Hra na slobodu

22. september. 2010 o 20:19 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Hra na slobodu

Systém, ktorý v súčasnosti funguje v našej a v iných tzv. demokratických krajinách sa opiera o princíp, že všetka moc vychádza od občana. V praxi to znamená, že občania tej či onej krajiny si sami volia svojich zástupcov slobodne a podľa svojej vôle. Teda ak sú voľby v hociktorej krajine slobodné a bez volebných podvodov, ich výsledky by mali byť sväté a nespochybniteľné. Bohužiaľ to však takto nefunguje. Stále sa nájdu indivíduá, ktoré si dovolia slobodne vyjadrenú vôľu občanov tej či onej krajiny spochybniť a kritizovať, ba dokonca, v niektorých prípadoch, siahnu aj po sankciách.  Je zaujímavé, že sú to práve tie sily, ktoré sa tvária ako strážne psy demokracie. Pod lampou však býva najväčšia tma a títo strážcovia demokracie v skutočnosti dbajú viac o to, aby sa vývoj uberal tým správnym smerom. Teda správnym podľa nich. A ak sa občania slobodne rozhodnú v rozpore s ich vôľou a nastúpeným trendom, teda idú proti prúdu, hneď je oheň na streche. O čo tu teda ide? Nuž o nič iné, ako o to, že celý tento systém je len hrou na slobodu a demokraciu. Keby to tak nebolo, výsledky akýchkoľvek slobodných volieb, by boli rešpektované a rovnako by bol rešpektovaný povolebný vývoj. Teda to, že sa nejaká strana na ich základe stane členom vládnej koalície. Bohužiaľ sa však stáva to, že vôľa občanov vyjadrená vo voľbách sa spochybňuje, kritizuje a čo je zvlášť nebezpečné, neraz sa požaduje jej revízia. A to je v priamom rozpore so zásadami demokracie, ako sú nám predkladané. Príklady tohto veľmi nebezpečného fenoménu, ktorý robí z občanov len bezduché bábky, vhodné len na to, aby správne vyplnený hlasovací lístok vhodili do urny, sú všeobecne známe. Je to napríklad prípad Rakúska, kde sa svojho času Slobodná strana rakúska stala členom vládnej koalície, je to príklad Švédska, kde sa Demokratická strana dostala do parlamentu. Podotýkam, že sa tak stalo po slobodných voľbách bez náznaku manipulácie. Ich výsledok by teda mal byť bez akejkoľvek diskusie prijatý, ako prejav vôle občanov. Bohužiaľ niektoré kruhy a všetci vieme ktoré, sa nevedia zmieriť s tým, že občania niekedy vyjadria vôľu po zmene, ktorá je v rozpore s ich plánmi. A vtedy sa títo, podľa mena najhorlivejší strážcovia demokracie, menia na jej priamych odporcov a požadujú zmenu toho, o čom občania rozhodli podľa svojej vole. A ako sa teda dá takýto systém nazvať? Nuž demokratickým rozhodne nie. skôr ide o vládu klík, lobistických skupín a plutokracie, ktorá v skutočnosti nepotrebuje poznať názor svojich voličov, pokiaľ je v rozpore s jej cieľmi. Takýto názor treba zmeniť, ušliapať do zeme a vykynožiť. Preto sa opakujú aj referenda, v ktorých sa občania vyslovujú proti plánom na vytvorenie európskeho superštátu dovtedy, kým nie sú mozgy voličov zmanipulované a totálne vymyté. Potom sa stádo a nie slobodní ľudia rozhodnú presne tak, ako to vládnucej klike vyhovuje. A to vážení je koniec demokracie slobody a začiatok hry na ne. Lebo ako povedal klasik nikto nie je viac otrokom, ako ten, čo si myslí, že je slobodný. Na to treba pamätať a podľa toho vnímať pokusy nepriateľov slobody o manipuláciu s našou vôľou, ako aj s vôľou občanov iných krajín.

Roman RS

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: