Spomienka na predkov – Slovenská pospolitosť v Ludrovej a Černovej

4. november. 2010 o 7:21 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Spomienka na predkov – Slovenská pospolitosť v Ludrovej a Černovej

Blížili sa nám dušičky a ľudia si začali spomínať na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami. Avšak, nie len naši príbuzní sú hodní spomienky, ale aj naši velikáni a martýri slovenského národa. Preto sa miestna organizácia Slovenskej pospolitosti Orava a miestna organizácia Nového Slobodného Slovenska Liptovský Mikuláš rozhodli, že si na nich spomenú a spoločne si ich uctia. Už okolo 12-tej hodiny sme sa začali schádzať v Ludrovej pri Ružomberku. Na palice sa začali navliekať slovenské vlajky a vlajky SP a NSS. Na mieste sa zišlo niekoľko desiatok prevažne mladých ľudí, čo je dobré znamenie, pretože náš národ potrebuje práve revolučnú mládež.

Mládež, ktorá nezabúda na svojich predkov a myslí na svojich potomkov. Blížila sa nám 13-ta hodina a policajné auto nás pohnalo vyraziť na vŕšok nad kostolom.

Po krátkom, ale o to strmšom stúpaní, sme sa spoločne ocitli pri symbole, ktorý je dnes tak hanobený a nenávidený. Stretli sme sa pri slovenskom dvojkríži. Spoločne sme sa rozostavili a vypočuli si príhovory: najskôr od člena Slovenskej Pospolitosti, ktorý po svojom prejave predniesol aj báseň od pána Slanského napísanú pri príležitosti tejto spomienkovej akcie, po ňom nasledoval člen Nového Slobodného Slovenska a ešte jeden člen Slovenskej Pospolitosti. Zúčastnený dav bol na koniec vyzvaný k tomu, aby zapálil svoje srdcia nášmu neľahkému boju, aby sme dokázali, že odkaz, ktorý tu zanechali bernolákovci, štúrovci, hlinkovci a iní, je stále živý a ich obete, ktoré zaň položili neboli vôbec zbytočné. Následne po spoločnej fotografii sme sa pomaly zberali dole na presun do Černovej, kde sa konala druhá spomienková akcia.

V Ludrovej sme ešte stretli pánov v modrej Fabii, ktorí nás “nenápadným” spôsobom kamerovali a monitorovali tak nebezpečnú spomienku pre tento systém. Nebezpečnú preto, pretože pre tento systém je mládež, ktorá je národne uvedomelá nebezpečná, pretože vedia, že táto mládež sa nedá opiť suchým rožkom a neprepadne ani na suché pole materializmu. Spoločne sme sa presunuli už do spomínanej Černovej, kde nás už s napätím očakávalo niekoľko ďalších nacionalistov, rovnako ako nás očakávali aj niektorí zvedaví Černovci. Pár minút po 15-tej hodine, sme sa presunuli na miestny cintorín, kde sme si spoločne spomenuli na martýrov z Černovej, ktorí 27. októbra 1907 obetovali to najcennejšie, čo mali. Vlastný život. Pätnásť obetí tým dňom stratilo svoj osud a približne 60 bolo zranených, len preto, že bránili svoje práva. Na cintoríne sme si vypočuli člena Slovenskej Pospolitosti, ktorý nám priblížil okolnosti, za akých došlo pred 103 rokmi k černovskej tragédii, ako aj člena z Nového Slobodného Slovenska, ktorý vyzdvihol odhodlanie obyčajných ľudí z Černovej a vyzval zúčastnených, aby si brali príklad z týchto dedinčanov, ktorí mali svoj cieľ a pevne a rozhodne za ním išli.

Na záver vystúpil dlhoročný národný bojovník – Marian Kotleba, ktorý podnecoval všetkých zúčastnených, aby sa prestali báť tak ako martýri z Černovej. Pretože ak sa neprestaneme báť a nebudeme schopní dať obetu, tak nikdy nevybojujeme víťazstvo pre slušných ľudí. Nikdy nesmieme ustúpiť a vždy hrdo stáť na obrane pravdy a práva. Po veľmi pútavom prejave nášho brata Mariana sme spoločne zaspievali hymnickú pieseň “Hej, Slováci!” a členka Slovenskej Pospolitosti položila veniec na pomník padlých hrdinov. Niektorí sympatizanti pred ním ešte zapálili sviečky vytvoriac z nich dvojkríž: symbol, pod ktorým musíme svorne kráčať vpred. Individuálne sme sa ešte poklonili pri pomníku, zatiaľ čo sa Černovčania dali do družnej debaty s Marianom Kotlebom a pani správkyňa rodného domu Andreja Hlinku nás pozvala na jeho exkurziu.

Spoločne sme sa k nemu presunuli, kde sme si v krátkosti vypočuli o jeho osobnosti v podaní tejto pani a zároveň nás sprevádzala týmto jeho rodným domom, začo sme jej veľmi vďační a ešte raz jej ďakujeme. Celý deň sa niesol v duchu mládeže, na ktorú tak apelovali naši národní velikáni. Videli sme medzi nami nové tváre a dúfame, že svoj boj a svoje odhodlanie nestratia a vydržia práve ako oni, aj napriek neľahkej ceste, ktorá je ešte pred nami.

“Nič veľkého, nič pekného, nič šľachetného sa nevytvorilo bez obete, len slaboch sa k obetiam naučiť nemôže, ale duša vznešená horí po nich, lebo práve v obetiach svoju silu, svoje panstvo duch ukazuje.” (Ľudovít Velislav Štúr)

MO SP Orava

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: