Začiatok novej éry v slovensko-izraelských vzťahoch

27. november. 2010 o 22:29 | Kategória: Reakcie, Sionizmus, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Začiatok novej éry v slovensko-izraelských vzťahoch

Nedávno došlo vo vzťahu Slovenska a Izraela k náhlemu veľkému posunu. Chcel by som teraz v krátkosti tieto udalosti zhrnúť. Správy o nich boli väčšinou skromne skryté medzi ostatnými správami, chcel by som ich preto trochu uviesť do kontextu, keďže najnovšie slovenské udalosti krásne zapadajú do línie, dostatočne známej v Maďarsku. Jadrom týchto udalostí je, že v našich krajinách prebieha skryté obsadzovanie.

Zhrňme teda najprv tieto udalosti.

Ako všetci vieme, posledné parlamentné voľby na Slovensku vyhrala liberálno-„pravicová“ koalícia, ktorá je preplnená Sorosovými odchovancami a bilderbergovskými činovnikmi (Radičová, Chmel – Open Society Fund; Mikloš – London School of Economics, bilderberger) a inými indivíduami, ktorých právne zaradenie v normálnej krajine by bolo iba „vlastizradca“. Bohužiaľ v Maďarsku taktiež iba naoko sú „národní“ na vrchole moci, pretože ak odhliadneme od rétorických zvratov, vidíme, že Orbán je tiež Sorosov odchovanec a napríklad Martonyi, minister zahraničných vecí, ktorý už v deň parlamentných volieb na večierku s izraelsko-maďarským odznakom popíjal svoje šampanské s izraelskou veľvyslankyňou, je tiež členom skupiny bilderberger. A bohužiaľ kľudne môžeme vynechať aj Jobbik z vymenovania „národných“ síl, pretože po úspešnom presmerovaní energií národne cítiacich ľudí v Maďarsku sú iba na ozdobu (resp. na smiech) tak v európskom ako aj v maďarskom parlamente – v parlamente, kde zhruba 80% poslancov už dnes len rozpráva po maďarsky ale nie sú Maďarmi, ba podľa niektorých odhadov cca. 2/3 poslancov sú dvojitými občanmi.

Keďže od médií, ktoré sú v židovských rukách, nemôžeme očakávať, že nás budú o tom všetkom informovať, ale viacerým občanom už jednoducho tieto súvislosti začali štípať oči, vytvorila sa neformálna „sieť“. Jej princípom je iba toľko, že čoraz viac ľudí má oči otvorené, a keď sa dejú zvláštne výkupy a dražby nehnuteľností alebo vyhostenia (áno, v Maďarsku sa to už začalo diať), tiahnu tajomné vojenské konvoje, v noci počuť nad hlavami bzučať helikoptérové jednotky, alebo napríklad sa hrnie kolóna mikrobusov plných izraelských „civilistov“ zo Schwechatu, informácie sa dokážu veľmi rýchlo dostať na zodpovedajúce portály. Na základe týchto údajov možno usúdiť, že Maďarsko môžeme považovať prakticky za obsadenú krajinu, ktorej vlastnú armádu systematicky rozpustili, takmer úplne obrali o svoj národný majetok a rozmnožovanie Cigánov vyhnali na neúnosnú mieru. K tomu všetkému môžeme prirátať aj deštrukciu vidieckeho hospodárstva a priemyslu – vlastne všetkého – a čo je najhoršie, úplné oblbnutie obyvateľstva prostredníctvom masmédií a „reformovaného“ školstva. Všetky tieto procesy sú známe aj na Slovensku, aj keď možno nie v takom rozsahu a nie až takej intenzity.

Už dnes je Maďarsko najväčším židovským chlievom prinajmenšom strednej Európy ale veľa faktorov poukazuje na to, že Slovensko bude pravdepodobne tiež cieľovou krajinou imigrácie Židov po zrútení štátu Izrael, ktoré sa môže očakávať v blízkej budúcnosti. Dokonca viaceré analýzy poukazujú na to, že „Veľké Uhorsko“ je reálne medzi plánmi – s tým rozdielom, že ho idú realizovať Židia a možno síce v názve zostane „Uhorsko“, v skutočnosti by vznikol „Nový Izrael“.

Ale vráťme sa k samotným udalostiam oných októbrových týždňov.

15.októbra prišiel Veľký Deň! Minister zahraničných vecí „jedinej blízkovýchodnej demokracie“, Avigdor Lieberman zavítal do Bratislavy! (Napríklad do Veľkej Británie už zavítať nemôže, keďže je proti nemu podaná žaloba za vojnové zločiny a môže sa stať, že ho zatknú.) Najprv rokoval s Rudolfom Chmelom (SaS) a potom aj s Mikym Dzurindom (SDKÚ). V oboch prípadoch samozrejme spomenul holokaust – bez toho by to nebolo ono – a keď od oboch „veľkých slovenských štátnikov“ dostal predpísanú reakciu a uistil sa, že vedia kde majú svoje miesto, v priateľskej a vážnej atmosfére rokovali ďalej o kultúrnej, edukačnej a vedeckej spolupráci. Len na margo by som poznamenal, že napríklad v Maďarsku „vedecká spolupráca“ s Izraelom znamená, že Izrael môže voľne využívať neraz revolučné patenty zapísané na maďarskom patentovom úrade a to dokonca tak, že samotnému vynálezcovi môže uprieť právo na vlastný vynález. Pekná, symetrická spolupráca, ako sme už od nich zvyknutí…
Ale to všetko je len zahrievacie kolo, pretože začiatkom budúceho roka sám Simon Peres zavíta do provincie, možno aby sa ubezpečil, či sa vykupovanie Slovenska nezadrháva. (Tento velikán totižto už raz s úsmevom na tvári vyhlásil doslova, že „sme skúpili Manhattan, kúpiť Rumunsko, Maďarsko a Poľsko pre nás nebude problém…„ – Slovensko doslova nespomenul, možno ho už v duchu zahrnul pod „Maďarsko“, pretože podivných izraelských investícií je aj na Slovensku neúrekom.) A samozrejme si príde aj trochu zaholokaustovať – takí sú smiešni tí gójovia, keď sa červenajú…

Medzitým minister obrany Ľubomír Galko (ako ináč: SaS) bol v Izraeli, Lipšic sa teraz chystá a momentálne sa práve zdržiava na Slovensku Ehud Barak, s ktorým sa Galko ináč stretol aj v Izraeli, asi majú toho veľa, čo musia prediskutovať. Ak by sme aj považovali za samozrejmé, že v dnešnom svete volební víťazi – obzvlášť ak sú liberálni, ako v našom prípade – musia urobiť svoje povinné kolo k svojmu pánovi do Izraela, takáto náhle zvýšená premávka je predsa podozrivá.

To, ako si máme predstaviť túto „kultúrno-edukačno-vedeckú“ spoluprácu v praxi, nám spresnil Galko už 20. októbra, keď po návrate zo svojej cesty v Izraeli vyhlásil, že objavil, že Izrael má obrovský vojenský potenciál, zdá sa, že to doteraz nevedel. Ďalej objavil, že sa dá urobiť lepší obchod, ak sa nenakupuje cez sprostredkovateľov, ale priamo od výrobcu – no chlapec je to úplne geniálny, a má rozhľad ako sa to od riaditeľa Kauflandu aj očakáva. Aj keď po svojom návrate ešte nič konkrétne neoznámil, medzitým sme sa dozvedeli, že by šlo o predaj odmínovacieho systému Božena 4, o ktorý izraelský partner javil záujem už v Izraeli. Na tom by zatiaľ ešte nebolo nič zlé, veď všetko sa vyrába preto, aby sa predalo. Ale dohoda obsahuje aj iné položky. Obslužný personál by dostal výcvik na Slovensku, čo môže byť skvelý krycí manéver na to, ako sem dostať izraelské jednotky. A k tomu všetkému Galko navyše ponúkol Izraelu možnosť špeciálneho cvičenia na základni na VVP Lešť – aj keď som ja osobne nenašiel priamu spojitosť medzi predajom Boženy a výcvikom v Lešti, väčšina médií tie dve správy „balí“ spolu, zrejme vedia prečo. Slovom: na území Slovenska budú cvičiť izraelské vojenské jednotky – a zdôraznime, že nie jednotky inej členskej krajiny NATO alebo EU, alebo hoci len európskej krajiny. Má Galko vôbec právomoci k takejto dohode? Nemal by najprv konzultovať s velením NATO? Alebo to konzultoval a všetko bolo v poriadku? Veď koncom augusta ešte nemal hotové ani bezpečnostné previerky, potrebné pre rokovania NATO a vybavenie previerky vraj trvá aspoň dva mesiace. Teraz nechcem rozoberať ani spojenie diletanta Galka s vojenskou kontrarozviedkou – napr. s Milanom Hudecom – a tiež nechajme bokom, že VVP Lešť má v prenájme WAY Industries, Krupina, výrobca Boženy.

Ďalším zvláštnym aspektom tejto dohody je, že munícia, ktorú Izrael nakúpenými Boženami objaví, sa bude zneškodňovať na Slovensku. Je otázne, čo je na tom taký vynikajúci „kšeft“, keď si pomyslíme na nedávnu katastrofu v Novákoch. Ale otázky sa tu vynárajú aj iné. Kto bude kontrolovať dovoz, množstvo, typ a pohyb tejto munície na Slovensku, či naozaj pôjde na zneškodnenie alebo sa stratí v nejakých tajných bunkroch? Každopádne k prítomnosti vojakov tu máme aj potenciálne legálne krytie pre dovoz munície na Slovensko. Šikovné.
Tu by som bohužiaľ mohol vymenovať ohromujúce množstvo analógií, pretože izraelské ozbrojené sily sú už dlhší čas v mnohých formách, otvorene aj skryte prítomné v Maďarsku, aj keď ich celkový počet je neznámy. Je ale isté, že regulárnu maďarskú armádu vysoko prevyšujú počtom,  kvalitou výcviku aj vybavenosťou, obzvlášť, keď bojaschopné maďarské jednotky bojujú niekde v afganských horách (pretože v poslednom čase už niekoľkokrát naozaj museli aj bojovať). Doma zostalo iba pár prepitých a skorumpovaných generálov pri minimálnych „ozbrojených silách“ veľmi slabej úrovne. Ale môžeme tu spomenúť aj prelety dvoch izraelských špionážnych lietadiel v marci 2010 v maďarskom vzdušnom priestore, ktoré sa vlastne len náhodou odhalili, podľa všetkého ide o pravidelnú aktivitu. Taktiež môžeme spomenúť „protiteroristické“ cvičenia na letisku Ferihegy v Budapešti, kde – no kto iný – opäť cvičia izraelské jednotky. Na tom istom letisku pritom svojim vlastným koridorom a bez kontroly maďarských úradov voľne prichádzajú izraelskí občania – dodajme znovu, že nejde o členský štát EU ale o krajinu mimo schengenského priestoru.

Ale prejdime na inú správičku, tiež spojenú s Izraelom s dátumom 27. október. Slovensko a Izrael podpísali dohodu o „spolupráci v otázkach verejnej bezpečnosti“ – na iniciatívu izraelskej strany (!). Oproti dnes už „klasickým“ metódam boja proti organizovanému zločinu sa do dohody tentoraz dostali aj prinajmenšom zaujímavé položky. Menovite:

spolupráca pri masových verejných podujatiach
boj proti obchodovaniu s ľuďmi, omamnými a psychotropnými látkami
boj proti počítačovej trestnej činnosti
boj proti terorizmu
spolupráca pri vyšetrovaní, pátraní po páchateľoch trestných činov
spravodajstvo pre verejnú bezpečnosť
ochrana svedkov

Kto je len trošičku v obraze ohľadne procesov prebiehajúcich dnes v Maďarsku nemôže si nevšimnúť aspoň určité analógie. Prečo potrebuje Slovensko izraelskú spoluprácu pri masových verejných podujatiach? Čo znamená v ich ponímaní „ochrana svedkov“? Hlavne – a tu sa jemne dotýkame viacerých bodov – keďže je známe, že Židia sú zainteresovaní nemalým percentom na svetovom obchode s drogami, ľuďmi alebo ľudskými orgánmi…
A teraz najzaujímavejšia otázka: prečo si majú Izrael a Slovensko vymieňať spravodajské informácie „pre verejnú bezpečnosť“? Pre ktorú? Pre izraelskú verejnú bezpečnosť? Tak tam už vidím, ako slovenskí borci pomôžu bezradnému Mossadu… Alebo nebodaj pre slovenskú verejnú bezpečnosť? A k tomu prečo treba izraelskú pomoc? Samozrejme nechali zadné vrátka otvorené, že „zmluvné strany môžu odmietnuť súčinnosť v prípadoch, v ktorých môže byť ohrozená suverenita, bezpečnosť alebo národné záujmy, prípadne môže byť v rozpore s právnym poriadkom štátu“. Ale prosím vás, kedy sa Mossad zaujímal o takéto veci?
A ako môže vyzerať izraelská pomoc pri zabezpečení verejnej bezpečnosti?

Vráťme sa o štyri roky dozadu. Maďarsko, 23. októbra, 2006, 50-te výročie protiboľševickej revolúcie v 1956. Už v septembri, po Gyurcsányovom slávnom „őszödskom prejave“ – kde priznal, že štyri roky klamali a vodili občanov za nos (kto mu niekedy len jedno slovo uveril, môže si za to sám…) – sa na budapeštianskych uliciach rozpútalo peklo. Ľud, hnaný „spravodlivým hnevom“ začal dobýjať sídlo verejnoprávnej televízie. Ako sa ale neskôr mnohokrát ukázalo, išlo o skupiny agentov-provokatérov a opitých futbalových fanúšikov. Na obranu sídla televízie zámerne poslali slabo vycvičenú a vyzbrojenú policajnú jednotku pričom veliteľovi elitného policajného komanda zúriacemu od nemohúcnosti o ulicu ďalej z „vyšších miest“ zakázali zasahovanie a poskytnutie pomoci jednotke bojujúcej pomaly o život pri sídle televízie. Potom prišiel október. Vtedy policajní ťažkoodenci, ľudovo zvaní „droidi“ zaútočili na dav skladajúci sa z civilistov. Droidi nerozprávali po maďarsky, podľa viacerých to znelo ako nejaký blízkovýchodný jazyk, nemali identifikačné čísla (čo je trestný čin samo osebe a oprávňuje občana označiť ho za ozbrojeného útočníka a podľa toho konať), používali   vipery a mlátili dav hlava-nehlava, strieľali cielene a vo výške hlavy s gumenými projektilmi čím viacerých oslepili alebo zmrzačili. Pátranie po identite týchto droidov bolo zmarené, nikto z nich identifikovaný a potrestaný nebol. Veru Bratia, aj o takejto priateľskej výpomoci môže byť reč. (Mimochodom, vedeli ste, že okrem odmínovacích zariadení tá istá firma WAY Industries vyrába aj tzv. Boženu Riot na zvládnutie občianskych nepokojov? Podľa promo videa „controls the riots and civil demonstrations“, aby sme si dvakrát rozmysleli tie prípadné civilné demonštrácie, na ktoré síce právo máme, ale neodporúčajú sa…)

K izraelskej vnútropolitickej výpomoci musím spomenúť aj to, že istá súkromná strážna firma, zhodou okolností zase izraelského pôvodu, ktorá v Maďarsku zamestnáva celokrajinne už cez desaťtisíc ozbrojených „esbéeskárov“ postupne preberá funkcie polície. Od stráženia VIP osôb cez stráženie databáz a archívov, ba najnovšie aj objektov vojenského charakteru. Ale onedlho možno aj identifikáciu občanov, budovanie databáz o nich a podobne. Vďaka už spomínanej „sieti“ vieme aj to, že v službách rôznych strážnych a iných krycích firiem po celej krajine pracujú ozbrojenci vycvičení v Izraeli a izraelská tajná služba im dodala väčšie množstvo zbraní. Čo sa ani nemôžeme veľmi čudovať, keďže cez Ferihegyské letisko môžu vlastne nekontrolovateľne doviesť hocičo.

Bohužiaľ by som mohol pokračovať do nekonečna, ale nateraz to snáď aj stačí. Mám taký pocit, že po skupovaní krajiny, investíciach a po „obsadení“ parlamentu aj na Slovensku sa začína nová éra a Slováci a Maďari na vlastnej koži pocítia, že nielen minulosť máme spoločnú, ale zdá sa, že aj súčasnosť a budúcnosť. Nikdy v histórii ešte natoľko nebolo treba aby sa Slováci a Maďari spojili, ako práve teraz. Kto medzi nami zakladá spory, chtiac alebo nechtiac prihráva záujmom Židov, ktorí Maďarsko už obsadili a – zdá sa – nemajú v pláne sa zastaviť na hranici.

B.K.

Zdroje: SITA, TASR, SME Online, Pravda, Ministerstvo Obrany SR, IŽurnál, prop.sk, jovonk.info, kuruc.info

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: