Za telefonovanie s kamarátom skončili vo väzení!

31. októbra. 2010 o 21:31 | Kategória: Reakcie, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Za telefonovanie s kamarátom skončili vo väzení!

O nasledujúcej skutočnosti ma informovali kamaráti zo Srbska. Ak si myslíte, že názov článku je iba nejaký výmysel alebo paranoja, tak smelo čítajte ďalej, vyvediem Vás z omylu. V nedeľu 10. októbra boli televízne stanice, noviny a internetové stránky plné správ o “gay paráde “ v srbskom Belehrade. Každý na Slovensku sa dozvedel ako krvilačných 20 000 „neonacistov, rasistov, chuligánov, neonacionalistov, neochuligánov, neoextrémistov a extrémistov“ všetkých vekových kategórií vedení nenávistnými pravoslávnymi duchovnými protestovali proti “pochodu za toleranciu“. Mesto horelo, 5000 policajtov zasahovalo pri nepokojoch, zranení boli na oboch stranách- ako medzi policajtmi tak i medzi demonštrantmi. Dúhovofarebným, z radov homosexuálov a pedofilov z rôznych krajín, sa však nič nestalo. Či už boli niektoré správy objektívne alebo zaujaté, každý však vedel, čo sa toho dňa udialo v uliciach Belehradu. No čo bolo potom to už nik na Slovenku nevie.  Jednou zo zbraní demokracie je šíriť strach a bezpodmienečne sa mstiť svojim oponentom. Preto na druhý deň, v pondelok, prebehlo zatýkanie podozrivých “z organizovania násilných nepokojov v uliciach Belehradu“. Vodca Obrazu a tri osoby boli obvinené z toho, že cez telefón koordinovali násilníkov so zápalnými fľašami a kameňmi v uliciach, aby tak mohli účinnejšie útočiť na policajné hliadky. Znie to logicky, nebezpeční teroristi v organizovanej skupine, by mohli narušovať princípy demokratickej spoločnosti. Treba sa im pozrieť na zúbok. No ale ako to bolo v skutočnosti? V spomínanú nedeľu sa od rána pohybovali v uliciach malé či väčšie skupinky nacionalistov, pravoslávnych veriacich s náboženskými ikonami a ďalších odporcov úchylností. Buzerantská akcia sa mala konať až neskôr v obedňajších hodinách. Jedna zo skupiniek veriacich mala v pláne ísť ráno na pravoslávnu liturgiu do chrámu neďaleko stretnutia teplošov, kde sa mali modliť za návrat ľudí k tradičným hodnotám a rodinnému životu, pretože pravoslávni nemôžu tolerovať čokoľvek čo je proti ich viere. Lenže ulice boli plné policajných ťažkoodencov, okolie dotyčného chrámu obsadili tiež a nikoho doň nevpustili. Duchovný život musel ustúpiť propagácii úchylností. V skupinke srbských nespokojencov sa nachádzal aj Goran Andrejev. Potom ako neuspeli s prosbami u policajtov, zavolal svojmu priateľovi a vodcovi Obrazu Mladenovi Obradovičovi. Informoval ho, že ich nechceli vpustiť do chrámu a dohodli sa, že sa stretnú na inej ulici. Podobné telefonáty sa uskutočnili ešte medzi Mladenom a ďalšími dvoma osobami- Damirom Grbičom a Mladenom Milošovačom. Ostatne, telefonátov medzi rôznymi ľuďmi sa v ten deň uskutočnilo neúrekom, pretože veľa Belehradčanov sa nevedelo dostať k svojim domovom, do obchodov či k svojim autám. Polícia vyhradila centrum mesta iba pre teplošov a pedofilov, normálni ľudia mali vstup zakázaný. Následne po telefonátoch polícia Mladena Obradoviča zatkla na ulici, čo nebol problém, keďže 500 agentov v civile malo za úlohu sledovať vytipované osoby a skupinky. Nepokoje v uliciach sa začali až oveľa neskôr. Nasledujúci deň policajti po preverení posledných hovorov v Obradovičovom telefóne zatkli 3 osoby. Medzi nimi aj Gorana, otca dvoch detí. Podržali si ich predbežne jeden týždeň s obvinením, že organizovali nepokoje cez telefón. Pravda je však taká, že volali spolu ráno, aby sa stretli, a potom čo vodcu Obrazu polícia zatkla, už logicky nemohli spolu telefonovať a ani nič s ním organizovať. Nepokoje totiž začali až neskôr a oni sa ich nezúčastnili. Policajné vyšetrovanie, to potvrdilo, no presvedčenie vyšetrovateľov, že v telefonátoch išlo o tajné šifry bolo silnejšie než logika a pravda. Obradovičovi od toho dňa hrozí 3 až 12 rokov väzenia za obyčajné telefonovanie pred demonštráciou. A čo ďalší? Po prvom týždni bez dôkazov sa spomínaní traja obvinení dozvedeli, že si posedia ešte mesiac, pokým sa nepodarí pozháňať (rozumej – vykonštruovať, vymyslieť, upraviť) dôkazy proti nim. Potom sa rozhodne o ich vine alebo nevine.  Za telefonovanie im hrozí niekoľko rokov odlúčenia od rodín. Iba preto, že buzeranti a isté menšiny majú pod rúškom demokracie nadpráva o akých sa bežným Srbom ani nesnívalo. Komu tak prekáža tradičná rodina v Srbsku? Prečo musia byť väznení ľudia bez viny a bez dôkazov? Prečo chce niekto šíriť strach? A kto to vlastne je? Vieme to povedať nahlas?

Ivan D.


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: