Pod Lampou je najväčšia tma

3. september. 2010 o 20:49 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Pod Lampou je najväčšia tma

Mám rada reláciu Lampa. Rada si ju pozriem, niektoré debaty naozaj zaujmú. Mám rada reláciu Lampa až na dve veci – hlavný moderátor, takzvaný novinár Štefan Hríb a jeho inteligentný spolupracovník takzvaný kníkupec Juraj Kušnierik.
 Prečo?
 Pamätám si časy, keď sa Hríb pomaly dostával na výslnie svojej kariéry, dokonca by som povedala, že hoci skončil Elektrotechnickú fakultu, nejaká tá postkomunistická novinárčina mu celkom šla. Časom však pán Hríb doslova a do písmena stratil súdnosť. Jeho relácia Lampa sa stáva čím ďalej primitívnejšou a nepozerateľnejšou. Nie je to však kvôli tomu, že by pozýval nekvalitných hostí (výnimkou sú politici), je to kvôli akejsi jednoduchosti hlavného moderátora, ktorý sa za každú cenu snaží tváriť ako jednoduchý človek a kladie pozvaným hosťom otázky na úrovni päťročného dieťaťa, aby tomu vraj bežný občan porozumel. Často sa však potom stane, že hostia v relácii nemajú ani šajnu, čo by tak jednoduchý Štefan Hríb chcel počuť a nech odpovedajú akokoľvek, ich odpoveď mu nestačí, až kým ich v podstate nedotlačí k tomu, aby povedali, čo chce počuť on sám. Pretože, ako sa prezentuje sám pán Hríb, on je známy hľadač pravdy a známy zástanca demokratických médií a demokratického Slovenska. Po jeho reláciách však stále viac a viac nechápem, kdeže tú demokraciu hľadá, kde hľadá pravdu a vlastne akú pravdu. Pretože tá jeho pravda a demokracia je celá akási MODRÁ.
 Skrátka, dementné otázky pána Hríba majú pozvaných hostí priviesť k jednoduchej odpovedi, aby ju pochopil aj primitív s minimálnym IQ. Lenže tento úžasný moderátor si asi vo svojej nadutosti neuvedomuje, že podpriemerný ľudia sa na jeho reláciu môžu zvysoka… a radšej si pustia nejaký trápne dôležitý slovenský seriál na iných televíziách.
 Ďalšou špecialitou menovaného moderátora je absolútne vytrhávanie vecí z kontextu. Rád to robí hlavne pri rozličných historických udalostiach, a ak sa nedá vytrhnúť z kontextu celá udalosť, tak sa chytí jedného jediného slova a dokola sa bude na dané slovo pýtať, až sa občas čudujem, že pozvaní hostia nezdvihnú kotvy a neodplávajú zo štúdia.
 Momentálne má Štefan Hríb zelenú (alebo modrú?). Do vládnych kresiel sa dostala modrá Iveta, modrý Ivan, modrý Mikuláš a proste všetci tí modrí, ktorých on pokladá za vzor demokracie a slobody na Slovensku. Je smutné, že človek, ktorý sám seba pasuje za hrdinu, ktorý vždy len a len pravdu hovorí a pravdu po svete šíri, ktorý by sa za ňu dal aj upáliť (Ha!), je tak obmedzený, že nekvalitu a nepoctivosť spomínaných ľudí nepripustí ani za cenu afér, ktoré sa už dostali na verejnosť. Myslím, že opis jeho osoby dostatočne vykreslil František Mikloško v jednom článku. A hoci si myslel, že sú to slová chváli, skutočne sa dajú vysvetliť dvojzmyselne:
„Niekto môže povedať, že zápasí s každým, že jeho životným heslom je byť „proti“.
Štefan Hríb ale nie je „proti“, on je „za“ svoje svedomie, „za“ svoju predstavu o svete…
Štefan Hríb opiera svoj ľudský a novinársky svetonázor o svoju rodinu, o prostredie starej Petržalky, o priateľov, o kresťanstvo, ku ktorému sa v dospelom veku znovu vrátil.“
(Impulz, Číslo 2/2010, František Mikloško, http://www.impulzrevue.sk/article.php?555,)
 Štefan Hríb teda možno nie je „proti“ ale „za“ priamoúmerne so svojím pokriveným pohľadom na svet. Lebo len to, čo sa jemu zdá správne, len to správne je. Iný názor nie je prípustný, iný názor je zlý… Toľko k jeho demokracii. A čo dodať k tomu, že sa opiera o kresťanstvo, ku ktorému sa v dospelom veku znova vrátil? Musím sa pousmiať, pretože týchto postkomunistických takzvaných „kresťanov“ je v súčasnosti plné Slovensko. Robia svojou vierou hanbu celej cirkvi a celému kresťanstvu.
 Takže – mám rada reláciu Lampa a rada si ju pozriem, len by nebolo od veci už  vystriedať moderátora a taktiež známy internetový vyhľadávač menom Juraj Kušnierik. Tomu by som snáď odporučila aby sa vrátil ku knihám, niečo si prečítal a potom sa aj niečo hodnotné dozvie. No a pán Hríb? Ten by sa mal vrátiť späť na zem, najlepšie do cigánskej osady, k tým cigáňom, ktorým sa nedávno verejne ospravedlnil „za to, že my Slováci sme takí.“! Mohol by sa teda vrátiť na zem priamo tam a mohol by ich povedzme prevychovávať a hlavne mohol by ich živiť.

Tea Nachtigal

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: