Slovania v písomných prameňoch

25. august. 2010 o 16:01 | Kategória: Projekt Studnica | Komentáre vypnuté na Slovania v písomných prameňoch

I. PRVÉ ZMIENKY O SLOVANOCH
Prvé historické správy o Slovanoch pochádzajú z konca 1. a začiatku 2. storočia n. l. od antických autorov Plínia, Tacita a Klaudia Ptolemaia, ktorí ich poznajú pod menom Veneti. O Venetoch nájdeme tiež zmienku na mape zvanej Tabula Peutegeriana, ktorej vznik je datovaný do 3.storočia. Táto mapa, nazvaná podľa jej bývalého majiteľa Konráda Peuntigera, je neskorý stredoveký prepis asi z 11.až 13. storočia. Na tejto mape sú dvakrát napísaní Venedi. Raz sú napísaní v Dácii medzi stanicami Ad aquas a Apulum – VENADI SARMATE a druhý raz východne od Álp Bastarnských vedľa Gepidov (PITI), Gótov (GAETE) a Dákov (DAGAE) – VENEDI.

PLÍNIUS STARŠÍ – PRÍRODOVEDA

NARODIL SA V SEVERNEJ ITÁLII. ŽIL V ROKOCH 23-79, KEDY ZAHYNUL PRI VÝBUCHU SOPKY VEZUV. ZMIENKY O SLOVANOCH SA ZACHOVALI V JEHO ROZSIAHLOM DIELE PRÍRODOVEDA.

JORDANES – O PÔVODE A DEJINÁCH GÓTOV 30-38, 116-128.

JORDANES, KTORÝ ŽIL V 6.STOROČÍ PO KRISTOVI, POCHÁDZAL Z KMEŇA GÓTOV.

Medzi nimi hlbšie vo vnútrozemí leží Dácia, opevnená strmými Alpami, ktoré pripomínajú veniec. Pri ich ľavom úbočí, ktoré sa skláňa na sever, na nesmiernych priestranstvách v smere od prameňov rieky Vistuly(dnešná rieka Visla) sa usadil ľudnatý národ Venetov. Hoci sa teraz pomenovanie Venetov obmieňa podľa rozličných rodín a lokalít, jednako sa volajú hlavne Sklaveni a Anti.

Sklaveni sídlia v priestore od mesta Novietunum a jazera, ktoré sa nazýva Mursianum, až po Danastar a na sever až po Visklu; títo majú namiesto riadnych miest blatá a lesy. Naproti tomu Anti – tí sú spomedzi nich najudatnejší – sa v miestach, kde Pontské more(Čierne more) tvorí oblúk, ťahajú od Danastra až k Danapru; uvedené rieky delí od seba vzdialenosť viacdňového pochodu.

Po krvavej porážke Herulov sa Hermanaricus vydal na ozbrojenú výpravu proti Venetom. Tí síce z hľadiska výzbroje nezasluhovali pozornosť, zato mali prevahu svojou početnosťou. Veneti sa sprvoti pokúšali vzdorovať, avšak množstvo ľudí ,pokiaľ nie sú do boja súci, vonkoncom nemôže rozhodovať, tobôž keď i Boh to dopustí, i záľaha vyzbrojených bojovníkov sa na nich zosype. Títo Veneti, ako sme už začali rozprávať v úvodnej časti výkladu, čiže vo vyratúvaní kmeňov, vyšli z jedného koreňa a teraz sú známi pod troma menami, teda ako Veneti, Anti a Sklaveni.

Novietunum – bolo to mesto ležiace na dolnom Dunaji alebo na rieke Sáve. Najčastejšie sa stotožňuje s Noviedunom (dnes Isakča).

Mursianské jazero – je to snáď bažinatá oblasť pri Murse (dnešný Osijek) neďaleko ústia Drávy do Dunaja, prípadne aj Balaton alebo Neziderské jazero.

Jordanesove delenie Slovanov na tri kmene, na Venetov, Antov a Sklavenov odpovedá aj trom archeologickým kultúram a to konkrétne:

Pamiatky typu Korčak sa nachádzajú na rozsiahlom území v pripjaťskej oblasti, na hornom Bugu, Dnestri, Prutu a v Zakarpatsku. Anti, ktorí predstavujú typ Peňkovka sú podľa archeologických dokladov rozšírení južnejšie než typ Korčak. Konkrétne na rieke Dneper, v povodí južného Bugu a medzi riekami Dnester a Prut. S touto kultúrou sa stretneme aj v oblasti dolného Dunaja, na severe Bulharska a vo východnom Maďarsku.

II. ROZPRÁVACIE PRAMENE ZO 6.-8.STOROČIA
1. napísal ju okolo roku 680 mních Baudemund, ktorý bol jeho žiakom. V období Samovej ríše bol na misijnej ceste k Slovanom žijúcim východne od Bavorska, na S alebo J strane stredného Dunaja

Tieto písomné pramene nás informujú o udalostiach spojených najmä s výpravami Slovanov na územia Východorímskej ríše, o povstaní proti Avarom, ale tiež o prvom mocenskom celku nazývanom Samova ríša, ktorý vznikol v 7.storočí. Dozvedáme sa veľa informácii o živote Slovanov, náboženstve a predstavách, zbraniach, o ich bojovej taktike a ako proti nim bojovať.

PROKOPIOS

PROKOPIOS SA NARODIL V PALESTÍNE, V CÉZAREI V ROKU 495. V ROKOCH 527-540 SA ZÚČASTNIL NA VOJENSKÝCH VÝPRAVÁCH VOJVODCU BELIZARA AKO JEHO PORADCA. AKO PRVÝ POUŽIL POJEM SLOVANIA.

Kniha I, kap.27 (rok 537). Dvadsať dní po páde mesta a prístavu Portus(pri Ríme) dorazili Martinus a Valerius, ktorí priviedli 1600 jazdeckých vojakov. Väčšinou to boli Huni, Slovania a Anti, ktorí sídlili za riekou Istros, neďaleko brehu.

Kniha II, kap.15 (rok 495). Keď boli Herulovia porazení v boji s Longobardmi, odišli z otcovského územia (…) prešli postupne všetkými slovanskými kmeňmi.

Kniha II, kap.26 (rok 546). (…) Mal totiž medzi svojimi ľuďmi niekoľko Slovanov, ktorí sa zvyčajne vedia schovať za malý balvan alebo za strom a chytiť nepriateľa. Túto lesť používajú vždy tak proti Rimanom, ako aj ostatným barbarom pri rieke Dunaj, kde sú usadení.

Z písomných prameňov si možno všimnúť, že spočiatku boli Slovania nezaujímaví pre antických autorov. Vedeli približne, kde majú svoje sídla a to bolo tak všetko. Väčší záujem o slovanské kmene nastal až po náraste ich moci začiatkom 6. storočia po začatí pustošenia zeme za Dunajom. V písomných prameňoch sa začína rozoberať ich spôsob života, ich zvyky a najmä ich nespočetnosť a sila. Tak ako sú dnes slovanské národy považované za tie najmierumilovnejšie, tak boli v minulosti preklínané.

LÚPEŽNÉ VÝPRAVY

Ján z Efezu, sýrsky historik, ktorý žil v 6. storočí nazval Slovanov prekliatym národom. Slovania boli známi svojimi lúpežnými výpravami, ktoré sprevádzalo ničenie, krutosti a zabíjanie. Výpravy barbarov do Východorímskej ríše do 1.polovice 6.storočia mali spočiatku len koristnícky charakter. Ich cieľom nebolo obsadiť a osídliť nové územia. Útočníkov lákala najmä vidina ľahko dostupného bohatstva. Je niekoľko dôvodov prečo boli tieto výpravy úspešné. Ako Prokopios spomína vo svojom diele, vojaci neboli ochotní bojovať a mali strach “Dlho trvalo ich rabovanie, a až keď pokryli cesty mŕtvolami, vzali do otroctva nespočetné davy ľudí a všetko vylúpili, lebo nik sa proti nim nepostavil, vrátili sa domov..” ( Kniha IV, kap.25 /rok 551/).

Druhým dôvodom bol charakter týchto výprav. Jediným cieľom bolo vrátiť sa domov a preto základným predpokladom úspechu bola pohyblivosť a rýchlosť. Slovania sa vyhýbali otvorenému boju a keď už nebolo možné vyhnúť sa priamemu stretu, tak si aspoň vyberali miesto a čas bitky.

PROKOPIOS

Kniha III, kap.29 (rok 548). V tom čase prekročilo slovanské vojsko rieku Dunaj (…) zabíjali alebo brali do otroctva všetkých dospelých mužov, ktorí im padli do rúk, a lúpili majetok.

Kniha III, kap.38 (rok 550). Tých s ktorými sa cestou stretli, nezabíjali ani mečom, ani kopijou ani iným zvyčajným spôsobom, ale vrážali pevne do zeme zahrotené koly, nabodávali na ne celou silou nešťastníkov, hrot kola im vrážali do zadku, až prenikol vnútornosťami, a takto nechávali ľudí umierať.

Kniha III, kap.40 (rok 550). (…) A barbari už nemohli postupovať dopredu, lebo vliekli so sebou ako obrovskú korisť ľudí, zvieratá a rozličné iné cennosti.

VOJENSTVO

A. VÝZBROJ A VÝSTROJ

PROKOPIOS

Kniha III, kap.14 (roky 530-546). “Ak tiahnú do boja, väčšinou idú peši proti nepriateľom; v rukách nesú malé štíty a kopije, ale nenosia pancier. Niektorí nemajú ani košeľu, ani plášť, ale obliekajú si len nohavice do pása a tak a vydávajú do boja proti nepriateľom.”

PSEUDO- MAURÍKIOS

Kniha XI, § 5. “Ako zbraň nosí každý dva krátke oštepy, niektorí aj pekné štíty, ktoré pri nosení prekážajú. Používajú i drevené luky a krátke šípy napustené jedom, ktorý hneď účinkuje…(…)”

IBN RUSTA

– islamský encyklopedista a geograf, ktorý nazval svoju encyklopédiu Knihou vzácnych drahocenností.

“Ich zbraňami sú vrhacie oštepy, štíty a kopije. Iné nemajú.”

GARDĪZĪ – dielo Ozdoba dejín

“Zbrane, ktoré používajú v boji, sú krátky meč, štít a kopija.”

B. TAKTIKA BOJA

Ako som už na začiatku uviedla, spôsob boja Slovanov nespočíval vo vytvorení pevných bojových formácií a boja zblízka. “Vzápätí utečú do lesov, kde nachodia veľkú pomoc, lebo v tiesňavách vedia zručne bojovať.” (Pseudo- Mauríkios, Kniha XI, § 5.) A preto odporúča bojovať proti Slovanom v zime, kedy nie je lístie na stromoch.

V prvej polovici 6.storočia podnikali Slovania predovšetkým lúpežné výpravy, no v priebehu druhej polovice 6.storočia začali tieto územia obsadzovať. Prenikli na celý Balkánsky polostrov. Podmanili si a osídlili časť Trácie, Macedónie a Tesálie. Postupovali do Grécka a na Peloponéz, zabrali Slovinsko, Chorvátsko a Dalmáciu a usídlili sa aj vo východnej časti dnešného Rakúska. Postupne sa dostali ďalej na západ do Bavorska.

III. SLOVANSKÉ ŠTÁTNE ÚTVARY NA NAŠOM ÚZEMÍ
SAMOVA RÍŠA – trvala od roku 653-658. Na jej čele stál Samo, ktorého si víťazní Slovania – Vinidi zvolili za svojho panovníka. Stalo sa tak potom, ako so Samom na čele porazili Avarov. O pôvode Sama nás informujú dobové pramene a to Fredegarova kronika a spis o obrátení Bavorov a Korutáncov, ktorý je však až z 9.storočia.

FREDEGAROVA KRONIKA

Kniha IV, kap.48. “V štyridsiatom roku panovania Chlotara človek menom Samo, národnosťou Frank z kraja Senonago.(…)Keď Vinidi s vojskom zaútočili proti Hunom, kupec menom Samo, ktorého som tiež spomenul, postupoval s nimi vo vojsku. Vinidi, spoznajúc Samovu užitočnosť, zvolili si ho za kráľa nad sebou a tu šťastlivo panoval 35 rokov.”

Veľmi diskutovanou otázkou je lokalizácia Wogastisburgu, kde sa odohrala bitka medzi Dagobertom a Samom, z ktorej vyšiel víťazne Samo a jeho vojsko.

O OBRÁTENÍ BAVOROV A KORUTÁNCOV

“Za čias slávneho kráľa Frankov Dagoberta bol vojvodom tohto národa(hovorí o Korutáncoch)akýsi Slovan menom Samo, žijúci v Korutánsku.”

Záujem kronikárov sa znova obrátil na územie Slovenska a stredného Dunaja v súvislosti s expanziou Franskej ríše na východ za vlády Karola Veľkého a po rozpade ríše a po vzniku prvých štátnych útvarov s centrom v Nitre a na južnej Morave a po ich neskoršom spojení do jedného celku – Veľkej Moravy.

ŽIVOTOPIS KAROLA VEĽKÉHO ( napísal to benediktínsky mních Einhard okolo roku 830)

Kap.15. “Potom ovládol všetky barbarské a divé národy, ktoré obývajú Germániu sídliace medzi riekami Rýnom a Vislou a medzi oceánom a Dunajom, ktorých jazyky sa síce navzájom veľmi podobajú, ale ich zvyky a výzor sú veľmi rozdielne. Tieto národy skrotil natoľko, že mu musia odvádzať pravidelné poplatky. Najvýznamnejší spomedzi nich sú zrejme Veleti, Srbi, Obodriti a Česi, s ktorými sa stretol vo vojne.”

ANÁLY FRANSKEJ RÍŠE

Rok 822. “Keď sa tu (vo Franfurkte) zišiel všeobecný snem, usiloval sa (cisár) podľa slávnostného zvyku prerokovať s veľmožmi, ktorých si kázal predvolať, všetky potrebné záležitosti týkajúce sa prospechu východných častí svojej ríše. Na tomto sneme vypočul vyslancov všetkých východných Slovanov, menovite Obodritov, Srbov, Veletov, Čechov, Moravanov, Praedenecentov a Avarov usadených v Panónii, ktorí k nemu prišli s darmi.”

BAVORSKÝ GEOGRAF – 9.STOROČIE

1.časť… “ďalej nasledujú Česi s 15 hradiskami a Moravania (Marharii), ktorí majú 11 hradísk.”

“Existuje aj ľud, zvaní Moravania (Merehani), a tí majú 30 hradísk.” – údaj zrejme zachytáva stav po spojení Moravského a Nitrianskeho kniežatstva.

VEĽKÁ MORAVA

O vzniku ďalšieho štátneho celku, ktorý vznikol spojením dvoch kniežatstiev a to Nitrianskeho a Moravského nás informujú pramene rôznej proveniencie. Sú to hlavne západné pramene, z prostredia Franskej ríše, ktorá vo Veľkej Morave videla silného protivníka, grécke pramene a orientálne pramene. Zo západných prameňov, ktoré nás po prvýkrát informujú o nejakých politických celkoch je spis O obrátení Bavorov a Korutáncov.

O OBRÁTENÍ BAVOROV A KORUTÁNCOV NA VIERU

V tom čase bol vojvodom naddunajských Moravanov Mojmírom vyhnaný akýsi Pribina a prišiel k Ratbodovi”.

Ďalej sa spomína Pribinov a Koceľov ďalší osud, Pribinovo pokrstenie, pôsobenie na ich sídle, zvanom Blatnohrad.

BERTINIÁNSKE ANÁLY – 9.STOROČIE

Rok 861. “Karolman, syn kráľa Germánie Ľudovíta, uzavrel spojenectvo s vládcom Vinidov Rastislavom, odtrhol sa od otca a s Rastislavovou pomocou sa zmocnil veľkej časti otcovho kráľovstva až po rieku Inn. Spis zachytáva aj zradu Svätopluka, Rastislavovho synovca. Ten ho predal do rúk Frankov, ktorí ho zavreli do kláštora a oslepili ho.

FULDSKÉ ANÁLY

opäť spomínajú vládu Rastislava, Svätopluka a jeho dvoch synov Svätopluka II. a Mojmíra II. V súvislosti s Rastislavom sa spomína obliehanie hradu Dowina, kde bol Rastislav obkľúčený kráľom Ľudovítom. Situáciu na Veľkej Morave opisuje ešte celý rad spisov, ako napríklad Reginova kronika, Xantenské anály, Salzburské anály, Sanktgallenské anály. Salzburské a Sanktgallenské anály zachytávajú zánik Veľkej Moravy, ktorá končí bitkou pri Bratislave. V salzburských sa kladie zánik do roku 907, presne 4.júla.

“Vo štvrtý deň pred júlovými nomami sa odohrala nešťastná bitka pri Bratislave.Bitka pri Bratislave sa odohrala podľa Sanktgallenských análov v roku 908.

S menami veľkomoravských kniežat sa stretneme aj v CIVIDALSKOM EVANJELIU, do ktorého sa od 8.storočia zapisovali aj mená významných pútnikov, ktorí sa zastavili v kláštore na svojej ceste do Ríma. Je tam zapísaný Pribina (2x), Koceľ(2x), Rastislav, Svätopluk a jeho žena Svätožízna a asi aj ich syn Predslav (toto meno je zapísané v tom istom riadku ako oni).

GRÉCKE PRAMENE

Konštantín Porfyrogenetos vo svojom diele O SPRAVOVANÍ RÍŠE nazval štátny útvar, ktorý vznikol po spojení Moravského a Nitrianskeho kniežatstva Veľkou Moravou. Ale slovíčko “megalé”, ktoré na to použil neznamená len veľká, ale aj nepokrstená. Jedná sa o územia, ktoré ešte neboli christianizované a ktoré sa stali súčasťou Svätoplukovej ríše iba nedávno a na krátku dobu. Pred Svätoplukom a po ňom už súčasť moravskej ríše netvorili. (pozri mapu č. 3.)

ORIENTÁLNE PRAMENE

Ibn Rusta opisuje kráľa Svätopluka. “Ich panovník je korunovaný. Najvýznamnejší a najznámejší je medzi nimi vladár, ktorý má hodnosť vládcu vládcov. Volajú ho Swīt bulk (Svätopluk).

AKO VYZERALI SLOVANIA

PROKOPIOS
Kniha III, kap.14 (roky 530-546). “Všetci majú vysokú a silnú postavu. Farba pleti nie je veľmi biela, farba vlasov nie je veľmi svetlá a ani neprechádza úplne do čiernej, ale všetci sú hnedastí.”28

IBRĀHĪM IBN JACQŪB
“Je zaujímavé, že obyvatelia Bohemie sú snedí a majú čierne vlasy. Plavovlasých ľudí je tam veľmi málo.

POVAHOVÉ VLASTNOSTI

KLADNÉ VLASTNOSTI
Prokopios, kniha II, kap.26. “Valentius vybral zdatného a neobyčajne energického Slovana…

kniha III, kap.14 (roky 530-546). “Nie sú však zlomyseľní a zákerní (…)

Menandros Protektor, Fragment .

„Ešte sa taký nenarodil a neobjavil pod slnkom, čo by vedel zlomiť našu silu. My sme si privykli na to, že vládneme cudzím krajinám, a nie aby niekto iný (vládol) nad našou.“ Týmito hrdými slovami odmietli Slovania avarské posolstvo so žiadosťou o podriadenie sa avarskému kaganovi Bajanovi.

Pseudo-Mauríkios, kniha IX, § 5. “K prichodiacim sú láskaví a ochotne ich sprevádzajú z miesta na miesto, v prípade potreby ich chránia(…)A ich ženy sú počestné nad všetku ľudskú prirodzenosť. Väčšinou pokladajú smrť svojich mužov za svoj koniec a dobrovoľne sa zahrdúsia, nepokladajúc vdovstvo za žitie.” 33

ZÁPORNÉ VLASTNOSTI
Prokopios, Kniha III, kap.14 (roky 530-546). “Vedú život drsný a primitívny rovnako ako Massageti a stále sú plní špiny ako oni.”

Pseudo-Mauríkios, kniha IX, § 5.

“Radi používajú úklady, nečakané prepady i rabovačky, vymýšľajúc tak v noci, ako aj vo dne rozličné úskoky.”

“Sú nanajvýš vierolomní a nestáli v zmluvách, ustupujú skôr zo strachu, ako by sa dali zvábiť darmi.”

“(..) nikto nechce ustúpiť druhému.”

IV.ARABSKÉ SPRÁVY O SLOVANOCH
Arabské pramene odvodzujú názov Slovanov od starogréckeho Sklavoi.

Názvom Slovan (Sklávos) sa začali nazývať aj otroci, ktorí boli dovážaní z oblastí prevažne obývaných Slovanmi do západnej Európy a do Byzancie. Týmto rozšírením slovanských otrokov po svete sa stalo, že meno Slovan prešlo v apelatívum otroka:

Nevzniklo teda národné meno “Slovan”, ako sa najprv niektorí domnievali, z označenia otroka, ale naopak.

SPRÁVY O SLOVANOCH
Rozdelenie arabských prameňov :

I. podľa miesta vzniku :

A. východné, ktoré sa venujú skôr východným krajinám a starým Rusom (Varjagom) B. západné – západní Slovania

II. podľa chronológie:

A. staršie (7.-12.storočie) B. mladšie (13.-16.storočie), ktoré sú väčšinou kompilácie tých starších.

AL-MASCŪDĪ (zomrel 956) – SPRÁVA O SLOVANOCH A ICH SÍDLACH, O ICH VLÁDCOCH A KMEŇOCH

Ako už samotný názov diela hovorí, hlavná časť sa venuje výpočtu slovanských kmeňov od údolia riek Sály a Labe až na Balkán. Teda venuje pozornosť najmä západným a južným Slovanom. Bolo napísané okolo roku 947. Dôležitá je zmienka o kmeni Moravanov:

“Potom je tu kmeň, ktorý sa volá Moravania…”38

Krátko pred smrťou napísal ešte KNIHU POUČENIA A OPRÁV.

“Z iných veľkých riek treba spomenúť Dunaj a Moravu – lebo Dunaj sa aj tak zvykne pomenovávať.(..).Na jej brehoch sú sídla slovanských Nemcov a slovanských Moravanov.”39

GARDĪZĪ – OZDOBA DEJÍN – napísal ho v rokoch 1050- 1053

“Nad národom N.nd.r (Nandar – pravdepodobne Bulhari) za riekov je veľké horstvo, z ktorého úbočí vyteká rieka. Za týmto horstvom žije kresťanský národ, ktorý sa volá Mirwāt (Moravania).Sú samostatným národom a obchodujú väčšinou so západnými krajinami.”

AL- IDRĪSĪ (1100 – 1166) – POUČNÁ KNIHA PRE CESTOVATEĽA

V tomto diele rozdelil zem do siedmich zemepásov podľa staršej gréckej tradície. Stredoeurópske krajiny, medzi nimi aj Slovensko, Moravu, Česko, Poľsko a iné zaradil do tretej časti šiesteho zemepásu.

Bratislava – “Būzāna je mesto stredne veľké, kvitnúce, s mnohými obyvateľmi. Mesto je husto zastavané budovami”.

Nitra – “Nīţram je kvitnúce veľké mesto rozložené v širokom údolí. Pretekajú cezeň rieky a okolo neho sú úrodné polia. Okolo mesta sú vinice a kvitnúce záhrady.”

Spomína sa tu rieka Dunaj a dve rieky (zrejme Váh, Nitra alebo Hron), ktoré sa do Dunaja vlievajú neďaleko mesta Būzāna a pramenia v horách Balwāk, čo sú zrejme Tatry a tiež Karpaty.

V texte nájdeme aj mesto Buţ(a)š. “Buţ(a)š je malé ale kvitnúce mesto. K mestu patria polia a kultivovaná pôda.”42

Niektorí bádatelia ho stotožňujú s Trenčínom alebo Rimavskou Sobotou.

Trenčín sa v listinách spomína už v rokoch 1111 a 1113. Spomína sa hrad, trhová osada a mýto. Trenčiansky hrad existoval už v 11.storočí.

ABŪ HĀMID AL- ĠARNĀTĪ – ROZPRÁVANIE O NIEKTORÝCH ZÁZRAČNÝCH VECIACH V MAGRIBE

“Slovania žijú v usporiadaných pomeroch.”

“Slovanské krajiny sú bezpečné.”

“Slovania sú veľmi statoční.”

Veľmi zaujímavý je rozdiel ohľadom panenstva u dvoch arabských pisateľov a to konkrétne u Ibrāhīma ibn Jacqūba a Gardīzīho.

“Ich panny však, ak sa im zapáči nejaký muž, zájdu za ním a ukoja si svoju túžbu. Ak sa nejaký muž ožení s dievčinou a zistí, že je ešte panna, povie jej: “Ak by bolo v tebe voľačo dobré, muži by boli po tebe zatúžili a ty by si si z nich niektorého bola vybrala, aby ťa pripravil o panenstvo.” S týmto ju pošle preč a zavrhne ju.”

Oproti tomu stojí odlišná správa Gardīzīho: “Ak sa nejakému dievčaťu páči nejaký muž, ide za ním. Keď muž zistí, že je panna, ožení sa s ňou. Ak nie je panna, predá ju (do otroctva ) a povie jej: ?Ak by si za dačo stála, bola by si na seba dávala pozor.”

“SLOVANIA SÚ ODVÁŽNI A BOJOVNÍ. KEBY NEBOLI ROZDROBENÍ NA VEĽA KMEŇOV A RODOV, NIJAKÝ NÁROD BY ICH NEMOHOL PORAZIŤ.”

Ibráhím ibn Jackúb at-Turtúší

Zdroj: Dažbogovi vnuci

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: