Udalosti posledných dní

6. september. 2010 o 15:34 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Udalosti posledných dní

Včera, 1. septembra, bol deň ústavy – štátny sviatok, dnes je 2. september – začiatok školského roka a my máme štátny smútok. Rozmýšľam, ako by asi mohli vyzerať objektívne tlačové správy o Slovensku. Možno takto:
 „V parlamentných voľbách 2010 si Slovensko zvolilo novú vládnu koalíciu. Táto koalícia sa skladá zo štyroch rôzne zmýšľajúcich strán, ktoré sa po vzájomnej dohode rozhodli upustiť od svojich predvolebných sľubov, pretože keby tak neurobili, nikdy by sa im nepodarilo zbaviť najsilnejšej opozičnej strany, ktorá sama mala takmer toľko hlasov, ako všetci ostatní dohromady. Jediné, čo mohla táto vláda zo svojich predvolebných sľubov splniť bolo, že svoju vládu zostaví z tých najkompetentnejších osôb, aby konečne štát riadili ľudia, ktorí problému rozumejú. A tak zostavila vládu z tých najkompetentnejších amatérov, akí sa v tejto krajine nachádzajú. Skrátka, ministerské kreslá, ako aj kreslo premiérky a predsedu národnej rady obsadili ľudia, ktorí nemajú ani šajnu, čo by tak so svojimi funkciami robili. A hlavne nemajú ani šajnu, ako sa vo svojich funkciách správať.
 Premiérka Iveta Radičová odmietla pomoc Európskej únii pri pôžičke Grécku, ale táto správa, ktorá na chvíľu rozvírila hladinu zahraničných médií bola o pár dní zatienená brutálnym útokom bezvýznamného človeka na cigánsku rodinu, ktorý vo svojom ošiali nakoniec strieľal na všetko, čo sa pohlo. Slovensko sa topí v slzách za zavraždenou bezúhonnou cigánskou rodinou a tak vláda a politici za ňu vyhlásili na 2. septembra 2010 štátny smútok. Na Slovensku nehrabe už len politikom, ale aj obyčajným ľuďom, ktorý chodia po uliciach a vraždia. Bezpečnosť v Slovenskej republike je vážne ohrozená, pretože ľudia začínajú riešiť problémy po svojom.“
 Tak takto nejako by mohli vyzerať zahraničné správy. Ako to teda je?
 Naša kompetentne nekompetentná vláda a politici robia skutočne všetko pre to, aby tu bolo zo dňa na deň horšie.
 Rozhodnutie premiérky Radičovej a celej vlády nepodpísať pôžičku Grécku považujem za absolútne nezodpovedné rozhodnutie. Aby nedošlo k omylu, ako občianka tohto štátu rozhodne nie som za to, aby sme požičiavali peniaze štátu, ktorý nevie hospodáriť, kde sa jeho obyvatelia majú aj napriek doteraz urobeným úsporným opatreniam ešte stále lepšie ako my, ale to je názor populistický, nie politický. Veľa ekonómov je presvedčených, že pôžička Grécko nezachráni a ako také bude musieť skôr či neskôr vyhlásiť bankrot, nakoľko ich dlh bude tak vysoký, že nebudú schopný ho splatiť. Myslím, že tejto skutočnosti si je vedomá aj celá EU a potrebuje Grécko podržať len dovtedy, kým sa nenájde riešenie a spôsob, ako v rámci eurozóny určiť pravidlá, aby štát mohol vyhlásiť bankrot a nedotklo by sa to Eura. Je možné, že Grécko sa vďaka pôžičke za povedzme tri roky spamätá, Európska únia určí pravidlá pre výstup z eurozóny a regulovaný bankrot štátu, Slovensko sa vďaka súčasnej kompetentnej vláde ocitne na pozícii Grécka a nám nepomôže nikto. Na druhej strane je toto rozhodnutie nefér voči štátom, ktoré majú dosť svojich ekonomických problémov a peniaze poskytnú. Skrátka mravec povedal slonovi nie, bežní občania ostatných krajín toto rozhodnutie kvitujú, ale aké to bude mať pre Slovensko politické a neskôr ekonomické dôsledky, to si ťažko dnes predstaviť.
O tejto udalosti sa však rozprávalo len pár dní, pretože 30. augusta 2010 vbehol neznámy muž do paneláku v Devínskej Novej Vsi a vystrieľal jednu neprispôsobivú cigánsku rodinu. Potom vybehol z domu a strieľal na všetko, čo sa pohlo. Je rozhodne tragédia, čo sa stalo. Ale čo urobili naši politici s touto udalosťou? Odsúdili ju (budiš), 1. septembra (na Deň ústavy) sa išli pomodliť za obete masakry, prisľúbili pozostalým, že ich odškodnia a na 2. septembra vyhlásili štátny smútok. Zabudli pri tom na jeden dosť podstatný detail – problémy s touto cigánskou rodinou riešili obyvatelia spomínanej bytovky už pred piatimi rokmi a nikto im nebol schopný a ochotný pomôcť. A tak sa jeden samozvanec na to podujal a doriešil to vlastným spôsobom (ktorý však neschvaľujem). Pokiaľ však politici nebudú naďalej ochotní priznať, že neprispôsobiví cigáni sú pre spoločnosť problém, pokiaľ ich budú odškodňovať (mimochodom, bolo by zaujímavé zistiť, koľko ľudí sa im prihlási s nárokom na odškodné) a vyhlasovať štátne smútky, môže sa ľahko stať, že štátne smútky budeme mať každý druhý deň. Pretože ako riešiť tento problém, s ktorým nikto nie je ochotný pomôcť? Ľudia žijúci v blízkosti neprispôsobivých cigáňov majú strach o svoj majetok, nehovoriac o tom, že sa boja aj o svoj vlastný život a nikoho z kompetentných nekompetentných ich problémy nezaujímajú. Keby ľudia, ktorí majú plné huby o riešení cigánskej otázky tento problém aj riešili, takejto udalosti sa dalo zabrániť. A neviem, ale keď sme vyhlásili štátny smútok za túto rodinu, prečo nie je štátny smútok aj keď cigánski výrastkovia zabijú napr. manželov-dôchodcov v ich vlastnom dome. Neviem, prečo sme v takýchto prípadoch vlajky na pol žrde nesťahovali.
A ešte jedna vec sa v súvislosti s touto udalosťou stala. Richard Sulík zrušil deň otvorených dverí na NR SR, ktorý každoročne býval na Deň ústavy. Nechal sa počuť, že pre neho je väčším sviatkom 17. november a teda deň otvorených dverí bude vtedy. Nieže by som bola na nich zvedavá a išla sa na národnú radu pozrieť. Táto banda primitívov je mi ukradnutá, len ma zaráža neuveriteľná arogancia moci a stupidita, ktorú títo ľudia predvádzajú. A keď už teda dehonestujeme všetko, čo malo nejakú úroveň, tak prečo to nedehonestovať poriadne. Myslím, že najvhodnejším dňom na deň otvorených dverí pre NR SR by mohol byť 1. apríl. To by celkom zodpovedalo úrovni dnešnej vlády a parlamentu Slovenskej Republiky.

Tea Nachtigal

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: