Beštialny zločin tisícročia

7. máj. 2010 o 11:52 | Kategória: História, Reakcie, Sionizmus, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Beštialny zločin tisícročia

 

Jeden z najväčších zločinov minulého storočia a pravdepodobne jeden z najväčších zločinov páchaných na ženách v histórii, bolo masové znásilňovanie žien v okupovanej Európe po židoboľševickom víťazstve v roku 1945. Násilníci boli hlavne vojaci Červenej armády aziatskeho pôvodu z ďalekého východu stredoázijských republík Sovietskeho zväzu. Je mi ľúto povedať, že veľa násilníkov boli aj muži z našej vlastnej rasy, Angličania a Američania. Toto beštiálne besnenie bolo povolené a bolo k nemu povzbudzované ”spojeneckou politikou” vedenou medzinárodným židom, ktorí vyvolávali nenávisť najmä proti Nemcom, ale aj proti tým, ktorí sa s Nemeckom spojili v anti-komunistickom bloku. Človek si len ťažko môže predstaviť veľké množstvo znasilňovacích orgií a sexuálneho otroctva nevinných žien a dievčat. Pre bezcitných cynikov, ktorí vlastnia naše média a píšu naše učebnice a knihy, je ľahké hodiť toto všetko stranou a ďalej nás zabávať perverzitou, ktorej niet konca. Ale ak chcete vedieť pravdu a jedno z najtemnejších tajomstiev našej súčasnej histórie, aké hrozné zločiny proti ženám, napáchali židoboľševické beštie o ktorých sú politicky korektné feministky podivne ticho. Tí ktorí čítate tento článok sa dozviete pravdu, ale nedržte tu pravdu len pre seba, ale povedzte to ďalším, aby už naše deti nežili v takej slepote ako sme žili my a naši rodičia.

Rozprávanie o tomto strašnom zverstve páchanom najmä tými, čo Franklin Roosevelt hovoril “náš ušľachtilý sovietski spojenec”. Dr J. Austin vedec profesor anglickej literatúry na Katolíckej univerzite v Scranton a LaSalle College, ktorí riskoval svoju kariéru a živobytie, aby tieto pravdy vyšli na svetlo. V apríli 1946 , keď on publikoval prácu, na ktorej je založený tento článok, nazvaný “Uštvané Ženy podrobenej Európy”, bol osamotený hlas volá po spravodlivosti v Amerike, stále za vysokej vojnovej propagandy o “víťazstvo”, ktoré v neskorších rokoch studenej vojny bolo jasne vidieť ako prehru pre Ameriku a Západ, rovnako ako to bolo roku 1945 pre Nemecko.

Keď, červena armáda postúpila v roku 1945, Berlín sa stal mestom prakticky bez mužov. Z 2,700,000 obyvateľstva 2,000,000 boli ženy. Nie je divu, že strach zo sexuálneho útoku sa hnali cez mesto ako mor. Doktori boli obkľúčení pacientmi, ktorí hľadali najrýchlejší spôsob, ako spáchať samovraždu a o jed bol najväčší záujem.

V Berlíne stála charitatívna inštitúcia, Haus Dehlem, pôrodnice a sirotince. Sovietski vojaci vstúpili do domov a opakovane znásilnili tehotné ženy aj ženy, ktoré práve porodili. To nebol ojedinelý prípad. Nikto sa nikdy nedozvie, koľko žien a dievčat-deti bolo znásilnených , ale odhady lekárov boli 100 000 Berlín sám, vo vekovom rozmedzí od 8 do 80 rokov.

24. marca 1945, náš “ušľachtilý sovietski spojenec” vstúpil do Danzigu. 50-ročná Gdanska učiteľka oznámila, že jej neter, 15 ročná, bola znásilnená, sedemkrát, a jej ďalšie neter, 22 ročná, bola znásilnená pätnásť krát. Sovietsky dôstojník povedal skupine žien hľadať bezpečie v katedrále. Ako náhle boli bezpečne zamknuté, zver vstúpila a za zvonenia zvonov a hlasu organu znásilňovali všetky ženy, niektoré viac ako tridsaťkrát. Katolícky farár v Gdansku vyhlásil: “Sú znásilňované dokonca osem ročné dievčatá a chlapci, ktorí sa snažili brániť svoje sestry a matky boli zastrelené .”

Bernard Griffin, britský arcibiskup, prechádzal po Európe, aby zistil v akých podmienkach sa tam žije za okupácie a hlásil toto: “Vo Viedni samotnej znásilnili 100.000 žien, nie raz, ale mnohokrát, vrátane dievčat ešte vo veľmi mladistvom veku a aj staršie ženy.”

Luteránsky farár v Nemecku, v liste zo dňa 7.augusta 1945, píše biskupovi v Chichester, Anglicko, opisuje, ako jeho kolega pastora “dve dcéry a vnúčatá (desať ročné) trpia kvapavkou v dôsledku znásilnenia “, a ako ” Pani N. bola zabitá, keď sa bránila znásilneniu “, zatiaľ čo jej dcéra bola” znásilnená a deportovaná, údajne do Omska na Sibír .”

Deň potom, čo náš ušľachtilí sovietski spojenec obsadil Neisse, v Sliezsku, 182 katolíckych mníšiek bolo znásilnených. V diecéze Kattowitze sa počítalo 66 tehotných mníšiek. V jednom kláštore, keď sa Matka predstavená so svojím asistentom  snažili chrániť mladšie sestry s otvorenou náručou, boli rozstrieľané na kusy. Kňaz písal v Nord Amerika magazíne 1. novembra 1945, , že “niekoľko dedín, kde boli skoro samé ženy a dievčatá vo veku iba desať rokov, boli znásilňované po niekoľko týždňov židovsko-boľševickou košer červenou armádou.”

Sylvester Michelfelder, luteránsky pastor, napísal v Kresťanskom Storočí: “Hordy besných banditov v ruskej alebo americkej uniforme rabovali a vykrádania vlaky. Ženy a dievčatá sú znásilňované na očiach všetkých. Ženy a dievčatá utekajú nahé po uliciach trasúce sa strachom a hanbou. ”V riekach a jazerách pláva strašne veľa mŕtvol žien a dievčat a nikto si toho nevšíma.

Dňa 27.Apríla 1946 Rádio Vatikán hlásilo, že v ruskej okupačnej zóne vo východnom Nemecka volá pomoc celá populácia dievčat a žien, „ktoré sú brutálne znásilňované a ktorých telesné a duševné zdravie je úplne otrasené.”

 

 

 

 

 

 

 

 Nie všetci násilníci a vrahovia nosia červenú hviezdu. John Dos Passos, v časopisu Life 7. januára 1946, cituje “červeného majora”, ako hovorí, že “Brutálne znásilňovanie a alkohol je vojakov plat.” Vojak napísal v časopise Time for 12. novembra 1945 “Veľa kresťanských amerických rodín by sa desili v hrôze, keby vedeli, ako sa ‘Naši Boys’ správajú ako nepríčetné beštie týrajúce nevinných ľudí.” Vojenský dôstojník napísal “Naša armáda a britská armáda … urobili svoj podiel na rabovaní a znásilňovaní … Toto beštiálne chovanie našich vojakov nie je vôbec všeobecne, ale je dostatočne veľké, aby dali našej armáde pekné čierne meno, na armádu vrahov a znásilňovačov. “

Talian čo prežili americké bombardovanie uvádza, že horde čiernych amerických vojakov rozmiestnených v Neapole, bolo povolené od ich nadriadených voľný prístup k chudobným a hladnom mučeným talianskym ženám. Výsledkom tohto opičieho znásilnenia a sexuálneho otroctva bola generácia žalostne vyzerajúcich miešaných, bastardne vyzerajúcich deti, dedičstvo brutálneho dobyvateľa.

Podľa AP 12.septembra 1945 s názvom “Nemecko-Americké Manželstvo Zakázané”, Franklin Roosevelt absolútne zakázal svojim vojakom manželstvo s nižšou nemeckou rasou. (skoro 50 percent bielych Američanov sú Germáni) A podľa časopisu Time zo 17. septembra 1945, vojaci dostávali z USA 50 miliónov kondómov mesačne s grafickou inštrukciou ako ich použiť a nápisom nech dajú všetkým Nemcom príučku, aby na nás nikdy nezabudli!” Toto boli veľkí križiaci, ktorí priniesli ” židovsko-boľšvickú demokraciu “do Európy.

Pre Američanov a Britov, otvorené znásilnenia boli rovnako bežné ako medzi sovietskymi vojskami. Sovieti jednoducho znásilnili všetky ženy od ôsmich rokov až a do 80 rokov a keď Nemecký muž alebo žena zabila ruského vojaka za čokoľvek, vrátane znásilnenia, 50 Nemcov bolo zabitých za každý incident, ktorý bol uvedený v časopise Time, 11. júna 1945. Ale pre väčšinu našich povahovo degenerovaných chlapcov to bolo “skvelé” záviselo veľa na “spolupráci” Nemeckých a Rakúskych žien. Hladom a bez prístrešku, samozrejme, “sexuálne” otroctvo si kúpili za pár halierov alebo kúsok chleba.

Kresťanské storočie – časopis, z 5.decembra 1945 hlásil “americký šerif dekan, plukovník Gerald F. Beane, povedal, že znásilnenie nebolo žiadnym problémom pre vojenskú políciu. Za trochu jedla, čokolády, alebo mydla hladom umierajúcim ženám a deťom mali čo chceli, hovoriť o znásilnení je zbytočné. Tu sa musíte zamyslieť ak chcete pochopiť situáciu v Nemecku. ” Týždenný prehľad v Londýne, na 25 októbra 1945, to opísal takto: “Mladé dievčatá, bez domova, bez rodiny, bez jedla, hladné na umierajúcich potulkách sa môžu voľne rozhodnúť zomrieť hladom, alebo predať to ostatné čo majú a oddialiť smrť na niekoľko týždňov, mesiacov, či rokov. Veľa žien a dievčat si zvolilo smrť, umierali po uliciach, zrúcaninách na poliach, či nespočetné mŕtvoly v riekach a jazerách, zomrieť bolo ľahšie ako žiť v takomto pekle. Dr George N. Shuster, prezident Hunter College, napísal v katolíckej Digest v decembri 1945 po návšteve americkej okupačnej zóne “Povedali ste všetko, slovami, že Európa je teraz miestom, kde žena stratila materinskí boj o hrdosť a slušnosť, pretože len hanba a poníženosť je teraz, pre ženu Európy . ” Oficiálna politika komunistických spojencov USA, Anglicka, Sovietov, Kanady, Francúzska……..vytvorila podmienky, v ktorých Nemecké matky, aby udržali svoje deti pri živote museli sa stať samé prostitútky, alebo ich dcéry a sestry aby ich deti neumreli hladom. Naši vlastní úradníci priznali, že Nemci mali menej jedla na deň ako americkí vojak na raňajky, úrovni, čo vedie k pomalej a istej smrti.

Podľa svedectva v Senáte Spojených štátov dňa 17. júl 1945, kedy koloniálne francúzske vojská pod velením Eisenhowera, pravdepodobne väčšinou Afričania, vstúpil do nemeckého Stuttgartu, nahnali Nemecké ženy do podchodov metra a znásilnili dve tisícky žien a dievčat. V Stuttgarte špinavá horda vojakov pod velením Eisenhowera znásilnila viac žien v jednom týždni, ako Nemecká armáda za celú vojnu. V skutočnosti zo všetkých najväčší agresorov druhej svetovej vojny, Nemecké vojská boli povestné zďaleka najmenšou kriminalitou. Znásilnenie v Nemeckej armáde za vojny bolo nižšie ako znásilnenie vojakov amerických v kasárňach rozmiestnených na americkej pôde.

Podľa International News Service v Londýne 31. januára 1946, keď americký vojak priniesol manželku do Nemecka, dostali špeciálne povolenie nosiť vojenské uniformy, pretože “vojaci nechceli, aby ich manželky boli znásilnené ako Fraeuleins iných okupačných vojsk.” New York World Telegram 21 januára 1945, uviedol: “Američanov pohľad na nemecké ženy ako korisť, rovnako ako fotoaparáty a Lugers, Nemecká astmatická pištoľ.” Dr G. Stewart, v zdravotníctve, predložil vyhlásenia generála pre Eisenhowera (terrible Swedish jew), že v prvých šiestich mesiacoch roka americkej okupácie, pohlavné choroby skočil na dvadsaťnásobok svojej pôvodnej úrovni v Nemecku.

Len málokto si dnes pamätá, že v roku 1940 sa diablovi spojenci-Allies, ktorí už vtedy volali o svetovládu -new world order a “Organizáciu Spojených národov,” presadzovali politiku bezpodmienečnú kapitulácie, čo znamenalo, že Nemci budú povinní prijať okupačnú vládu a prejsť na genocídny plán žida Morgenthaua, zredukovať Nemecko do stredovekých podmienok a znížiť populáciu. Zníženie populácie, tak ako to robili židia Kresťanskému Rusku a Ukrajine, keď vyhladovali a postrieľali okolo 70-80 miliónov kresťanov. Skúste si nájsť knihu sekretára Morgenthau, “Germany is our problem problem”, vydavateľstvo Harper and Brothers, 1945. Všimnite si použitie termínu “Organizácie Spojených národov” na prednej predsádke a predslov Franklina komunistu D. Roosevelta. Židovský spisovateľ v Amerike, Theodore Kaufman,v roku 1941 napísal knihu s názvom “Germany must Perish”, ktorý presadzoval EXTERMINÁCIU A STERILIZÁCIU všetkých Nemcov. Kaufmanová kniha dostala priaznivé recenzie vo veľkých amerických časopisoch a novinách. Iné knihy, ako je Louis Nizer to čo robiť s Nemeckom, tiež prispeli k atmosfére proti Nemeckej nenávisti. Vojnová propaganda a oficiálna politika v kombinácii vytvoriť obraz Nemecka ako národa sub-ľudí a zaslúžia si len trest totálneho vykynoženia ako národ. A to bolo ešte pred začatím Druhej Svetovej Vojny .
Churchill (žid-po matke-židovke Jacob) povedal Nemcom v januári 1945: “Sme spojenci a nie žiadne príšery. To, aspoň môžem povedať v mene Organizácie Spojených národov Nemecom … mier, na základe na bezpodmienečnej kapitulácie, prinesieme do Nemecka a Japonska veľké a okamžité zmiernenie a bude koniec utrpenia a bolesti. “

Proti tomuto pokrytectvu z papule zvieraťa Dr. Austin pre APP vyhlásil pravdu: Tí spojenci, ktorí boli “nie monštrá” doslova znásilnil viac európskych žien, ako kedy predtým bolo znásilnená v dejinách sveta. Vyhladovali Nemecko natoľko, že možno hovoriť o hladomore. V rámci priameho rozkazu Dwighta žida Eisehovera zavraždili hladom viac ako dva milióny Nemeckých vojnových zajatcov. Orabovali a ožobráčili 12 miliónov ľudí ,vyrabovali z domov cennosti, tovar, potraviny a dokonca aj oblečenie a vyhnali ich z ich domovov. Vyviezli do Sovietskeho zväze a USA cele fabriky aj s ľuďmi, ak ešte žili. Zobrali jednu štvrtinu ich poľnohospodárskej pôdy, vzali ich lode a ich továrne a ich poľnohospodárske náradie a potom povedal im žiť z poľnohospodárstva. Zneužili a vyhladovali viac Nemeckých detí, než koľko kedy bolo Židov v Nemecku. Znásilnili a dotýrali státisíce Nemecké, Rakúske, Maďarské a Slovenské dievčatá a ženy od osem do osemdesiat rokov. Povraždili päťkrát toľko Nemcov v jednom roku, mieru, koľko ich zomrelo počas piatich rokov vojny. Áno, áno, samozrejme, títo muži židoboľševickej  Organizácie Spojených národov, títo muži z Nového svetového poriadku nie sú žiadne príšery ale diablove semeno.

Na rozdiel od akýchkoľvek etnických alebo ideologických dôvodov, druhá svetová vojna bola vojna medzi na jednej strane bastardná psia rasa, ktorá vytvorila komunizmus ako cestu k ich Nového židovskému svetovému poriadku a na druhej strane ,tí kto oponovali Novému Svetovému poriadku – New World Order. Je to tragédia pre Našu Bielu Master Rasu čo vytvorila civilizáciu na planéte ZEM a do dneska sa dá manipulovať príšerou zvanou, medzinárodní žid.

D o s l o v

Preložené a upravené z článku Kevina Alfreda STROMA ,Slováka Amerického pôvodu, roky stíhaného židovskou
rasovou mafiou v Amerike a konečne uznaného súdom NEVINNÝ a dnes slobodný so svojou rodinou.
OUR RACE IS OUR NATION.

Tento článok je venovaný tým čo nespia a majú srdce na pravom mieste, aby som Vás povzbudil v boji za našu rasu, za náš národ, za lepšiu budúcnosť našich detí.

M.J.Dzurja

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pozn. redakcie blogu: článok nám bol zaslaný priateľom žijúcim v zahraničí, gramatické chyby opravíme pokiaľ možno čo najskôr. Ako ilustráciu situácie ku koncu vojny uvádzam zaujímavý fakt, ktorý poskytuje metapédia:

“Sovietsky minister zahraničných vecí Iľja Ehrenburg (ktorý bol židovského pôvodu) spolu so sovietskym spisovateľom Konstantinom Simonovom sa výrazne podieľali na „nenávistnej kampani“ proti Nemcom. V článku „Zabíjaj!“ z roku 1942 Ehrenburg napísal:

„Nemci nie sú ľudské bytosti. Preto pre nás slovo ‚Nemec‘ znamená najstrašnejšiu nadávku. (…) Viac nebudeme hovoriť. Viac sa nebudeme vzrušovať. Budeme zabíjať. Ak si nezabil aspoň jedného Nemca za deň, premárnil si deň. (…) Ak nezabiješ Nemca ty, zabije on teba. (…) Ak zabiješ jedného Nemca, zabi ďalšieho – pre nás nie je nič zábavnejšie než hŕba nemeckých mŕtvol. (…) Nepočítaj dni, nepočítaj míle. Počítaj len Nemcov, ktorých zabiješ. (…) Zabíjaj!“

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: