Keď zločinci a zlodeji z vysokej politiky likvidujú naše zdravotníctvo

12. november. 2010 o 19:07 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Keď zločinci a zlodeji z vysokej politiky likvidujú naše zdravotníctvo

Dňa 26. 10. 2010 som bol postihnutý mozgovou príhodou, hoci som abstinent, nefajčiar, dokonca aj s tým pivom som na tom tak, že za jeden rok ich vypijem „až“ 8 – 10. Teda, ani tomu pivu neholdujem. Záchranka ma našla ležať na chodbe, nebol som prakticky schopný hovoriť, pravú stranu som mal nehybnú. Toľko na úvod, lebo v ďalších častiach chcem už písať nielen o našom zdravotníctve, ale aj tých lekároch, zdravotných a sanitárnych sestrách a ostatnému personálu z neurologického oddelenia v Považskej Bystrici, ktorý som mal možnosť osobne spoznať a kde som strávil 11 dní. Keďže nie som slepý, ani hluchý, našťastie mi to aj myslí, tak preto si pri písaní ďalších riadkov nemienim dávať servítky pred ústa. Budem porovnávať. Na jednej strane obetavosť a obrazne povedané, rodinný prístup personálu z neurologického oddelenia, ich mizerné finančné ohodnotenie, ako keby boli občanmi tretej kategórie a toto budem porovnávať s finančným hodnotením zločincov, zlodejov, parazitných darmožráčov, sofistikovaných fašistov cez ekonomiku, teda, toho najsmradľavejšieho odpadu slovenského národa – členov ponovembrových vlád, parlamentov, a kadejakých finančných skupín.Až v tej nemocnici, hlavne na takom oddelení, ako je oddelenie neurologické, až tam si človek uvedomí čo sú naši lekári, zdravotné sestry a ďalší personál patriaci k tomuto oddeleniu. Na to, za akých podmienok pracujú si zaslúžia nielen úctu a obdiv ale aj primerané finančné ohodnotenie. Mnoho ľudí – pacientov nedokáže pochopiť, že aj ten lekár, zdravotná sestra či ďalší personál patriaci k našim nemocniciam, sú len takí istí ľudia, ako my ostatní. Tiež majú svoje problémy, kvôli ktorým je vtedy aj ich správanie trochu iné, aspoň tak sa nám zdá, alebo máme taký pocit. Častokrát po celodennej službe, bez primeraného odpočinku, opäť ráno pokračujú vo svojich ordináciách. Samozrejme, že aj medzi nimi sa nájde nejaké malé percento čiernych oviec, ale povedzme si úprimne, či ostatné profesie a spoločenstvá sú ideálne? Preto máme občas pocit že nás nedokážu pochopiť, že nemajú o nás záujem.Neurologické oddelenie v Považskej Bystrici patrí medzi oddelenie s najhorším a najťažším postihnutím, myslím tým ľudí ktorí tam ležia, ale aj s výnimočným profesijným a ľudským prístupom celého personálu. To čo som videl, to čo som počul, lebo nie som ani hluchý ani slepý, dokážem ešte veľmi dobre myslieť či uvažovať, prišiel som k nasledovnému záveru. Či sa to bude niekomu ľúbiť, či niekomu nie, tak ten záver je jednoznačný – že veľká väčšina pacientov tam ležiacich je v pozícií malých detí a personál na tomto oddelení sú ako ich rodičia. Tí ktorí ma bližšie poznajú, tak veľmi dobre vedia koľko ľudského utrpenia evidujem. Taktiež dobre vedia ako nenávidím a pohŕdam našimi politikmi, lebo len a len politici sú v drvivej väčšine tými hlavnými vinníkmi všetkého zla a utrpenia nevinných. To čo oni samotní rozkradnú, alebo v ich mene sa rozkradne, tak samozrejme tieto peniaze potom chýbajú napr. aj v zdravotníctve. Moje ohodnotenie pre približne 90 % členov ponovembrových vlád a parlamentov má nasledovné kategórie: zločinci, zlodeji, masoví vrahovia ktorí cez zákony dohnali slabších ale aj normálnych jedincov k sociálnym samovraždám, sofistikovaní fašisti cez ekonomiku, parazitní darmožráči, najsmradľavejší odpad slovenského národa, duševní vrahovia, hyeny v ľudskej podobe. Ich bezcitné srdcia sú tvrdšie ako samotné skaly.    Ale vráťme sa naspäť k tomu, čo som prežil či zažil za 11 dní hospitalizácie na tomto oddelení. Videl som a spoznal som ďalšiu časť ľudského utrpenia po zdravotnej stránke. Príliš neskoro som si uvedomil aj tú druhú, negatívnu činnosť, keď sa znefunkční mozog či niektorá jeho cieva. Keď sa napr. niektorá tá cieva upchá. Hlbokú úctu a obdiv popri lekároch si zaslúžia zdravotné a sanitárne sestry, ako aj ostatný obslužný personál, vrátane aj tých, ktorí sa starajú o čistotu a poriadok na tomto oddelení. Aj za ťažkých podmienok zavinených zločincami a zlodejmi z vysokej politiky snažia sa fungovať nielen na ľudskom ale aj, akoby na rodinnom princípe. Ostal som zhrozený nad tým, že lekári v tejto nemocnici majú za tie isté výkony aj trikrát menšie ohodnotenie ako lekári vo fakultných nemocniciach v Bratislave. Že nemocnica v Považskej Bystrici je zaradená do akejsi tretej kategórie. Niet peňazí na vybavenie, na zvýšenie platov, skrátka a dobre, niet peňazí na nič. Hoci za posledných 20 rokov sa na Slovensku rozkradlo minimálne 1 600 miliárd korún. Pritom sa stále kradne veselo ďalej, napr. každý rok sa zo štátneho rozpočtu ukradne cca 20 %. K tomu som ale nezarátal rôzne verejné obstarávania, nadhodnotené kšefty pre svojich súkmeňovcov, či predražené nákupy… Nedá mi, aby som nepovedať niekoľko viet o zdravotných a sanitárnych sestrách na tomto oddelení. Neuveriteľná drina, obetavosť a starostlivosť o pacientov úplne bezvládnych. Staranie sa o ich nakŕmenie, hygienu, prebaľovanie, častá výmena posteľnej bielizne, kúpanie, pričom niektorí z nich majú aj nad 100 kilogramov. Za tých 11 dní som nevidel na nich zlú náladu či zlé správanie. Stále na nohách, stále v pohybe – a ich zárobok? Neuveriteľne úbohý, nezodpovedajúci ich skutočnej robote. A na strane druhej sú zločinecké, zlodejské a parazitno-darmožráčske tlupy a hyeny z ponovembrových vlád, parlamentov, finančných skupín, ktoré za zločineckú, zlodejskú, rozvratnú a sabotérsku činnosť sú ešte nadpriemerne odmeňovaní. Neuveriteľná hanba, neuveriteľný hnus.Záverom si neodpustím niekoľko kritických viet k samotným lekárom. Byť lekárom nemôže byť každý, lebo nemá na to rozumové schopnosti. Byť politikom môže byť ale 95 % hoviad, kráv, či debilných tupcov, ak mám parafrázovať. Byť vyjednávačom lekárov, tak len raz, jediný raz by mi zločinecko-zlodejská čvarga z vysokej politiky povedala, že nie sú peniaze. Potom by si vypočuli moje argumenty a už nikdy viac by mi nepovedali, že nie sú peniaze pre zdravotníctvo. LEKÁRI, ZDRAVOTNÉ A SANITÁRNE SESTRY, AKO AJ OSTATNÝ PERSONÁL NEMOCNÍC: PRESTAŇTE BYŤ ZBABELÍ, VEĎ VAŠE ROZUMOVÉ SCHOPNOSTI VÁS PREDURČUJÚ K TOMU, ABY STE SI DOKÁZALI VYBOJOVAŤ SVOJE. NIE CUDZIE, ALE LEN SVOJE. ČO VÁM V SKUTOČNOSTI PATRÍ.

Vladimír Pavlík

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: