Idea Svätoplukovej koruny

25. august. 2010 o 15:57 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Idea Svätoplukovej koruny

Momentálne tu máme plné noviny názorov na Svätoplukovu sochu. Pôvodne som chcel napísať, že „prebieha diskusia“. No to by som sa riadne sekol. Diskutovať je samozrejme vždy osožné, a aj tu by bolo o čom. A veru aj o soche. Žiaľ, to, čo sa na nás valí z masmédií našej neokominterny, nie je nijaká diskusia. Sú to len neartikulované výkriky nenávisti, premiešané nestrávenou žlčou,  vyvierajúcou ako z nedobre utesneného kanála. Ako stručne napísal Edmund Burke: „nad určitými hlúposťami zostáva rozum stáť a mlčia všetky argumenty, už sa nedajú ani zosmiešniť a nevyvolávajú nič, len znechutenie.“ Všetky tie zlátaniny, aj so svojou patafyzickou logikou svedčia len o tom, že našich sluhov bývalí páni nenaučili nič, okrem neuveriteľnej sebanenávisti a zosmiešňovania samých seba. Veď iné ani nechceli. A už vôbec im neukázali, ako sa kultivovane vyjadrovať, či nebodaj, používať relevantné argumenty. Stačí jeden nezmyselný výkrik a luza sa vo vzniknutej panike dokonca snaživo sama ušliape. Veru, ťažko diskutovať s večne včerajšími. Aj v demokracii by mohla diskusia prebiehať – ak už aj nie vždy len medzi seberovnými – tak aspoň na nejakej minimálnej úrovni. Pod určitú latku sa jednoducho ísť nedá, ak človek nechce stratiť úctu sám pred sebou. Pri Burkovi sa zastavím ešte raz a pripomeniem jeho vetu o revolucionároch, ktorí vo svoje pesničke nemajú viac tónov ako kukučka, akurát že ich hlas neznie tak hebko, ale drsne a zlovestne. Toto presne platí aj na našich mentálnych sluhov, aj s ich jednoduchými pravdami, ktoré, podobne ako kukučkin spev, sa dajú zhrnúť do dvoch paragrafov: 1. pán má vždy pravdu
                    2. ak už pán nie je, aj tak má pravdu.
Preto namiesto „diskusie“ som radšej vybral pár viet z článku Štefana Polakoviča „Idea svätoplukovskej koruny“, ktorý bol uverejnený v Slovenských pohľadoch č. 6-7/1940. Stačí porovnať duchovnú noblesu, inteligenciu, argumenty tohto európskeho vzdelanca s tým, čo sa na nás neustále valí zo všetkých strán dnes. Zároveň verím, že ako jasný obraz pred našim zrakom vystúpi, prečo vlastne toľká nenávisť …
„Dynamizmus prítomnosti, ak sa nemá rozplynúť v mračno dymu, ktorý vzniká pálením slamy, musí mať svoje pevné úzadie, z ktorého vyplýva a o ktoré sa opiera. (…) K prirodzenoprávnym nárokom na vlastný štát načim nám pripojiť i historickoprávne zdôvodnenie a ukázať cudzine, že slovenský štát 20. storočia nie je historicky neodôvodnené nóvum, ale iba spravodlivým obnovením starého a slávneho slovenského štátu z 9. storočia. Slovenský štát budujeme na tradícii štátnopolitickej a kresťanskej. Tradíciu štátnopolitickú predstavuje Svätoplukovo kráľovstvo, kým tradíciu kresťanskú obsahuje cyrilometodejská idea.(…) Je v ľudskej prirodzenosti, že človek chce mať všetko rezumované, pokiaľ možno, v nejakom hesle a je v ľudskej prirodzenosti i to, že potrebuje čím vyššiu psychologickú métu, ktorá znamená vrchol ašpirácií.(…) Týmto symbolizovaním nedopúšťame sa nijakej historickej chyby. Abstrahentibus non est mendacium.(…) Svätoplukovská idea je prístupne a jasne formulovanou odpoveďou na ničím nepodložené nároky susedných korún na slovenskú zem. I jednoduchý človek bude vedieť ľahko postaviť proti svätoštefanskej alebo svätováclavskej korune svätoplukovskú korunu slovenskú.(…) Odo dneška formulujeme skrátene svoju štátnosť ako štátnosť koruny svätoplukovskej, ktorú delí priepasť od štátnosti svätoštefanskej a svätováclavskej.(…) Svätoplukovská koruna má sýtiť slovenské spoločenstvo vernosťou k vlastnej nezávislej štátnosti, ktorú si musí náš národ udržať ako jediný spoľahlivý prostriedok svojho duchovného vzrastu, ktorý je cieľom národa.(…) Podobne ako Maďari nezriekli sa kniežaťa Gejzu, keď symbolizovali svoju štátnosť organizátorom maďarského štátu sv. Štefanom, ani my nedarujeme nikomu začiatok svojich dejín, ktorý je zaznamenaný navždy postavením kostolíka na nitrianskom hrade, a preto budeme o tomto fakte stále dôraznejšie hovoriť, aby súčasné generácie mali až do podvedomia vtlačenú nezmazateľnú istotu, že sme najstarším národom v strednej Európe. Pribina je začiatkom našich svetlých dejín 9. storočia, Svätopluk je ich prirodzeným vyvrcholením. Pribinovo kniežatstvo je náznak rozmachu, Svätoplukovo kráľovstvo je dozreté ovocie slovenskej štátnickej budovateľskosti.(…) Na tejto pôde slovenský človek pracoval. Slobodný či pokorený preorával ju a zvlažoval svojím znojom a tak bol pripútaný k nej putom práce.(…) Zem svätoplukovskej koruny náleží nášmu národu i právom práce.(…) Na tejto pôde slovenský človek tvoril. Tu vyčaril najkrajšie ľudové piesne sveta, ktoré sa sladko spievajú iba v objatí dolín a hôr, rovín a vrchov slovenských, kde vznikly.(…) Preto táto zem svätoplukovská patrí nášmu národu i právom kultúrnej tvorby, lebo slovenský národ ju priozdobil kultúrnou šatou.(…) Táto zem bola miestom utrpenia nášho národa, a preto ju tým viac milujeme.(…) Dnes naším cieľom nie je výboj na cudzie územia, ale duchovné vypätie k práci za utvorenie vysokej kultúry.(…) Slovenský národ je spoločenstvo dávnych generácií svätoplukovských, stredovekých a novovekých, živých  generácií súčasných a nenarodených generácií budúcich, ktoré všetky spája zem, reč, a najväčšmi kultúra, utvorená na tejto pôde s pomocou slovenskej reči. Tento slovenský národ ani na chvíľu neprestal jestvovať, ako si to namýšľajú neprajníci nášho národa, lebo dejiny, i keď skromne, predsa dostatočne svedčia o jeho perpetuovanom živote.(…) Ponajprv kresťanstvo ako verný vykladač prirodzeného práva neochvejne sa zastáva prirodzeného práva národov na slobodu. A svätoštefanská idea je namierená práve proti tomuto právu národov. Conclusio patet. Právo na slobodu uzaviera v sebe právo na zem, na život a na tvorbu kultúry.(…) V svojej podstate svätoštefanská idea je pilierom maďarského imperializmu, a nie kresťanstva.(…) Pre nás Slovákov idea svätováclavská jestvuje iba natoľko, nakoľko je štátnou ideou českého národa. Počas krátkeho súžitia poznali sme príliš citeľne, že i táto myšlienka je nesúrodá s národným duchom slovenským a že slovenský národ môže nájsť úplný rozvoj len pod záštitou svätoplukovskej idey, ktorá jediná je dostatočnou zárukou mocného duchovného vývinu slovenského národa. Ctíme si tradíciu iných, ale budujeme na tradícii vlastnej pre svojskú prítomnosť a budúcnosť.(…)  Venosťou tejto svätoplukovskej idei národ náš získava medzinárodne, lebo z národa v cudzine neznámeho stáva sa spolučiniteľ v geopolitickom rozpoložení síl v stredoeuropskom priestore. Získava mravne, lebo z národa otrockého a iným posluhujúceho stal sa národ úplne slobodný, ktorý sa nehatene rozvíja na pôde, zdedenej po otcoch. Získava kultúrne, lebo z národa, ktorý znemožňovali kultúrne, stal sa národ, ktorý má vo svojich rukách všetky možnosti kultúrneho vývinu. Záleží len na ňom, aby ich úplne upotrebil. Získava i hospodársky, lebo najlepšie výťažky zeme neodchádzajú už poza Dunaj ani poza Moravu, ale ostávajú doma ako nám výlučne posluhujúca sila.

Vybral Ján Litecký Šveda

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: