Biele kone? Prečo sa otec so synom obesili?

24. jún. 2010 o 16:28 | Kategória: Cigánsky problém, Domáce udalosti, Reakcie | Komentáre vypnuté na Biele kone? Prečo sa otec so synom obesili?

Pozadie dvojnásobnej samovraždy otca a syna Melichárkovcov naznačil ukrytý list na rozlúčku. Neboli jediní, koho Cigáni zo Senca využili a podviedli.
O tom, že im hrozí nešťastie, vedela pred ich smrťou aj polícia.
Keď sa Tonkovce devätnásteho apríla zobudili do nového týždňa, už o niekoľko minútsa malou dedinkou v galantskom okrese valila šokujúca správa. V nenápadnom dome, no vyzbrojenom bezpečnostnými kamerami, sa vo dvore na strome obesili dvaja, pre miestnych neznámi, ľudia. Po príchode polície vysvitlo, že ide o otca so synom, Petra a Patrika Melichárkovcov z Banskej Štiavnice. Nečakaná tragédia šokovala verejnosť a aj rodinu, ktorá v dome bývala. Dionýz Rigo, prezývaný Dingi, sa ešte v ten deň vyznal médiám, ako sa oných dvoch zúfalcov pred časom ujal v Galante, a pretože vraj zostali bez práce a rodina ich vyhodila z domu, rozhodol sa ich prichýliť a podať im pomocnú ruku. Dionýz však v čase, keď sa vyznával z lásky k blížnemu, netušil, že mŕtvi dokážu prehovoriť aj po smrti.
Motív nepochopiteľnej samovraždy vyšiel najavo po tom, čo sa na tele jeden z obetí našiel dôkladne prilepený list na rozlúčku. Prvé informácie tvrdia, že v liste otec so synom opísali neľudské podmienky, v ktorých u Dionýza žili, ako aj fakty, že boli zneužívaní na nezákonné aktivity, a že ich osobná sloboda bola obmedzená… Na základe tohto listu polícia Dionýza Riga zadržala, vzápätí obvinila z vydierania a podnikateľ Rigo sa ocitol vo väzbe.
Výlet do Senca
To, prečo sa Peter so synom Patrikom rozhodli zostať na južnom Slovensku, je dodnes pre ich najbližších príbuzných záhadou. “Peter bol profesionálny vodič autobusu, no keď prišiel o prácu, nesedel doma, naopak, snažil sa nájsť si nejakú brigádu,” hovorí jeho priateľka Anka, ktorá stále nemôže uveriť tomu, že si jej priateľ so synom siahli na život. “Keď mi povedali, že si niekde pri Galante našli prácu, zarazilo ma, že o nej nechcú veľmi hovoriť. Spočiatku sme boli v telefonickom kontakte, tvrdili, že sa majú dobre
a bývajú v nejakom hoteli pri galantskom Tesku a vozia nejaký tovar. V decembri si našli novú robotu, už vtedy Peter nadhodil, že nie je Cigán ako Cigán. Vraj spoznali jedného, ktorý je bohatý a pozval ich na večeru, že im dá robotu. Keď som sa však chcela dozvedieť viac, narazila som na mlčanie. Dokonca aj na otázku, čo vlastne obaja robia, som dostávala zmätené odpovede. Raz vraj boli v Galante, potom v Tonkovciach, neskôr v Rakúsku, kde strážili dom… Naposledy som Petra videla na Vianoce, odvtedy už neprišiel. Čo bolo horšie, hoci mali obaja mobily, nedalo sa im dovolať, a ak sa náhodou jeden z nich ozval, boli to krátke rozhovory, mala som pocit, že sa niečo deje a nemôžu hovoriť. Obaja boli veriaci, Svedkovia Jehovovi, veľmi dôverčiví a pracovití. Okrem toho bol Peter veľmi šetrný,  preto ma zarazilo, keď mi volal, že súrne potrebuje peniaze
. Na čo? pýtala som sa. A on tvrdil, že musí zaplatiť nejakú zálohu na byt, ktorý chce kúpiť v Galante, že sa tam spolu nasťahujeme. Chcela som ísť za ním, aj sme sa dohodli, no deň pred stretnutím som sa mu ledva dovolala a prosil ma, aby som nechodila… Potom zrazu obom prestali fungovať mobily, dali mi číslo, na ktoré som im mala volať. Nie vždy sa to však podarilo, aj tie nové čísla, ktoré som si uložila, už nefungujú,” hovorí pani Anka.
Petrov brat a Patrikov strýko Marián pokračuje: “Bývali tu so mnou, nič im nechýbalo. Aj peniaze mali zarobené, aspoň po stotisíc, boli oberať jablká v Taliansku. Do Senca sa vybrali kúpiť auto na inzerát, už vtedy som ich od toho odhováral. S tým, že sa nevrátia, určite nepočítali, pretože robili zabíjačku, to mäso tu zhnilo… Aj zemiaky na sadenie nakúpili, aj domácu pekárničku, pozrite, koľko  múky doniesli domov… Obaja mali autá, mobily, nechceli však povedať, čo vlastne robia. Stále tvrdili, že sa majú dobre, vo februári sa tu zastavil synovec, že po osobné veci. Prišiel na aute a spolu s ním nejakí Cigáni, ich som nepustil za bránu. Ale Patrik tvrdil, že je všetko v poriadku… Už vtedy mi malo napadnúť, že sa niečo deje. Ani po poštu nechodili, ani adresu nedali, kde bývajú. Keď odchádzali, požičal som im 800 eur, neskôr som sa dozvedel, že si popožičiavali skoro u všetkých známych… Kam zmizli tie peniaze?” opisuje čudné okolnosti odchodu brata a jeho syna za kúpou auta. “To, že sa deje niečo zlé, som pochopil vtedy, keď v polovici marca prišiel ku mne Petrov druhý syn a povedal, že otcovi niečo hrozí, vraj telefonoval, že sa už neuvidia, lebo sa obesia… Vtedy sme spolu zašli na políciu do Banskej Štiavnice a požiadali ich o pomoc. Žiaľ, skončilo sa to takto.” Skutočnosť, že príbuzní políciu naozaj o pomoc požiadali, sme si overili. Stalo sa tak 29. marca, keď ohlásili polícii nezvestnosť otca a syna. Tá získala na oboch telefónne čísla a skontaktovala sa s nimi. “Tvrdili, že sú v poriadku a povedali, kde sa zdržiavajú. Napriek tomu sme požiadali o preverenie ich pobytu políciou v Šamoríne,” potvrdil nám náš zdroj. Podľa našich informácií však šamorínska polícia mužov nenašla a ich uvedený pobyt overiť nevedela…
“Je hrozné, čo sa stalo. Mám doma plný stôl pošty, ktorú neprezvali, samé upomienky,” ukázal nám Marián poriadny balík listov. “Sú tu napríklad účty za mobil, viac ako 700 eur! Ako je to možné, keď netelefonovali ani domov? Peter má vybielené účty, dokonca si zobral nejakú pôžičku s mesačnou splátkou viac ako 300 eur! Ani prvú splátku zrejme nezaplatil, prišla upomienka. Zobral aj nejaký tovar na splátky. Kam sa podel ich osobný majetok? Kde sú ich autá? Zrejme už nemali východisko, tušili, že ich čaká len basa, tak si vybrali smrť.”
Cigánska partia
Obvinený Dionýz Rigo patrí k rodine Rigovcov, ktorí pôvodne pochádzali zo Senca. O ich odchode z mesta kolujú rôzne historky, nie práve najlichotivejšie. Všetky fámy sa zhodujú v jednom, ide o rodinu so silnými lakťami a podvodníckymi maniermi. Skúsenosti a dokumenty potvrdzujúce, že pod rúškom rôznych prác lákali z naivných ľudípeniaze, ktoré už zrejme nikdy neuvidia, nám poskytlo niekoľko poškodených.
“Chceli sme zatepliť dom a vymeniť okná,” stretli sme sa s obeťami podnikavej rodiny v nemenovanom mestečku. “Prišiel  k nám Andrej Rigo, vystupoval veľmi dôležito, na drahom aute, v luxusnom oblečení. Vraj jeho firma to všetko urobí, dali sme mu 78-tisíc korún,” opísali nám skúsenosti s Rigovcami spred dvoch rokov. “Aj doniesli nejakých robotníkov, chudákov, no robili dva dni a viac ich nebolo… Aj to, čo urobili, bolo nanič. Keď sme Andreja začali obháňať, tak prišlo jeho dvojča Dionýz, ktorý nás ubezpečil, že robotu dokončia a všetko bude v poriadku. Dokonca nás pozval k sebe domov, do Hrubého Šúra, kde si vraj stavia dom. Videli sme luxusnú stavbu a nadobudli dojem, že ide o bohatého podnikateľa. Dnes už vieme, že to nebol jeho dom, oklamal nás. Žiaľ, ani práce, ani peňazí sme sa nedočkali, tak sme si zohnali právnika, ktorý sa však zastupovania po čase vzdal s tým, že proti mafiánom nepôjde a porúčal sa.”
Podobný scenár zažili aj manželia, ktorí naleteli Rigovcom na reči o stavebnej firme a ich rekonštrukcia rodinného domu v hodnote viac ako milión korún skončila v nenávratne. “Podali sme trestné oznámenie v Pezinku, no došlo nám vyrozumenie, že Rigovci nespáchali žiadny trestný čin, ani podvod, ani spreneveru. A to napriek  tomu, že vysvitlo, že pečiatky  firiem, ktoré dvojčatá používali, boli falošné! Rigovci sa vydávali za stavebnú firmu, no oficiálne mali živnosť na “kožky, perie” a malý obchod s hračkami v Modre. Obaja Rigovci boli veľmi arogantní, keď sme im povedali, že podáme na nich trestné oznámenie. Vraj, môžeme, že majú dosť peňazí na to, aby sa im nič nestalo.”
Bojovníci proti mafii
To, že bratia Rigovci boli veľmi presvedčiví a výborní klamári, svedčí aj kuriózny prípad vysokopostaveného policajného hodnostára, ktorému bratia predali kradnuté auto. “Keď sa pred časom nasťahovali do nášho obvodu, prezentovali sa tým, že im ide po “krku” bratislavská mafia, proti ktorej otvorene bojujú. Keď im raz niekto hodil do domu zápalnú fľašu, začali sme sa o nich zaujímať a oni nám predhodili  verziu, že sú prenasledovaní mafiánmi. Nadviazali kontakt s jedným našim policajtom, a keďže mali veľmi presvedčivé vystupovanie, kolega v bežnom rozhovore spomenul, že chcem kúpiť nejaké ojazdené auto. Vtedy nadhodili, že vlastnia v Bratislave autobazár, vraj mi niečo dohodia. Bol to volkswagen, ročník 2003, za 6-tisíc eur. Nebola to neprimeraná cena, v tom čase sa tieto autá pohybovali približne od šesť- do sedemtisíc. Aj mi ho doniesli, aj som zaplatil trištvrte ceny, zvyšok som mal doplatiť pri prepise,” prezradil nám policajt, ktorý si dokázal chlapsky priznať, že sa dal dobehnúť. “Po mesiaci som sa im však zrazu nevedel dovolať, tak som začal zisťovať, čo sa deje. Zavolal som do firmy, ktorá bola dovtedy držiteľom auta, vraj kedy ho prepíšeme. A oni na to, že nevedia, o čom hovorím, pretože sú autopožičovňa a spomínané auto je v dlhodobom prenájme. V akom prenájme? Veď mi ho predali Rigovci! Vtedy mi došlo, že je to podvod a podal som trestné oznámenie. Peniaze mi Rigovci dodnes nevrátili, ozvala sa len Zuzana, manželka Andreja Riga, že mi to budú splácať. Zatiaľ mi doniesli dve splátky po 150 eur.”
Vysoký štandard
Bratia Rigovci si podľa ľudí, ktorí ich poznajú, nežili navonok zle. Vozili sa na pekných a drahých autách, chodili ovešaní zlatými šperkami, mali luxusné oblečenie. To, že mali aj svojich sluhov, ktorí u nich pracovali, bývali a starali sa napríklad o deti, potvrdil muž, ktorého kedysi zamestnávali. “Nezarobil som u nich nič, a tak som po čase odišiel. Na “sluhov” si potrpeli, aj v čase, keď som u nich robil, býval s nimi “Puma”, ktorý musel Dingimu masírovať dokonca nohy… Ktovie, čo s ním dnes je. Bolo to asi pred rokom,” prezradil opatrne. Hoci sa bratia Rigovci v regióne prezentovali ako stavebná firma, faktom je, že na túto činnosť registrovanú živnosť nemajú. Mimochodom, pečiatky, ktoré pri svojej “práci” používali, spája rovnaké IČO, hoci sú názvy firiem fiktívne. Toto identifikačné číslo patrí firme registrovanej na manželku Andreja Riga a na prevádzku predajne
s hračkami a kopírovacími službami v Modre. Práve tam sme zastihli brata Dionýza vystúpiť s priateľmi z luxusného BMW s trnavským evidenčným číslom, keď sme hľadali
Dionýzovu manželku Dianu.
Dôverčivé obete?
Päťdesiatročný Peter a dvadsaťročný Patrik si siahli radšej na život, ako by zrejme mali znášať verejnú hanbu a uniesť fakt, že  prišli o všetko, čo dovtedy vlastnili. Hoci ich najbližší verili, že odišli za lepším životom a popri práci sa pripravovali pri Galante na príchod priateľky s deťmi, pre ktoré vraj zabezpečovali nové bývanie
. Namiesto nového bytu však žili v prístavbe rodinného domu v Tonkovciach, nevedno v akých podmienkach. Hoci z domu odchádzali s peniazmi, v čase samovraždy už nevlastnili ani autá, ktoré dovtedy používali. Budúcim vlastníkom Patrikovho auta je istý František z Banskej Bystrice, majiteľom Petrovho zasa istý Marek žijúci v Kajale pri Galante. Mimochodom, podľa policajného zdroja ide o známu “firmu”, nebol problém stretnúť ho práve s Rigovcami. Ako, prečo a hlavne za koľko Marek Petrovo auto kúpil, je záhada. Rovnako aj to, kam sa podeli prípadné peniaze, ktoré Peter za predaj utŕžil.
Petrova priateľka Anka neverí, že by si bezdôvodne siahli na život. “Tušila som, že sa s nimi niečo deje, že niečo nie je v poriadku… Ľutujem, že som za nimi nešla, hoci sme sa dohodli, že ma počkajú v Seredi, dokonca mi Peter povedal, že mi zohnal dole prácu. Ale aj on sa zrejme bál
, a aby som radšej neprišla, nakoniec stretnutie zrušil. Toto všetko sa už muselo odohrávať pod kontrolou tých Cigánov. Nikdy totiž nebol pri telefóne sám, stále som tam počula v pozadí nejaké hlasy. To, že čosi nie je v poriadku, som cítila od chvíle, keď si začali aj odo mňa pýtať peniaze. Akoby si kupovali každý deň života, ktorý im ešte zostával… “

A.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: