Pripravme sa na ďalšiu pandémiu

17. augusta. 2010 o 19:00 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Pripravme sa na ďalšiu pandémiu

Keď v roku 1928 objavil Alexander Fleming Penicilín, možno tušil, akých úspech bude jeho liek mať, ale určite nevedel, akým smerom sa bude vyvíjať medicína a farmaceutický priemysel a že jeho všeliek bude o necelých 100 rokov takmer neúčinný.
 Penicilín ako antibiotikum sa spočiatku používal striedmo a len v prípadoch, kedy bol skutočne potrebný. S postupným vývojom farmaceutických spoločností a s rozvojom farmácie, sa však začal používať takmer pri všetkých ochoreniach, aj pri tých, ktoré neboli spôsobené bakteriálnou nákazou. A tak sa stalo, že baktérie, ktoré majú neuveriteľnú schopnosť mutácie, zmutovali tak, že sa zrazu zistilo, že Penicilín, ako antibiotikum prvého radu je neúčinný, pretože baktérie sa stali voči nemu rezistentné. A tak začali farmaceutické spoločnosti vyvíjať silnejšie a silnejšie antibiotiká, až sme sa dostali k antibiotikám ôsmeho radu a  mikrobiológovia sa pomaly začali obávať toho, že sme vďaka nadmernému užívaniu antibiotík dospeli k tomu, že sa vo svete začne umierať na bežnú angínu. Následne sa vo svete začalo pretláčať striedme užívanie antibiotík, najlepšie podľa zistenia kultivácie, čo znamená, že odberom určitej vzorky (napríklad výterom) zistíme, ktorou baktériou je človek nakazený a na aké antibiotikum je daná baktéria citlivá.
Čo však daná opatrnosť spôsobila? Samozrejme v prvom rade pokles ziskov farmaceutických spoločností. A tak, aby mali dané spoločnosti stabilné zisky, bolo treba niečo urobiť. A aký je najjednoduchší spôsob, ako zarobiť? Predsa vyvolať u ľudí strach. Strach z nevyliečiteľného ochorenia, spôsobeného baktériou alebo vírusom, na ktorý v súčasnej dobe nemáme liek.
 Minulý rok nám bola predostretá prasacia chrípka, predtým to bola vtáčia chrípka, predtým SARS a včera (13. 8.) nový superbacil. Superbacil rezistentný na všetky antibiotiká, ktorý už zabil štyroch ľudí. Som presvedčená, že v nasledujúcich týždňoch budú médiá poctivo sledovať daný superbacil a pravidelne informovať o úmrtiach ním spôsobených, až kým vystrašená verejnosť nezačne tlačiť na svojich zákonodarných zástupcov a tí potom začnú tlačiť na farmaceutické spoločnosti, ktoré budú v tichosti čakať na paniku, aby mohli vyvinúť „zázračný“ liek, ktorý údajnú pandémiu zastaví. A keď tento „zázračný“ liek pod nátlakom za pár týždňov „vynájdu“, štáty rôznych krajín ho objednajú dostatočné množstvo za miliardové sumy, aby potom všetko stíchlo a „zázračný“ liek v pokoji dokonal niekde na poličke, pretože vyprší jeho doba použiteľnosti. Tak, ako sa to stalo aj s vakcínami proti prasacej chrípke.
 Skutočnosť je taká, že žiadny liek sa nedá vyvinúť za týždeň a už vôbec nie „zázračný“. Keby to bolo tak, dnes by sme mali účinný liek na AIDS či rakovinu. Vôbec tu nejde o zdravie ľudí, ale v prvom rade o lobing farmaceutických spoločností, ktoré pre svoju nenažranosť za ziskom vôbec nehľadia na potreby a zdravie ľudí. Superbacil rezistentný na všetky antibiotiká je na svete už niekoľko rokov, ale doteraz sa o tom nehovorilo, nebolo treba, pretože počet nakazených ľudí bol pre spoločnosť pravdepodobne „zanedbateľný“ a hlavne, farmaceutický priemysel mal dostatočné zisky. Či na jeho zisky vplýva svetová hospodárska kríza, to neviem, pretože ľudia na svete boli, sú a budú chorí. Realitou dneška však je, že v priebehu pár rokov máme prostredníctvom médií odprezentovaných niekoľko ochorení, na ktoré nemáme liek, pri ktorých sledujeme úmrtnosť a pri ktorých celá spoločnosť čaká na vynájdenie „zázračného“ lieku. Ale spoločnosť by si mala v prvom rade uvedomiť, že „zázračné“ lieky neexistujú a ľudia sú len nepodstatnou súčasťou obrovskej mašinérie nazvanej farmaceutický priemysel.

Tereza Ridillová


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: