Neúprosný čas preverí každého z nás a prílišným snažením prídeme o mnoho krás

25. august. 2010 o 15:59 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Neúprosný čas preverí každého z nás a prílišným snažením prídeme o mnoho krás

Naozaj príde čas, keď bezmocnosť zarazí silácke mudrovanie, nastane únava každého materiálu a každý úspech si vyberie svoju daň…
Každý človek, ba každý živý tvor sa snaží nejako si určiť svoje miesto vo svete, ktorý ho obklopuje a ku ktorému je nútený nájsť si konkrétny vzťah. Paradoxné je, že nám k nájdeniu šťastia, ktoré pochádza z pevných a fungujúcich pravidiel, nepomôže ani tá najväčšia inteligencia a rozsah vedomostí. Je plno náboženských aj ateistických systémov, plno mystických aj realistických príručiek a zbierok pravidiel. Akosi pravidelne sa pritom zabúda na tie poľné ľalie, ktoré nepracujú, ani nepradú a ani Šalamún v celej svojej nádhere nebol tak zaodetý, ako jediná z nich… (Matúš 6, 26-30)
     Zvlášť muži sa snažia často preraziť múr okolitých nejednoznačností a nevedomostí a dobre si pritom akurát natlčú hlavu a nasadia tými svojimi prehnanými snahami jedovaté a škodlivé chrobáky do hláv ešte aj ďalším generáciám. Je tu aj problém viery a jej úžitku, keď často navidomoči absurdné tvrdenia a konštrukcie vedú k nečakane dobrým výsledkom. Akoby bolo niekedy pre dané spoločenstvo potrebné zjednotiť sa na niečom, čo je pre všetkých členov rovnako nepochopiteľné, tajomné a vyžaduje si to jednoznačnú a rovnocennú úctu. Samozrejme, že tu prichádza aj k omylom a fatálnym chybám, ale zároveň často práve týmto spôsobom sa darí eliminácia takých mudrákov a „zarytých individualistov,“ ktorí rozbijú všetko a napriek počiatočným veľkolepým výsledkom nakoniec zanechajú za sebou jednu veľkú a dlhoročnú spúšť. Zvlášť mladí ľudia, silní a plní elánu, majú niekedy tendencie redukovať celú históriu a zároveň budúcnosť na nejaké to sola scriptura, jedine ekonomiku, výlučne národ, rodnú stranu a či iného  prezlečeného a absolútneho alaha, jehovu, alebo mesiáša.
     Sledujeme teraz trápenia, ktoré zažíva celý svet – požiare okolo Moskvy, záplavy v Pakistane, Číne, aj u nás, ekonomickú a existenciálnu krízu na superproduktívnom Západe. Popritom ešte nezanedbateľné osobné a zdravotné problémy jednotlivých ľudí, ktorí často osudovo ovplyvňovali históriu a strašidelným spôsobom môžu ovplyvniť aj budúcnosť… Kde nájsť ten pevný bod, aby sme mohli pohnúť Zemou? Aké teórie a dogmy nám k tomu pomôžu? Možno žiadne, ale práve tá skromnosť, pokora, úcta ku konkrétnym a živým potrebám ľudí, ktorí od nás závisia a s ktorými poznateľne súvisíme. Možno, že práve toto je hlavným posolstvom evanjelia a práve toto je asi najťažšie pochopiteľné a najviac sa na to zabúda.
     Človek sa na vlastnej koži učí a možno práve preto, že ju mám už od mladosti riadne dorantanú, tak som si vždy o čosi lepšie rozumel so staršími ľuďmi, ktorí už nejaké to trápenie sami zažili, viacero problémov riešili a viacero snažení už museli vzdať. Človek je už na začiatku Biblie vystríhaný pred stromom poznania dobra a zla, alebo možno len pred pocitom, že to dobro a zlo dokáže pevne, objektívne a na veky vekov určiť. Zároveň je však toto sebauvedomenie človeka, schopnosť abstrakcie a plánovania, jeho neoddeliteľným atribútom oproti ostatnej faune a či flóre. Lebo skutočne aj každá rastlinka a či živočích sa hoci možno aj neuvedomelo snažia využiť všetky dané okolnosti a možnosti pre ako – tak znesiteľný život seba a celého svojho spoločenstva. A práve z takýchto živých a konkrétnych koreňov pochádzame aj my ľudia a možno aj celý vesmír.
     Všetko, čo sa okolo nás deje, je možno raz a navždy dané, ale deje sa to postupne, procesuálne a vývojom a nie je v našich schopnostiach objektívne rozlišovať, kde sa končí náhoda a kde sa začína zámer a aké správanie je pre nás a pre naše konkrétne spoločenstvo to najužitočnejšie možné, oprávnené a spravodlivé. Snažiť sa o to ale musíme, tak jednotlivci, ako aj rodiny, tak národy, ako aj celé globálne trápené ľudstvo. Boli nám dané do vienka určité schopnosti a možnosti, evidentne darované, nezískali sme ich z vlastných síl a zdrojov. Preto už len z pocitu vďačnosti je dôležité snažiť sa tieto zdroje rozvíjať a využívať – aj za cenu omylov a potknutí. Vyplýva z toho aj úcta k usilovnosti iných ľudí, hoci by boli aj nešikovnejší od nás a využívali tie svoje talenty o hodne hlúpejším spôsobom než my, oveľa väčší pracanti a mudrlanti.
     Chcel som touto úvahou vzbudiť u vás aj úctu ku konečnému zdroju všetkých možností a schopností, ktorého všelijako nazývame, všelijako chápeme, ale ktorý tu jednoducho je a účinkuje.

KYRIE ELEISON!

Vlado Gregor

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: