Ešte raz o sochách

31. október. 2010 o 21:18 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Ešte raz o sochách

Nedávno som napísal článok o to, že odstraňovanie sôch vytvára dojem ako by sme my Slováci nemali dejiny. Vyslovil som v ňom myšlienku, že by sa sochy odstraňovať nemali, keďže, osobnosti, ktoré boli ich živou predlohou robili veľké veci. Niekedy hrozné, ale veľké. Táto myšlienka sa teraz vracia ako bumerang v podobe sporu o sochu Masaryka v Bratislave. Zaslúži si táto osobnosť mať sochu v našom hlavnom meste alebo nie? Táto otázka má dve dimenzie. Prvá jednoznačne hovorí, že áno. Bol predsa prezidentom ČSR, v ktorej žil aj náš národ. Ovplyvnil teda aj jeho osudy. O tom niet pochýb. Druhá však nie je až tak jednoznačná. Ide predovšetkým o to, ako ich ovplyvnil. Nebolo to totiž vždy len v dobrom. Jeho pôsobenie má aj svoje tienisté stránky. Tatíček Masaryk sa k Slovákom často choval horšie ako otčim. A preto je postavenie jeho sochy v našom hlavnom meste práve teraz minimálne sporné. Pýtate sa prečo? Nuž len preto, lebo sochy ľudí, ktorí sa o náš národ zaslúžili aspoň tak ako on, ak aj nie viac nestoja ani v našom hlavnom meste, ba ani nikde inde na území nášho štátu. Dokonca sa musia zvádzať boje o to, aby ich pôsobenie mohla pripomínať aspoň skromná pamätná tabuľa. A to je práve to, čo je na celej veci to nesprávne a zlé. Pretože je síce pravda, že by sme si mali pripomínať pamiatku osobností, ktoré ovplyvnili osudy nášho národa aj postavením sôch, ale predovšetkým by sme mali týmto spôsobom vzdať hold tým, ktorí sú z našej krvi, hlásili sa k nášmu národu a slúžili mu. A to Masaryk rozhodne nebol. Aj keď pripustíme, že v jeho žilách kolovala slovenská krv, nesprával sa ako syn nášho národa. Skôr naopak. Za jeho vlády sa z dohôd uzavretých so zahraničnými Slovákmi stali zdrapy papiera, za jeho vlády sa likvidoval priemysel na Slovensku, za jeho vlády sa slovenská inteligencia nemohla uplatniť. Za jeho vlády odišlo len v rokoch 1922 – 1926 zo Slovenska štvrť milióna Slovákov. V roku 1935 zarábal slovenský roľník tritisíc korún a robotník štrnásť tisíc korún za rok. V prípade českého roľníka to bolo sedemtisíc korún a robotníka dvadsaťdvatisíc. Takže ako? Máme stavať Masarykovi sochy alebo nie? Nuž, ako osobnosti veľkého formátu, ktorá mala výrazný podiel na vytrhnutí Slovenska a Slovákov z pazúrov maďarizácie áno, ale rozhodne nie v hlavnom meste. Pretože to nebol len prezident štátu, v ktorom žili naši predkovia, ale aj tvorca teórie čechoslovakizmu, ktorý existenciu samostatného slovenského národa popieral podobne ako mocipáni z Pešti. To je historická pravda, o tom nemôže byť najmenších pochýb. Teda aby som to nejako zhrnul, socha Masaryka áno, len treba rozhodne dobre zvážiť kde a s akým textom. A predovšetkým až potom, keď si podobným spôsobom uctime aj pamiatku prvého slovenského prezidenta dr. Jozefa Tisa.

Roman RS

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: