Konečné riešenie slovenského cigánskeho problému!

3. august. 2010 o 20:40 | Kategória: Cigánsky problém, Reakcie | Komentáre vypnuté na Konečné riešenie slovenského cigánskeho problému!

Keď som sa  dopočul,  že francúzsky prezident Nicolas Sarkozy “vyhlásil vojnu” cigánskej kriminalite, neskrýval som nadšenie. Najviac ma potešil Sarkozyho tvrdý a nekompromisný postup voči asociálnym cigánskym parazitom. Osobne si myslím , že práve takýto tvrdý a nekompromisný prístup  voči asociálom dnešná  prehumanizovaná Európa najviac potrebuje.
Sarkozy k tomuto kroku dospel po násilných stretoch medzi francúzskou políciou a cigánskymi kriminálnikmi. Násilnosti prepukli po tom, ako policajt zastrelil pri cestnej kontrole unikajúceho Cigána, ktorý pri úteku strieľal. Desiatky Cigánov následne rozpútali rozsiahle výtržnosti, počas ktorých podpálili tri autá. Prezident Sarkozy zdôraznil, že výtržníci budú “tvrdo potrestaní” a že v dôsledku neúnosnej cigánskej kriminality a v záujme udržania verejného poriadku je nutná novelizácia francúzskych zákonov.
Aj podľa informácii uverejnených na internetovej stránke – sme.sk , majú mať enormné zvýšenie kriminality v Paríži na svedomí neplnoletí Cigáni.
Francúzsko plánuje do troch mesiacov zrušiť polovicu, teda približne tristo nelegálnych cigánskych osád. Pokiaľ cigánsky kočovníci akokoľvek porušia verejný poriadok, majú byť ihneď deportovaní do rodnej krajiny.
Reakcia organizácií na ochranu ľudských práv nenechala na seba dlho čakať. Liga za ľudské práva označila  francúzsky postup za škandál, Európska komisia s ním, naopak, súhlasí.
I keď na tomto článku pracujem už dlhšie, musím priznať, že potrebnú chuť a inšpiráciu  k jeho dokončeniu mi poskytol jednoznačne francúzsky prezident Sarkozy.
Opäť však musím pripomenúť to, čo už som mnohokrát povedal a napísal, nie som rasista. V tomto článku nepíšem o všetkých cigánoch ako celku, ale iba o asociálnej časti tohto problémového etnika.
 Ľudí nikdy neposudzujeme na základe farby pleti a rešpektujem každého slušného a pracujúceho človeka. Ľudí vždy súdim v prvom rade na základe správania. Konečne už ale musíme prestať zatvárať oči pred skutočnosťou  a nahlas povedať pravdu, že slušných, poctivo pracujúcich cigánov je veľmi málo a väčšina z nich sú len obyčajní asociálni paraziti. 
Každý normálne uvažujúci človek si už určite všimol, že vzhľadom k nadmernému populačnému prírastku cigánskych parazitov, je dnes budúcnosť slovenského národa ohrozená. 
S ohľadom na súčastný stav slobody a demokracie, ktorý dnes na Slovensku máme, si myslím, že bude vhodné, keď pripomeniem, že podľa čl. 24 Ústavy SR je sloboda myslenia a svedomia zaručenú. Rovnako podľa čl. 26 Ústavy SR má každý  právo slobodne vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie.
O cigánskom probléme sa toho napísalo a narozprávalo už mnoho. Od pádu socializmu sme sa na Slovensku mali možnosť stretnúť s najrôznejšími dobre platenými intelektuálmi (expertmi a odborníkmi), ktorí nám toho  najmä veľa narozprávali.  Ani jeden z nich však nenašiel odvahu siahnuť po skutočne účinných a radikálnych opatreniach, ktoré by konečne raz a navždy cigánsky problém vyriešil. Všetci takzvaní experti a odborníci, ktorých sme tu na Slovensku mali ,sa len sústavne vyhovárali, že je potrebný čas a tolerancia.
 Asi aj preto sa na Slovensku od roku 1989 doposiaľ uskutočnilo veľké množstvo, pre štát finančne nákladných rozvojových projektov (nezabúdajme, že z našich daní), s cieľom zlepšiť život  asociálnych Cigánov a podporiť  ich integráciu do majoritnej spoločnosti. Väčšinu z nich možno označiť za absolútne neperspektívne vyhadzovanie peňazí, keďže samotní Cigáni nemali záujem zbaviť sa svojich asociálnych návykov.
O nákladnosti a neefektívnosti doterajších opatrení svedčia aj výroky predstaviteľov občianskeho združenia Únia Rómov na Slovensku (ÚRS), ktorí tvrdia, že za súčasný stav cigánskeho problému môžu všetky vlády od roku 1989. Podľa informácii uverejnených na internetovej stránke -tvnoviny.sk predstavitelia ÚRS tiež uviedli: “Za tento stav sú vinné aj mimovládne organizácie, ktoré získavali miliónové dotácie na Rómov, pričom si mastili iba vlastné vrecká,”
Najviac ma však zaráža, že i napriek všemožným snahám nás Slovákov Cigánom pomáhať a byť k ním tolerantní, sa na Slovensku stále nájdu naivní hlupáci, ktorí si myslia, že sme k nim málo tolerantní a málo im pomáhame. Pre týchto naivných hlupákov je dokonca typické, že v nás obyčajných ľuďoch chcú vyvolávať pocity ľútosti, keď poukazujú na niektoré pre Cigánov náročné historické obdobia.
Takejto chyby sa dopúšťajú zväčša rôzni samozvaní odborníci a až hlúpo fanatickí bojovníci proti rasizmu.
Ako hlavnú príčinu asociálneho správania Cigánov  neuvádzajú  samotné asociálne a kultúrne návyky Cigánov ,ale údajné na nich páchané historické krivdy a  nepochopenie od  väčšinovej spoločnosti.
Je absolútne nesprávne hľadať dnes v roku 2010  príčinu asociálneho cigánskeho správania v nás Slovákoch, prípadne v poukazovaní na ťažký život Cigánov v minulosti. Netreba zabúdať, že aj Slovenský národ prechádzal v histórii náročnými obdobiami. Stačí si spomenúť na turecké nájazdy, poddanstvo, maďarizáciu, alebo aj na  pražský centralizmus zanedbávajúci slovenské záujmy.
Aj z historických prameňov je známe, že naše Slovensko ako súčasť Rakúska-Uhorska, pri porovnaní s pokročilejšou západnou Európou výrazne zaostávalo.
Eduard Ďurča (1995, s 116)  o minulých pomeroch na Slovensku uvádza: „Väčšina obyvateľstva žila na vidieku a zaoberala sa poľnohospodárstvom. Vzrastajúci  útlak zo strany štátu, poddanské povinnosti ako i zhoršujúce sa životné podmienky spôsobili, že poddaní žili v kultúrnej zaostalosti a nemali záujem ani predpoklady zúčastňovať sa na politickom dianí. Neveľký   rozmach priemyslu na Slovensku spôsobil, že slovenská maloburžoázia bola málopočetná a hospodársky slabá. Slovenská šľachta sa až na výnimky pomaďarčila. Drobné zemianstvo hovorilo síce po slovensky, bolo však kultúrne zaostalé a nakoniec sa pridalo na maďarskú stranu.“
 Hľadať dnes v 21 storočí  príčiny asociálneho cigánskeho správania v ďalekej minulosti je to isté, akoby sa niektorí súčastní asociáli a kriminálnici  začali ospravedlňovať poukazovaním na ťažký život svojich prarodičov za Rakúsko-Uhorska.
Pokiaľ chceme my Slováci cigánsky problém raz a navždy vyriešiť, musíme prestať samých seba klamať a obviňovať za to , ako dnešní asociálni cigáni žijú. Tiež Cigáni musia byť viac sebakritickí. Veď nikto z nás im nekáže, aby si za sociálne dávky kupovali alkohol, alebo cigarety, aby sa nestarali o svoje deti, žili v špine, smrade a ničili si svoje ľahko nadobudnuté byty. Rovnako im nikto z nás nekáže, aby si miesto poctivej práce vybrali cestu kriminality.  
Od kedy som začal spolupracovať s Mariánom Kotlebom a Ľudovou stranou Naše Slovensko, často sa stretávam s otázkou: „Ako chceš riešiť cigánsky problém?“. V  tomto článku som sa preto rozhodol opísať niektoré z mojich predstav, ktoré by nám  mohli pomôcť cigánsky problém vyriešiť.
Ako som už naznačil, od roku 1989  Slovensko vynaložilo na  resocializáciu cigánskej menšiny obrovské finančné prostriedky. Stále ale akoby  sme zabúdali na to, že  podstata  cigánskeho problému dnes nespočíva v objeme investovaných  peňazí, ale hlavne v hlboko zakorenenej  kultúrnej deviácii samotných Cigánov a ich neochote rešpektovať zákony.
Aj v  knihe ZÁKLADY SOCIOLÓGIE od autorov Doc. PhDr. Jána Sopóciho, CSc a PhDr. Bohumila Búzika (2006, s. 49) je opisovaná kultúrna teória deviácie nasledovne: „ …jednou z noriem správania časti Rómov žijúcich na Slovensku je, že okradnúť alebo oklamať Neróma nie je zakázané, naopak je to dovolené, dokonca tým dotyčný získa úctu medzi ostatnými Rómami. Nielen túto, ale aj iné normy a vzory správania tejto etnickej skupiny však naša spoločnosť pokladá za deviantné.“ Autori knihy zrejme za iné, nespomenuté deviantné vzorce správania považujú incest a  predčasný sexuálny život väčšiny Cigánov.
Na Slovensku dnes máme mnohé teoreticky dobré  zákony, ktoré keď prinútime väčšinu Cigánov dodržiavať, tak je po probléme. Máme tu napríklad zákon o priestupkoch, trestný zákon, zákon o rodine, stavebný zákon,  ako aj pomerne dobrý zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.
Zákon o rodine v § 28 hovorí, že súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie,
výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Každý z nás ale vie, aká je realita.  Napriek tomu, že Cigáni si väčšinou svoje rodičovské povinnosti poriadne neplnia, polícia a ani orgány sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s tým takmer nič nerobia.  
Za jednu z najdôležitejších podmienok úspešného vyriešenia cigánskeho problému preto pokladám masové vytrhnutie cigánskych detí  z rizikového prostredia a ich následné umiestenie do detských domovov, prípadne iných špeciálnych výchovných zariadení. Len takouto formou štát zamedzí v ďalšom šírení deviácie u detí asociálov, aby si už viac neosvojovali asociálne správanie svojich rodičov. 
Podľa § 51 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele nie je na okamžité premiestnenie ohrozeného dieťaťa do detského domova  potrebné ani rozhodnutie súdu. .
V spomenutom § 51 je uvedené, že do detského domova možno prijať dieťa bez dokladov podľa § 30 (bez právoplatného rozhodnutia súdu) v naliehavých prípadoch, najmä ak sa dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, alebo ak je život alebo zdravie dieťaťa ohrozené.
Živo si viem predstaviť reakcie niektorých humanistov a intelektuálov,  ktorí si tento môj návrh prečítajú. Určite použijú argumenty tipu len rodinné prostredie dokáže najlepšie zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa a ústavná starostlivosť je veľmi nákladná.
Len rodinné prostredie dokáže najlepšie zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa?
O význame rodinného prostredia a jeho vplyvu na výchovy dieťaťa nemožno vôbec pochybovať. Rodinu, ako jednu z najzákladnejších inštitúcii ľudskej spoločnosti možno pokladať za  najlepší spôsob výchovy.  Jedine fungujúca rodina je schopná najlepšie zabezpečiť celkový dobrý duševný a fyzický vývoj dieťaťa.
 Problém ale nastáva, keď si rodičia neplnia zodpovedne svoje povinnosti. Dieťa sa vtedy môže veľmi ľahko dostáť pod negatívne vplyvy ohrozujúce jeho vývin (napr. agresivita, drogová závislosť, kriminalita, prostitúcia, alkoholizmus). Môj návrh spočíva najmä v tom, že práve v prípadoch, keď si rodičia neplnia svoje povinnosti, musí štát okamžite a nekompromisne zasiahnuť. Je potrebné aby sa čím skôr a v maximálnej miere  obmedzili negatívne vplyvy asociálnej rodiny na výchovu a zdravie dieťaťa.  Pre úspešné vyriešenie cigánskeho problému je tiež dôležité, aby sa už konečne na Slovensku začala voči asociálnym rodičom vyvodzovať trestnoprávna zodpovednosť.
Ústavná starostlivosť je veľmi nákladná?
Chybou takto uvažujúcich ľudí je, že rozmýšľajú iba z krátkodobého hľadiska a nedívajú sa do budúcnosti.  Neuvedomujú si, že pre budúcnosť Slovenska je omnoho nebezpečnejšie ponechať deti asociálov v pôvodnom prostredí.  Je známe, že deti z asociálnych rodín si vo väčšine prípadov automaticky preberajú nevhodné vzorce správania svojich rodičov. Takéto deti často bývajú mentálne zaostalé, nemajú ani základné hygienické návyky a pre budúce potreby spoločnosti sú takmer nepoužiteľné. 
I keď z krátkodobého hľadiska je ústavná starostlivosť skutočne nákladná, nemalo by sa zabúdať na to, že deti vyrastajúce v asociálnom prostredí predstavujú pre štát rovnako vysoké náklady, ako aj ďalšie závažné problémy.
Dôkazom toho je na Slovensku stúpajúci počet cigánskych osád: v roku 2000 bolo v SR  evidovaných 620 osád, v súčasnosti sa ich počet zvýšil na 691. Práve v cigánskych osadách sa výrazne vyskytujú negatívne javy ako zlý zdravotný stav(epidémie žltačky nie sú nič výnimočné), incest, skorá invalidita, prostitúcia, drogová závislosť, kriminalita, predčasná gravidita, mentálna zaostalosť a dlhodobá nezamestnanosť.  
Vzhľadom k tomu, že pôrodnosť je najvyššia práve u cigánskej komunity zo sociálne najnižších vrstiev, súčasná demografická kríza a štatistiky jasne hovoria o tom, že o niekoľko rokov budú slovenské deti v menšine, čo znamená, že Slováci sa postupne stanú menšinou vo vlastnom štáte.
Z vlastnej skúsenosti, ako mestsky policajt ale musím priznať, že pre konečné a úspešné vyriešenie cigánskeho  problému sú potrebné aj legislatívne zmeny. Jednoznačne  dnes musí prísť taká reforma priestupkového a  trestného zákona, aby boli postihnuteľní  aj asociálni paraziti.
Veď podľa dnes platných slovenských zákonov nemajú priestupkovú imunitu len poslanci NR SR, ale aj hocakí asociálni ožrani a narkomani. 
Známou pravdou  je, že pre väčšinu cigánov dnes akoby zákony vôbec nejestvovali. Naproti tomu polícia, SIS  a rôzni úradníci využijú každú príležitosť znepríjemňovať nám obyčajným  pracujúcim ľuďom život. Zbytočná byrokracia, obmedzenia  a pokuty sa stali bežnou súčasťou života Slovákov.
Myslím si , že na Slovensku by malo dôjsť k takým legislatívnym zmenám, aby sa mohol začať hromadne využívať  čl. 18, Ústavy  SR o nútených prácach a nútených službách.
Reforma v súčasnosti  platného priestupkového zákona musí spočívať najmä v možnosti umiestniť nepolepšiteľných asociálov (napr. alkoholikov a narkomanov), ako aj  pravidelných páchateľov priestupkov, neochotných  a neschopných platiť pokuty , do prevýchovných pracovných táborov. Som si istý, že tak predídeme mnohým zbytočným problémom (napr. neopodstatneným a nič neriešiacim výjazdom záchrannej služby, ale i štátnej a mestskej polície).  
Podľa čl. 18, Ústavy SR, odseku 1, nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby.
Ustanovenie odseku 1 sa ale nevzťahuje na práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest nahrádzajúci trest odňatia slobody.
Spomenuté prevýchovné pracovné tábory by mali v čo najväčšej miere fungovať ako potravinovo a energeticky sebestačné hospodárstva, z ktorých prebytkov môžu  byť potravinami zásobované aj niektoré detské domovy a domovy dôchodcov.
Osoby umiestnené vo výkone trestu ako aj v pracovných táboroch musia byť v prípade potreby maximálne využívané aj na iné, spoločensky potrebné  pracovné činnosti  (napr. oblastiach živelných katastrof). 
Podmienky v pracovných táboroch a väzeniach  je však treba nastaviť tak, aby tie osoby, ktoré odmietnu pracovať, mohli byť čo najprísnejšie potrestané.  
Dôležité teda je, aby sa na  Slovenku už konečne  začať  uplatňovať rovnaký meter pre všetkých. Aby zákon platil aj pre asociálnych cigánov. Páni politici musia začal využívať PZ, armádu, SIS ako aj ďalšie orgány v súlade s praktickými potrebami občanov a nielen k šikanovaniu slušných pracujúcich ľudí.
K obmedzeniu cigánskej kriminality môže poslúžiť aj zákonné nasadenie armády do problémových oblastí, v ktorých polícia nedokáže ochrániť slušných ľudí. Vyčlenenie vojakov a príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov na plnenie úloh Policajného zboru je možné podľa § 70 zákona o Policajnom zbore v prípadoch, ak sily a prostriedky Policajného zboru nebudú postačovať na zabezpečenie ochrany štátnej hranice, stráženého objektu, verejného poriadku alebo vedenia boja proti terorizmu a organizovanému zločinu. Podľa spomenutého zákona môže vláda na nevyhnutný čas vyčleniť na tieto účely v stave bezpečnosti  profesionálnych vojakov a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže a v krízovej situácii aj vojakov mimoriadnej služby a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Tiež si myslím, že miesto  zbytočných protiextrémistických  oddelení, dnes musíme na Slovensku vytvoriť oddelenia zaoberajúce sa špeciálne trestnými činmi zanedbania povinnej výživy a ohrozovania mravnej výchovy mládeže.
Práve v práci slovenskej polície dnes vidím veľké možností, ktoré nám pomôžu  cigánsky problém konečne úspešne vyriešiť. Za dôkaz neefektívnosti slovenskej polície možno pokladať štatistické údaje porovnávajúce počty policajtov v jednotlivých európskych štátoch. Tieto údaje na svojich stránkach uverejnili Noviny odborového zväzu polície v SR (decembrové číslo 2009). Zo spomenutých štatistík vyplýva, že pri porovnaní počtu policajtov s počtom obyvateľov, ich na Slovensku máme skutočne dostatok.  V Poľsku pripadá na jedného policajta 376 obyvateľov, v Nemecku na 340 obyvateľov, v Rakúsku na 330, ale v Slovenskej republike 237 obyvateľov. Ešte zaujímavejšie čísla boli uverejnené na českej internetovej stránke – policista.cz. V článku „Policisté chybí. Ale máme jich nejvíc v Evropě“ sa uvádza, že v Holandsku na jedného policajta pripadá  443 ľudí a vo Fínsku dokonca 660 ľudí. Tieto údaje sú skutočne hodné zamyslenia. Pre zefektívnenie práce polície pokladám za dôležité vyčistiť ju od kancelárskych darmožráčov, ako aj odľahčiť jej prácu od niektorých zbytočných úkonov (napr. pravidelná pomoc asociálnym ožranom a narkomanom).
Podľa § 211  Trestného zákona, sa trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, dopustí ten, kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že
a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu,
b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život,
c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, alebo
d) bráni jej v povinnej školskej dochádzke
Je známe, že trestných činov ohrozovania mravnej výchovy mládeže a zanedbania povinnej výživy sa vo veľkom dopúšťajú práve naši asociálni cigáni. Svedčí o tom aj veľký počet  mladistvých a maloletých cigánskych rodičiek, ale aj častá kriminalita cigánskych detí.
Vzhľadom k tomu, že dnes sa na Slovensku rozmnožujú najmä asociálni paraziti, je najvyšší čas hľadať vhodné riešenia na obmedzenie ich rozmnožovacích schopnosti.  
Pre Slovensko to je dôležité najme s ohľadom na budúcnosť slovenského národa. Už história ukázala, že dobré fungujúcu ľudskú spoločnosť vedia najlepšie zabezpečiť duševne a fyzický zdraví jedinci. Naše Slovensko dnes nepotrebuje asociálnych jedincov, ktorých zdravie je poškodené v dôsledku nezodpovedné užívania drog, alkoholu, alebo incestného pomeru rodičov.
V tejto súvislosti sa preto ako najvhodnejšie riešenie javí nútená sterilizácia.
 Možnosťou sterilizovať asociálov sa zaoberal aj sociológ Petr Bakalář, ktorí vo svojej knihe Tabu v sociálních vědách (2003, s. 293) uviedol:
„Pokiaľ sa týka ponúknutia peňazí za sterilizáciu, sú jedinci slobodní v tom ponuku prijať alebo ju odmietnuť.
Pokiaľ ju odmietnu, nič nestrácajú. V prípade, keď ide o vynútenú sterilizáciu, nieje pochyb o tom, že štát má právo zabrániť ľuďom v niečom, čo spôsobuje sociálnu škodu. Etické námietky voči sterilizácii zabúdajú, že existujú tiež práva štátu, nie len práva jednotlivcov. Vo väčšine prípadov sa jedná o tzv. pravdepodobné škody. To, že sa kriminálnemu delikventovi narodí dieťa so sklonmi k asociálnemu správaniu, je síce iba pravdepodobné, ale v princípe rovnaké ako u prekročenia povolenej rýchlosti: prekročenie sa penalizuje, i keď vo väčšine prípadov rýchlej jazdy k dopravnej nehode nedôjde.“    
Ja sám by som  na Slovensku, ale i v celej Európe uvítal eugenický program, ktorý Bakalář(2003, s. 289)  vo svojej knihe opísal nasledovne:
„Sterilizácia vybraných skupín obyvateľstva
Prevádzanie sterilizácie by bolo na škále od dobrovoľnosti až po vynútenú sterilizáciu:
-ponúknutie peňazí výmenou za to, že nebudú mať deti,
-podmienenie prímov štátnej podpory používaním antikoncepcie, event. stelizáciou,
-povinná sterilizácia mentálne retardovaných, duševne chorých, psychopatov a kriminálnych recidivistov.“
Bohužiaľ som si plne vedomý, že za súčasných podmienok v Európe a na Slovensku je nútená sterilizácia nemysliteľná. Vďaka extrémnej humanizácii západných demokracii, je dnes absolútne nepriateľné, aby štát obmedzoval svojich občanov v rozmnožovaní.  Jedinou možnosťou preto zostáva,  pokúsiť sa o danej téme vytvoriť verejnú diskusiu a pretlačiť ju tak do politiky. Už história nám ale ukázala, že zákony a pravidlá nie sú nemenné. Mnoho krát sa už stalo, že to čo bolo v minulosti považované za správne a dôležité, sa odrazu stalo hlúpe a zbytočné.
Ako som už viac krát povedal, ale aj napísal, myslím si, že pokiaľ sa dnes nesiahne po tých najradikálnejších opatreniach, tak už čoskoro sa Slováci stanú vo vlastnom štáte utláčanou menšinou. Celé Slovensko bude vyzerať ako jeden veľký Luník IX., pretože ho zaplavia neúnosne sa množiaci asociálni cigánski paraziti. Slušní ľudia sa budú báť vychádzať zo svojich domovov, lebo budú ohrozovaní divokými požieračmi psov. O tom, aké to je žiť v strachu o svoje životy a majetky v blízkosti asociálnych cigánskych parazitov, by nám určite vedeli rozprávať mnohí slušní, pracujúci Slováci, Rusíni, Maďari, ale aj niektorí Cigáni, ktorých už dnes terorizujú naši neprispôsobiví spoluobčania.
Vhodným príkladom tejto hrozby je situácia v Šarišských Michaľanoch, Žehre, Podolínci, Spišskej Novej Vsi, Michalovciach, Kežmarku, ale i v mnohých ďalších slovenských dedinách a mestách s vysokým výskytom asociálnych parazitov.
  Vhodnou legislatívnou zmenou na Slovensku by bolo aj sprísnenie trestov za  spáchanie trestných činov zanedbania povinnej výživy a ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Prostredníctvom  dlhoročných trestov a pohlavnou separáciou väznených osôb (v prevýchovných  pracovných táboroch ), štát  asociálom zamedzí nielen v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale i v nekontrolovanom rozmnožovaní a šírení chorôb.
I keď viem, že cigánsky problém je veľmi zložitý a k jeho konečnému a úspešnému vyriešeniu sú potrebné aj mnohé ďalšie opatrenia (napr. prísne sankcie za porušenie  stavebného zákona, alebo nevyplácanie finančných  dávok asociálom v hotovosti, ale v naturáliách). V tomto mojom článku som predstavil aspoň niektoré z možnosti ktorých použitie by nám pri riešení cigánskeho problému určite pomohli.
Slovenky, Slováci! Dosť bolo čakania na zázrak, dosť bolo tolerancie! Je načase, aby sme sa konečne zbavili falošného humanizmu voči asociálnym cigánom a oddelili sme plevel od zrna. Slušných cigánov rešpektujme a chráňme pred nespravodlivosťou, parazitom však nedajme šancu.

Marián Mišún
Predseda miestneho odboru Matice slovenskej v Púchove

Použitá literatúra, pramene a zdroje:
Zákon č. 460/1992 Ústava Slovenskej republiky
zákon č. 36/2005 Z. z, o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zákon č. 27/2009 Z. z, o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele
Zákon č. 171/1993 Z. z., o Policajnom zbore- úplné znenie
Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon
Noviny odborového zväzu polície v SR.- ozpsr.sk: 2009 [online]. [cit. 2010-20-7]
Dostupné na: http://www.ozpsr.sk/menu/noviny/2009/P_12_2009.pdf
Policisté chybí. Ale máme jich nejvíc v Evropě.- policista.cz: 2007 [online]. [cit. 2010-20-7]
Dostupné na: http://www.policista.cz/clanky/reportaz/denik-policiste-chybi-ale-mame-jich-nejvic-v-evrope-107/
Únia hľadá riešenie pre kočujúcich Rómov.-sme.sk: 2010 [online]. [cit. 2010-20-7]
Dostupné na: http://www.sme.sk/c/5486665/unia-hlada-riesenie-pre-kocujucich-romov.html#ixzz0vCSPFhlu
Rómskych osád na Slovensku pribúda, je ich už 691.- tvnoviny.sk:2010 [online]. [cit. 2010-13-4]
Dostupné na: http://tvnoviny.sk/spravy/domace/romskych-osad-na-slovensku-pribuda-je-ich-uz-691.html
ÚNIA RÓMOV: Gádžovia by sa mali hanbiť za to, kam dohnali Rómov!.- tvnoviny.sk: 2009 [online]. [cit. 2010-13-4]
Dostupné na: http://tvnoviny.sk/spravy/domace/gadzovia-by-sa-mali-hanbit-za-to-kam-dohnali-romov.html
Ďurčo, L.: Dejepis. Bratislava: Enigma, 1995. ISBN 80-88798-00-0
Sopóci, J. a Búzik, B.: Základy sociológie. Bratislava 2006: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-10-00917-2
Petr Bakalář: Tabu v sociálních vědách. Praha 2003: Votobia: ISBN: 80-7220-135-2

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: