne závislé. Tak kruh ako posvätný tvar dokonalosti sa uplatňuje i tu.

Čo to vlastne Zimný slnovrat je a čo predstavoval pre predkov v dobe pôvodnej predkresťanskej viery?

Dažbog!

Podľa predstáv Slovanov, Svarog ako stvoriteľ všetkých bohov i Slnka mal s bohyňou Mokošou syna-Dažboga. Jemu udelil právo panovať nad Slnkom. Na Zimný slnovrat sa slnečná energia zmenší a umiera, aby ihneď povstala v nové Slnko, ktoré je však na začiatku ešte slabé, ale neskoršie príchodom jari nadobúda silu, oplodňuje Zem, v lete dáva úrodu a na Letný Slnovrat – Kupalo dosahuje svoju najväčšiu moc. Následne potom jeho energia opäť klesá až do Zimného Slnovratu-Kračúňa, kedy slabne a umiera. Práve takto vnímali predkovia čas, cyklicky – súladne s prírodou. Slnečné božstvo v slovanskom svete predstavuje Dažbog i keď v oslavách Zimného slnovratu sa v starých zápisoch a kronikách nevyskytuje meno žiadneho boha, predsa len danému božstvu patrí v tomto smere najsilnejšia  priorita.

Kračúň, Koleda…

Istou záhadou je nezachovanie  pôvodného názvu Zimného slnovratu predkami, ale môžeme vychádzať z praslovanského pomenovania Kračúň, ktoré má konkrétny základ v rumunčine (poznámka – je nepravdepodobna domnienka autora článku, že slovo kračúň vychádza z rumuskného jazyka, nakolko samotná rumunčina je modifikovaná slovanská latinčina. Preto musí mať slovo kračúň ešte starší praslovanský základ). V preklade znamená krátky a zosilňujúca koncovka uň, by mohla znamenať najkratší deň v roku. Bulharský názov Koleda vychádza z latinského Calendae, ktorým sa označoval prvý deň v mesiaci i prvý deň v roku. Nazov Koleda istý čas vytlačil nám neznámy pôvodný názov tohto sviatku, akiste v spojení maškarných pochodov takých typických pre tento deň i obdobie, nám známy ako koledovať, či koledník.

Môžeme si byť ale istí, že oba názvy Kračúň i Koleda boli úzko spojené a prelínali sa. Neskoršie slovo Kračúň začalo označovať samotný sviatok slnovratu a Koleda súbor magických úkonov, maškarných pochôdzok, zvykov a pod. Dnes už iste nemôžeme opísať skutočný priebeh slnovratu v predkresťanskej dobe, ale mnoho zvykov a symbolík sa nám zachovalo dodnes (poznámka – a to aj vďaka nanásilného prijatia kresťanstva našimi predkami, ktorí si zachovali pôvodné zvyky a len ich prispôsobili novému náboženstvu). Kračúň ako sviatok narodenia nového Slnka musel mať v sile a štedrosti obradových zvykov zásadný význam. Povedzme si o niektorých z nich.

Badniak, kohút, oheň.

Pôvodný zámer bolo uctiť si starú silu Slnka a privítať nové. To staré čestne a slávnostne osláviť, poďakovať sa mu  a nový majestát Slnka privítať a ochrániť.V Srbsku, ale i takmer všade v slovanskom areáli bol známy badniak. Bol to kmeň stromu, ktorý sa v predvečer Kračúňa išiel slávnostne do hory vybrať hospodárom, ktorý keď si našiel vhodný strom /najčastejšie dub/ poprosil ho, ospravedlnil sa mu, že ho ide zoťať, poďakoval sa a na mieste pred zotnutím ho obradne natrel medom či posypal zrnami. Pri zotnutí sa dbalo, aby padol smerom na východ. Doma sa dodatočne oblieval vínom, či medovinou, posypával sa obradným pečivom a pod. Večer sa zapálil a pri jeho ohni sa spievalo a veselilo sa. Slovo badniak súvisí s výrazom bdieť a skutočne sa pri sviatočnom ohni bdelo do rána, aby oheň nevyhasol. Následný popol z badniaka si odnášal hospodár na pole, zakopával pre dobrú úrodu do zeme a uhlíky sa uchovávali na časté magické úkony, napríklad veštenie.

Prečo taká úcta? Badniak symbolizoval posledné sily starého Slnka a mohol byť i odpoveďou na dávne drevené modly bohov, konkrétne Dažboga. Časť sily božstva prešla do obradného kmeňa stromu a jeho zapálenie a oheň malo ochrániť rodinu od nečistých síl a priniesť zdravie a hojnosť. Oheň plnil podobnú úlohu ako badniak. Jeho zapálením, nielen z dreva badniaka, ale akýkoľvek oheň v tom čase symbolizoval pozemskú moc Dažboga a nasal do seba jeho posledné sily. Takto potom ochraňoval a bol akýmsi vtelením nebeského božstva v príbytku hospodára a jeho rodiny. Dnes po ňom zostali len sviečky… Silnú úlohu zohrávali i zvieratá. Ošípaná i kohút boli zasvätené Dažbogovi a hospodárovi, ktorému ako prvý kikiríkal ráno kohút, mal mať šťastie na celý rok. Ošípaná sa niekedy zabíjala priamo na badniaku, aby jej krv stekala po dreve i to môže byť pozostatok dávnych krvavých obetí božstvám.

Čo sa jedlo?

Aj dnes je známy pôst na Štedrý deň a až večera je bohatá, podobne tomu bolo i vtedy. Ako hlavné jedlo bola ošípaná, či hus, niekde morka, ovca. Pre nás sú dôležité isté  obradné praktiky s jedlom súvisiace. Hospodár predniesol prípitok, každému sa natrhalo slávnostné  pečivo, niekde to bola vianočka z bielej múky, v Srbsku zase nekvasená placka tzv.čestnica, potretá medom, často ne nej boli zobrazené slnečné symboly, napríklad rovnoramenný kríž v kruhu. Jej symonymum sa dá vysvetliť ako plienka pre nové slnečné dieťa.Vyslovene obradné jedlo, bola v Rusku prosná kaša s medom a hrozienkami zvaná kuťja. Jedli sa jablká, kto si našiel po prekrojení zdravý stred-hviezdicu, mal byť zdravý. Starý slovanský zvyk je jesť cesnak namáčaný v mede. Symbolom hojnosti boli orechy, ktoré slúžili ako potrava mŕtvym…

Miesto pre mŕtvych predkov.

V čase Kračúňa Slnko nemá veľkú moc a tak sa hranice medzi svetmi prelínajú a rušia sa. Na Zem pôsobia negatívne sily a príroda je načas v chaose. Podľa povier kvitne pod snehom tráva a papradie, otvára sa zem, v riekach tečie zlato. Na zem zostupujú isté negácie. A spolu s nimi i duše mŕtvych predkov, ktorí tvoria okolo živých príbuzných istú ochrannú bariéru. Preto nielen u Slovanov, ale v každom prírodnom národe tvorí úcta k svojom mŕtvym veľmi pevnú  a dôstojnú časť mýtického a duchovného sveta. Podľa nej sú duše predkov stále s nami a tak ako konáme na tomto svete, podľa toho ich duše posudzujú naše životy.

Práve pri slávnostnej večeri bolo vždy pri stole jedno voľné miesto s pripraveným jedlom pre duše predkov, a nikdy nemohla začať pokiaľ ich hospodár ku stolu nepozv

al, ako napríklad v Rusku-„ Ivan, Petr, zdes li vy?“, alebo v Poľsku-„Pójdžze dziadku do obiadku“. Na ich privítanie sa im hádzali do kútov miestnosti už spomenuté orechy.

Hodno spomenúť reťaz omotanú okolo stola, aby rodina držala spolu. Sekery sa vtínali do trámov, či len položili buď na prah dverí, alebo pod stôl, aby dom chránil Perún. Zvykov je oveľa viac a niektoré pretrvali dodnes.

V čase chaosu…

Od nečistých síl mali chrániť i maškarné pochôdzky, ktoré sú priam typické práve pre Slovanov. Rozličné pochody s maskami zvierat, komickými idesivými figúrami sú známe dodnes ako fašiangové sprievody. Zhotovovali sa masky z dreva, kôry, kože, muži sa prezliekali do ženských šiat, tancovalo sa, pilo, spievalo. Masky a prezliekanie sa, malo zmiasť zákerné bytosti a odvrátiť ich. Keďže v prírode vzniká absenciou sily Slnka istý nesúlad, viaže sa na toto obdobie cyklus Stridžích dní,ktoré tvoria určitý denný celok, kedy je najviac ohrozená buď bezpečnosť počestných ľudí škodlivými silami, alebo zvýšená opatrnosť. Stridžie dni sa končia až 6.1. nového roku, kedy cirkev zaviedla sviatok Troch kráľov, ktorí zvestujú narodenie Krista…

Kračúň verzus Vianoce, alebo naopak?

Význam Kračúňa dnes zastreli Vianoce, narodenie novej životodarnej sily Dažboga sa nahradilo narodením Krista…

Sláva Bohom ! Sláva Predkom ! Sláva Rodnej Zemi !

Peter Gašparík

Zdroj: blog autora

Súvisiace – Slovanské zimné slávnosti


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: