Budeme ďakovať policajtom za brutálne zásahy?

17. augusta. 2010 o 18:52 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Budeme ďakovať policajtom za brutálne zásahy?

Minulý týždeň sa konala Národná púť k soche Svätopluka, pri ktorej policajti brutálne zaútočili na členov a sympatizantov Slovenskej pospolitosti, ĽS NS, ako aj na ľudí, ktorí len tak prišli podporiť túto púť, pretože nesúhlasia s pokusmi súčasnej vládnej garnitúry o potlačenie národného povedomia Slovákov. Bulvárne noviny boli v sobotu 7. 8. 2010 plné aktuálnych a „zaujímavých“ správ o tejto akcii, predovšetkým preto, lebo „nacionalisti napadli policajtov“ a tí boli nútení „primerane zakročiť“ voči takémuto „vyčíňaniu“. Fakt je, že po sobote už  nepadlo v médiách o policajnom zásahu či Národnej púti ani slovko, nakoľko širšia verejnosť, ktorá bola svedkom policajnej akcie, ju odsúdila a prirovnala k policajným zásahom spred roku 1989. Médiá radšej stíchli, aby sa tým náhodou nezačal niekto zaoberať. 
 Tento víkend boli dve akcie, z čoho jedna bola výlučne v réžii SP a ĽS NS. Bolo to stretnutie členov a sympatizantov SP a ĽS NS v Šarišských Michaľanoch na pripomenutie si minuloročnej protestnej akcie voči agresívnemu správaniu sa cigánov, kde boli nie len členovia SP, ale aj obyvatelia Šarišských Michalian brutálne zbití a rozohnaní „adekvátnym“ (ako inak) policajným zásahom. Druhou akciou bol každoročný výstup na Kriváň. S napätím som očakávala večerné správy, ako sa médiá k týmto dvom akciám vyjadria. No a médiá sa „prekvapivo“ nevyjadrili takmer vôbec. Na verejnoprávnej STV ukázali akurát to, ako na Kriváň vyšiel štáb STV, k stretnutiu v Šarišských Michaľanoch bol asi 30 sekundový šot na TA3, ktorý bol okomentovaný slovami – členovia ĽS NS sa stretli a v pokoji rozišli. Prečo, začo a čo tým chceli vyjadriť, neokomentoval nikto.
 A tak sa pýtam, budeme policajtom ďakovať za brutálne zásahy, aby sa problém, na ktorý chceme upozorniť, dostal do povedomia aj za cenu toho, že pri prezentácii v médiách budeme vykresľovaní ako tí zlí my?
 Na margo médií mi neostáva dodať nič iné, len citát z jedného denníka alkoholika: „Keď píšem denník, cítim sa už obohraný ako zvučka Aktualít a niekedy aj ako ich obsah. Úsmevy politikov, stískanie rúk tých buniek z peňazí pre televízne kamery, zopár vojničiek, zopár výbuchov náloží, niekoľko mŕtvych detičiek…. Skrátka, svet je v absolútnom poriadku.“ (Igor Uhriňák, Denník alkoholika, 1995, str. 55)
 Je smutné, že pre hlavné správy v komerčných aj verejnoprávnych médiách je dôležité ukázať predovšetkým násilie, krv a smrť, ale vyzdvihnúť niečo pozitívne je nepodstatné. Rozumiem tomu, že médiá sa pretekajú v sledovanosti, nakoľko všetky hlavné správy sú takmer v rovnakom čase. Svojimi príspevkami však jasne dávajú najavo, čo slovenskú verejnosť zaujíma a aké zábery im dvíhajú sledovanosť. V takomto prípade mi však nie je jasné, kde práve títo televízni diváci, čakajúci len na to, aby videli nešťastie a utrpenie iných ľudí, berú v sebe odvahu a morálne právo, aby kritizovali činnosť skupiny ľudí presadzujúcej národno-štátne záujmy a prirovnávali ich aktivity k aktivitám extrémistických režimov.
 Ďakujme teda policajtom za ich brutálne aktivity, robia nám nimi bezplatnú reklamu.

Tereza Ridillová


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: