Súmrak Európy

12. máj. 2010 o 12:30 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Súmrak Európy

Nie, nechcem písať ani tak o následkoch masovej imigrácie do európskych krajín, ale skôr naopak, o jej príčinách. Kde a kedy to všetko začalo? A prečo sa to nezastavilo, kým sa to ešte zastaviť dalo?
Aby sme mohli odpovedať na tieto otázky, musíme sa vrátiť späť do situácie v roku 1945. Celá Európa je totálne zdevastovaná, zničená vojnou, milióny ľudí sú mŕtvych a desiatky miest ľahli popolom. Ešte aj krajiny, ktoré vyšli z vojny ako víťazi (Británia, Rusko, Fancúzsko), sú na tom zle. Mohlo by sa zdať, že je po všetkom, že je to koniec starého kontinentu.
Lenže európske národy sú nezlomné a hrdé a okamžite začínajú budovať všetko späť. Keďže každý, kto priloží ruku k práci je vítaný, začína hromadné zamestnávanie žien. Pred 2. svetovou vojnou nepracovali asi tri štvrtiny žien. Počas vojny, keď muži bojovali a umierali na frontoch, robili továrne nábory na nevydaté ženy a dôchodcov kôli akému-takému udržaniu chodu hospodárstva. Keď nastal mier, dôchodcovia odchádzajú, no ženy ostávajú. Starať sa o domácnosť a deti už nieje ich prioritou. A tak nastáva rozpad tradičnej mnohodetnej rodiny.
50.roky sú síce ešte populačne silné kôli povojnovému baby-boomu, ale približne od polovice 60. rokov začína pôrodnosť klesať, najprv mierne, ale čím ďalej tým viac. Kým v roku 1900 mala priemerná európska rodina 5 detí, na začiatku 21. storočia to neboli ani dve. Dnes, keď si môžeme dovoliť mať viac detí, ako kedykoľvek predtým, ich paradoxne máme oveľa menej. Príčiny sú rôzne.
Na jednej strane- ale to platí hlavne pre východnú Európu-je stále dosť takých párov, ktoré sú finančne odkázané na pomoc od svojich rodičov. Jednou z neodškriepiteľných výhod socializmu bolo, že takmer každá mladá rodina dostala od štátu lacný byt a tým bol najväčší problém vyriešený. Lenže dnes? Nula bodov. Pokiaľ nieste cigáň alebo nemáte nejakú inú mimoriadnu vlastnosť, zostáva vám jediné-poriadne šetriť a ďalších 50 rokov splácať hypotéku.
V sociálnych štátoch západnej Európy však toto sotva obstojí. Problém je niekde inde.
Ľudia sú príliš pohodlní a deti mať jednoducho nechcú. Nechcú sa dokonca už ani ženiť a vydávať, pretože ,,si chcú užívať život“ a do ich egoistického sveta žiadne deti nepatria. Hodnoty ako manželstvo, rodina a kresťanská či aspoň etická výchova na ktorých Európa stáročia fungovala a vďaka ktorým získala dominantné postavenie vo svete, sa vytrácajú. Rozvodovosť v niektorých štátoch dosahuje 40%. Je prirodzené, že deti z rozpadnutých rodín budú oveľa menej motivované založiť si vlastné. A tak to pôjde ďalej. O potratoch ani nehovorím, tie sú definitívnym ,,klincom do rakvy“ mnohých národov. Európa doplatí na vlastnú vyspelosť, liberálnosť a svetskosť. Kultúra, ktorá vo svete nemala páru, zanikne. Kto si myslí, že integrácia nás spasí, je na veľkom omyle. Je treba od základov zmeniť celú spoločnosť a jej priority a nie zavádzať voľný trh, menovať európskych prezidentov a podobné nezmysly.
Ale vráťme sa ešte raz na chvíľu do povojnového obdobia. Tu majú korene ďalšie dve veci, ktoré spečatili osud Európy. Jednou z nich je tzv. Marshallov plán. V podstate išlo o systém pôžičiek z USA, ktorý krajiny západného bloku neprezieravo prijali a tak sa de facto upísali Amerike a jej diktátu na nedohľadnú dobu.
Okrem toho sa koncom 50. rokov v Západnom Nemecku  začínajú objavovať prví tureckí robotníci. Nemecko si ich najímalo na fyzické práce,  najmä do oblasti Porúria. Keď ich práca skončila, väčšinou sa vracali späť do vlasti, nie však všetci. Tým , ktorí odísť nechceli spočiatku Nemecko vyplácalo finančné odmeny, ak odídu, pretože nebolo v silách nemeckej ekonomiky podporovať armádu nezamestnaných Turkov. No po čase ich domov posielať prestali: jednak bolo dosť práce pre všetkých, jednak aj preto aby odstránili svoju povesť rasistov, ale najmä preto že si začínali uvedomovať, že demografický vývoj nemeckej populácie nebude v budúcnosti na udržanie chodu štátu stačiť.
Vtedy už bola v plnom prúde aj imigrácia do iných západoeurópskych krajín, predovšetkým Británie, Francúzska (hlavne z ich bývalých kolónii), Holandska a Škandinávie. Spočiatku sa naozaj verilo, že sa prisťahovalci integrujú. A keď sa neintegrovali, nič sa nedialo a doteraz sa nič nedeje. Ak sa aj niečo začne diať, bude pravdepodobne už neskoro a budú sa riešiť dôsledky a nie príčiny, pretože Európania sa už svojho nového spôsobu života vzdať nechcú.
Treba si uvedomiť, že keby bola populačná pyramída v Európe progresívna aj v druhej polovici 20. storočia, imigranti by boli vítaní oveľa menej a rozhodne by si nemohli dovoliť presadzovať svoje šialené požiadavky, napr. zavedenie práva šaríja, atď, atď. Lenže keď súčasná ešte stále početná generácia Európanov odíde do dôchodku, musí prísť niekto, kto ich sociálne zabezpečí. A to budú v mnohých krajinách bohužiaľ hlavne cudzinci.
Takže napokon sa zdá, že pri súčasnom trende inú možnosť ani nemáme.

T.M.

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: