Sú Generálna prokuratúra SR a Ústavný súd SR zločinecké organizácie?

20. december. 2010 o 20:31 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Sú Generálna prokuratúra SR a Ústavný súd SR zločinecké organizácie?

Prečo doteraz neboli schopní z titulu svojho postavenia zabrániť politikom v páchaní zločinov proti ľudskosti na nevinných slovenských občanoch?

Zvolil som trochu dlhší nadpis, no po prečítaní tohto článku by čitatelia mali pochopiť, prečo som tak urobil. Začnem trochu netradične, jednou kauzou z Českej republiky, ktorá sa dotýka Ústavného súdu ČR pod vedením bývalého člena KSČ a nomenklatúrneho člena Charty 77 JUDr. Pavla Rychetského. Zároveň sa aj potvrdilo, práve v tejto kauze, na čej strane v skutočnosti bývalá komunisticko-chartistická nomenklatúra stojí.
Na http://www.aktuálně.cz boli dňa 7. a 8. 11. 2010 uverejnené od autorky Sabiny Slonkovej články pod nadpisom: Súd otvoril cestu k oslobodeniu armádnej mafie. Mimo iného sa tu píše: Tento prípad mal ukázať, že to štát myslí s bojom proti korupcii v armáde vážne. Šlo v ňom o stámilióny korún z verejných zákaziek, polícia obvinila vyše päťdesiat ľudí a žalobca využil paragraf o zločinnom spolčení.
Teraz sa ale celá konštrukcia vyšetrovania začína rúcať. Na prípad tejto nadrozmernej korupčnej kauzy je teraz možné uplatniť nedávne nálezy Ústavného súdu ČR, ktoré ZNEMOŽŇUJÚ použiť niektoré kľúčové dôkazy. Obhajcovia už začali kvôli tomu pracovať na očistení obvinených. „S odvolaním na ten nález už bola podaná sťažnosť,“ potvrdil Aktuálně.cz jeden z advokátov Lukáš Trojan.
Naopak žalobca prípadu Barnabáš Liška neskrýva rozhorčenie. „Čo pre nás tie nálezy znamenajú?“, pýta sa. „Proste budú chýbať dôkazy a to podstatnou mierou. Vôbec si to neviem domyslieť.“ Detektívi, ktorí pod Liškovým vedením na prípade pracovali, sú ešte otvorenejší. „Je to čistý podraz. Takáto vec vám už zoberie zvyšok motivácie, ktorú v tejto práci ešte máte,“ uviedol pod podmienkou anonymity jeden z kriminalistov. Teda: CESTA K OČISTENIU TUNELÁROV A MAFIE JE VOĽNÁ. Dôkazy už neplatia.
Ústavný súd ČR niekoľkými nálezmi znemožnil policajtom a štátnym zástupcom, aby na súde POUŽILI kľúčové dôkazy zabavené pri prehliadkach kancelárii a firemných sídiel. Podľa Ústavného súdu ČR musia ZRAZU o prehliadkach takzvaných nebytových priestorov rozhodovať výlučne sudcovia, lenže väčšina ekonomických káuz stojí na prehliadkach povolených len štátnym žalobcom.

Môj dodatok

Takže tu máme konkrétny prípad, že keď už je všetko pripravené na potrestanie tejto mafie, teda, keď už nič nestojí tomuto v ceste, tak je tu ešte ochranná ruka štátnej mafie z Ústavného súdu ČR, odkojená komunistickou ideológiou, zahodiaca po novembri 1989 stranícke legitimácie, ktorá to dokáže ústavne zmeniť v prospech zločinu a mafie. Možno povedať, že Ústavný súd ČR sa stal súčasťou tohto organizovaného zločinu, a jej predseda, verný syn tejto komunistickej ideológie do roku 1969, ctihodný don či exsúdruh Pavel Rychetský teraz preukázal kto vlastne je a na čej strane v skutočnosti stojí.

Keď „ctihodní“ zločinci tvoria zákony

Ako som to naznačil v článku Uzákonené zločiny, porovnávajúc to s dvadsaťročnou realitou na Slovensku, možno plným právom konštatovať, že mnohé zákony na Slovensku sú zločinecké, zlodejské a likvidačné. Veď porovnávať či prirovnávať sofistikovaný fašizmus cez ekonomiku za ekonomické reformy, je niečo neskutočné, nemorálne a odporné. Čím viac sa ale takýto druh fašizmu realizuje zo strany politikov, lobistov a finančných skupín na nevinných občanoch za niečo, čoho sa nedopustili, no musia za to niesť následky, patrí aj podsúvanie verejnosti akéhosi pravicového extrémizmu zo strany týchto skutočných nositeľov fašizmu a extrémizmu z vysokej politiky a ich ponížených služobníkov – komplicov, z väčšiny médií, Tretieho sektoru a štátnych orgánov typu Generálnej prokuratúry SR a Ústavného súdu SR. Keďže som vzniesol závažné obvinenia, treba predložiť aj dôkazy.

Organizovaný zločinný akt voči Slovenskej pospolitosti spáchaný štátnou mocou

Dňa 31. 10. 2005 bol Najvyššiemu súdu SR doručený návrh Generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – Národnej strany z dôvodu, že uvedená politická strana svojimi stanovami, svojim programom a svojou činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony a medzinárodné zmluvy. Takže si položme otázky, čo takého spáchala Slovenská pospolitosť – Národná strana? Pripravila a zrealizovala tu také zákony, ktoré pripravili ľudí o ich byty či iný majetok, dohnali cez ekonomiku nezanedbateľný počet z nich aby si siahli na život, či umožnili rozkradnúť a naďalej rozkrádať túto republiku? Nie, nie, Slovenská pospolitosť – Národná strana sa ničoho takéhoto nedopustila. Prisluhovačovi politického či štátneho fašizmu a extrémizmu Dobroslavovi Trnkovi prekážalo, lebo sa stotožnil s akýmsi chrapúňom v cudzom žolde Danielom Milom zo žoldáckeho spolku Ľudia proti rasizmu, že v článku 5 Stanov SP – NS, v ktorom sú v jednotlivých bodoch deklarované jej programové ciele, je podľa bodu 1. tohto článku hlavným cieľom strany budovať nový Slovenský stavovský štát na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe. V danom prípade tu ide o programový cieľ presadiť zmenu zo súčasného systému parlamentnej demokracie strán na stavovský princíp usporiadania nového Slovenského štátu.

Paradoxné je, že Generálny prokurátor môže vždy, ak dospeje k záveru, že strana porušuje svojimi stanovami, svojim programom alebo činnosťou ústavu, zákony alebo medzinárodné zmluvy, podať návrh na jej rozpustenie. Ide o návrh, ktorého podanie nie je podmienené žiadnou právnou skutočnosťou, okrem vlastného uváženia generálneho prokurátora o dôvodnosti jeho podania. (Takže takto sofistikovaní fašisti a extrémisti z vysokej politiky a štátnych orgánov likvidujú nepohodlných – pozn. autora V. P.) Ako si ďalej ukážeme, Dobroslav Trnka neváhal dať návrh na rozpustenie Slovenskej pospolitosti – Národnej strany za napísané slovo, keď vlastne nikto nebol poškodený na svojich právach, no tí, ktorí tu fašizmus na nevinných občanoch realizujú, dokonca to považujú za súčasť ekonomických reforiem, tak to mu neprekáža.

Keď Dobroslavovi Trnkovi a Ľuďom proti rasizmu neprekážajú skutoční fašisti

Na kongrese v Trnave bola Dzurindovou Slovenskou demokratickou koalíciou dňa 4. júla1998 schválená ZMLUVA S OBČANMI SLOVENSKA, keď v bode č. 9 sa hovorí: Zastaviť ohrozovanie života a zdravia občanov zvýšením finančných prostriedkov na zdravotníctvo.
Aká bola ale realita? Po šiestich rokoch vládnutia vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac v Nočných dialógoch Slovenského rozhlasu dňa 23. 4. 2004 priznal, že na Slovensku zomierajú ľudia, ktorých by bolo možné zachrániť, no na prístroje a vybavenie chýbajú peniaze. To isté priznali v diskusnej relácii TV JOJ Sedmička začiatkom januára 2005 vtedajší minister hospodárstva Pavol Rusko a poslanec za HZDS Tibor Mikuš. Natíska sa tu veľmi závažná otázka, prečo mlčal vtedy Dobroslav Trnka, Ústavný súd SR, žoldácka čvarga zo spolku Ľudia proti rasizmu, tí naši „najsociálnejší“ a „najslovenskejší“ Slota, Mečiar, Fico, Gašparovič, Paška, Tretí sektor, kadejaké humanitné organizácie, médiá… Veď predsa zomierali nevinní slovenskí občania, realizoval sa fašizmus. Alebo Mečiar so Slotom mlčali preto, že následky za ich osemročné ekonomické zločiny boli prenesené pravicovými fašistami z SDKÚ-DS, KDH, cudzími štátnymi príslušníkmi z SMK systémom kolektívnej viny na nevinných občanov?
Vrcholom tohto cynizmu na účet slovenského národa bolo, že minister zdravotníctva Rudolf Zajac dostal od Svetovej banky pôžičku 2,7 miliardy korún nie na nákup nových prístrojov a zariadení, ale na vysvetlenie reforiem v zdravotníctve. Tak sa pýtam, čo znamená život radového slovenského občana pre lichvárov s fašistickým cynizmom zo Svetovej banky, Medzinárodného menového fondu, zakrývačov fašistických zločinov z Generálnej prokuratúry SR, Ústavného súdu SR, žoldákov zo spolku Ľudia proti rasizmu? VEĎ SA JEDNALO O ĽUDSKÉ ŽIVOTY!!! NEVINNÉ ĽUDSKÉ ŽIVOTY!!! NEJEDNALO SA O ŽIADNY NEŽIVÝ  MATERIÁL, KTORÝ MOŽNO ODPÍSAŤ AKO VRECE CEMENTU ČI ZEMIAKOV!!! Tak čo, ctihodný don Dobroslav Trnka, a kedy podáte návrh na zrušenie skutočných fašistických politických subjektov? Aha, Vy ste posraný, veď slúžiť fašistom a extrémistom z vysokej politiky je predsa spojené aj s nezanedbateľnými výhodami. Vrátane pekného platu z našich daní.

Ďalší cynizmus „ctihodného“ dona Dobroslava Trnku

V rozhovore pre týždenník Život č. 49/2010 menovaný povedal aj toto: Ľudia, ktorí dali do nebankoviek peniaze, majú smolu. Nie je žiadna zákonná šanca, aby boli odškodnení. V živote sa k peniazom nedostanú. Choďte sa pozrieť na Špecializovaný súd, ak chcete zistiť, ako peniaze skončili. Alebo: Nikdy nezverejním mená z Mečiarovho cédečka.
Takže sa pozrime, ako vznikala táto štátom organizovaná zločinecká (é) skupina (y), založená (é) práve tými, ktorí mali v mene tohto štátu niesť zodpovednosť, aby sa takéto niečo nemohlo vyskytnúť.
Odrazím sa od Uznesenia Ústavného súdu SR v Košiciach z 7. mája 2003, vydaného       ctihodným donom JUDr. Jánom Klučkom pod zn. II. ÚS 86/03-7. Konkrétni občania sa tu domáhali svojich práv, a teraz citujem z uznesenia, „vo veci porušenia čl. 46 ods. 1, 2, 3 Ústavy Slovenskej republiky nesprávnym úradným postupom vlády Slovenskej republiky, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu finančnej polície, Ministerstva financií Slovenskej republiky, Úradu pre finančný trh, Ústredného daňového riaditeľstva a Úradu pre kontrolu reklamy vo verejnoprávnych médiách a následného spôsobenia škody nesprávnym úradným postupom týchto inštitúcií, a takto rozhodol: Sťažnosť JUDr. Milana Kolena, Jána Markecha, Františka Hudáka, Jozefa Sabu, Márie Markechovej, JUDr. Milana Ulbrichta, Heleny Bednárovej, Marcely Bednárovej, Milana Korenku a Ing. Štefana Bačkora odmietam ako zjavne neopodstatnenú.
Bolo to odôvodnené nasledovne: V danom prípade sa orgány, ktoré sťažovatelia vo svojej sťažnosti uvádzajú ako porušiteľov ich základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 ústavy, ich porušenia nemohli dopustiť, lebo (aj vzhľadom na predmet sporu) nie sú orgánmi inej právnej ochrany participujúcimi na ochrane základných práv sťažovateľov. Preto ústavný súd rozhodol o zjavnej neopodstatnenosti tejto časti sťažnosti.
Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd aj tú časť sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia domáhajú vyslovenia porušenia čl. 46 ods. 2 ústavy. V danom prípade totižto nie je zo sťažnosti zrejmé, ktorému základnému právu alebo slobode sťažovateľov takáto súdna ochrana nebola poskytnutá, resp. z nej bola vylúčená.
Nakoniec ústavný súd považoval za zjavne neopodstatnenú aj tú časť sťažnosti, ktorou sa sťažovatelia dožadovali vyslovenia porušenia čl. 46 ods. 3 ústavy označenými orgánmi. Podľa názoru ústavného súdu nesprávny úradný postup označených orgánov nie je v príčinnej súvislosti s porušením práva na náhradu škody, pretože vznik práva na náhradu škody je dôsledkom vzniku škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, prípadným nesprávnym úradným postupom nedochádza k porušeniu tohto základného práva, ale k vzniku možnosti jeho uplatnenia v súlade s platnými právnymi predpismi. Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami (rozhodovaním o trovách konania) sťažovateľov.

Organizovaný zločin a organizované zbojstvo pod vedením štátu

Nuž, takto vyzerajú odpovede ohľadom tejto kauzy dvoch ctihodných donov odkojených komunistickou ideológiou KSČ a KSS, keď absolútna väčšina týchto pohrobkov opätovne riadi Generálnu prokuratúru SR a Ústavný súd SR. Taktiež sa ukázalo, čo znamená v realite, keď takáto pretransformovaná prednovembrová zberba opätovne ovláda tento štát. Povedzme si úplne na rovinu, že projekt nebankoviek bol spustený najorganizovanejším zločincom a zlodejom, ktorý sa volá Slovenská republika. Keď to rozmeníme na drobné, tak konkrétni zločinci a zlodeji sa volajú vláda SR, NR SR, Generálna prokuratúra SR, Ústavný súd SR, Ministerstvo financií SR… Pracovníci týchto inštitúcií majú totiž zákonom schválené, aké sú ich povinnosti voči občanom Slovenskej republiky. Bolo by totiž veľmi zaujímavé zistenie, kto prišiel s úvodným návrhom zriadenia nebankoviek, čo musí byť v archívoch Legislatívnej rady vlády. Už mená týchto ľudí by zaručene o niečom vypovedali. Je tu totiž istý princíp, a je úplne jedno či ho nazveme princípom morálnym, etickým, zákonným alebo ľudským, alebo či sa na ne budeme odvolávať, no realitou ostane, ŽE NIE VŠETCI MÁME ROVNAKÉ PRÁVNE VEDOMIE, a že systém nebankoviek bol DOPREDU pripravený podvod, odobrený konkrétnymi zločincami a zlodejmi zo štátnych orgánov, založený na právnej nevedomosti a doplnený masovou mediálnou reklamou. A pokiaľ mi je známe, JE POVINNOSŤOU ŠTÁTNYCH ORGÁNOV PRED TAKÝMTO NIEČIM CHRÁNIŤ OBČANOV SLOVENSKA.
Samozrejme, môže sa namietnuť, čo s tým má Ústavný súd SR a Generálna prokuratúra SR. Nuž, už len tie podmienky, ktoré avizovali nebankovky, museli Generálnej prokuratúre SR signalizovať, že sa jedná o bohapustý podvod. A pokiaľ mi je známe, tak tento štátny orgán mal zo zákona konať. Mal tomu zabrániť. Bludy, ktoré v dotyčnom uznesení vyprodukoval ctihodný don JUDr. Ján Klučka, sú typickými bludmi odkojenca komunistickej ideológie, verného sluhu a riťlízača rodnej strany. Zaujímavé na tomto spolku pod názvom Ústavný súd SR je aj to, že keď sa rozkrádalo, rabovalo, plienilo, tak táto sudcovská svoloč poctivo mlčala. Teda, podľa nich, nedochádzalo k porušeniu zákona. Lenže, pokiaľ mal začať fungovať zákon o preukazovaní nadobudnutia majetku, tak zrazu ctihodný don Dobroslav Trnka, ako aj sudcovská svoloč z Ústavného súdu tvrdili, že to nie je v súlade so zákonom. Podľa týchto dvoch zločineckých, protislovenských a protištátnych inštitúcií asi bolo v súlade so zákonom tunelovanie bánk a ostatné rozkrádačky v sume okolo 1 600 miliárd za posledných dvadsať rokov. A že následky tohto organizovaného svinstva boli systémom kolektívnej viny prenesené na nevinných občanov, aj vtedy sráči z Generálnej prokuratúry SR a Ústavného súdu SR mlčali, aj keď sa jednalo o typický ekonomický fašizmus. So stratou profesijnej cti stratili aj česť občiansku, morálnu, etickú a ľudskú. S rozhovoru s Dobroslavom Trnkom pre týždenník Život evokuje vo mne celkom oprávnená otázka, či menovaný nepatrí do kategórie tých, čo v mene tzv. vyšších štátnych záujmov to z titulu svojej funkcie zatajuje? Ozaj, prečo tak Robert Fico za neho bojuje?

Na osvieženie pamäti

Spomína si ešte Robert Fico na rok 1999, keď TV Markíza so spoločnosťou Horizont Slovakia organizovala mediálny futbalový turnaj, kde farby vtedajšej vládnej koalície hájili predstavitelia SDĽ – Jozef Migaš, Pavol Kanis a Robert Fico. V šatni politikov na Markíza Horizont cupe sa vtedy odohral takýto dialóg:
Jozef Migaš: Neviete, prečo neprišli dzurindovci?
Pavol Kanis: Asi nechceli byť spájaní s Horizontom?
Jozef Migaš: A čo vlastne je, ten Horizont?
Robert Fico: TY NEVIEŠ? KLASICKÁ PYRAMÍDOVÁ HRA. ĽUDIA TAM VKLADAJÚ SVOJE ÚSPORY POD VIDINOU VEĽKÉHO ZISKU A ONI TIE PENIAZE DÁVAJÚ NA REKLAMU, ABY PRILÁKALI ĎALŠÍCH KLIENTOV.
Pavol Kanis: Myslím, že to DLHO nemôže vydržať.
Jozef Migaš: TAK PREČO TO RADŠEJ NEZASTAVÍME?
Robert Fico: VEĎ NEPORUŠUJÚ ŽIADNY ZÁKON.
Pavol Kanis: EŠTE BY NÁS VO VLÁDE OBVINILI, ŽE IM BRÁNIME V SLOBODNOM PODNIKANÍ.
Jozef Migaš: Takže nebude vadiť, že sme tu?
Pavol Kanis: Prečo, však sme si len došli zahrať futbal.

Pravá tvár Roberta Fica

Paradoxne, náš súdruh „najsociálnejší“ nielen o tomto mlčal, ale to aj obhajoval. Vrcholom jeho cynizmu, farizejstva a pokrytectva ale bolo, že napriek tomuto všetkému PRED VOĽBAMI V ROKU 2006 NEVÁHAL SĽUBOVAŤ KLIENTOM NEBANKOVIEK, ŽE ICH ODŠKODNÍ, HOCI VEDEL, ŽE TO NEBUDE MOŽNÉ. Vôbec ho nemrzelo, že aj týmto podvodným sľubom získal nezanedbateľný počet hlasov, ktoré rozhodli o jeho víťazstve.

Slovo na záver

Na základe toho čo som uverejnil, a to je len malá časť fašistických zločinov našich politikov, páchaných vedome a cieľavedome na vlastných občanoch, opätovne vyzývam Generálneho prokurátora SR Dobroslava Trnku, aby sa verejne ospravedlnil predstaviteľom zrušenej Slovenskej pospolitosti – Národnej strany, podal na Najvyšší súd SR návrh na obnovenie jej činnosti a prestal slúžiť fašistom a extrémistom z vysokej politiky. Pokiaľ si Generálna prokuratúra SR a Ústavný súd SR budú chcieť hájiť svoju „česť“ a „dobré meno“ pred súdom, SĽUBUJEM, že pokiaľ polícia vydá uznesenie o začatí trestného stíhania voči mojej osobe a prokuratúra vypracuje obžalobu, NEPODÁM VOČI TÝMTO ROZHODNUTIAM SŤAŽNOSŤ. To isté sa vzťahuje aj na zloženie súdneho senátu. Dopredu sa teším na verejný súdny proces.

Vladimír Pavlík

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: