Atény – metropola anarchistov

7. máj. 2010 o 12:09 | Kategória: Zahraničné udalosti | Komentáre vypnuté na Atény – metropola anarchistov

Generálny štrajk sa skončil násilnou manifestáciou proti kapitalizmu. Napriek obliehaniu parlamentu vládna strana zrejme prijme reformy. Bez nich jej krajiny eurozóny pôžičku na záchranu ekonomiky nedajú.
Je čas obeda, keď sa dav gréckych demonštrantov, protestujúcich proti vláde, kapitalizmu a Medzinárodnému menovému fondu, obzrie dozadu. V diaľke za nimi horí budova, ktorú zapálili extrémisti z ich radov.
Niečo po tretej vydávajú grécki  požiarnici vyhlásenie. V podpálenej budove, v ktorej sídlila pobočka banky Marfin, našli tri mŕtve telá zamestnancov banky. Grécke demonštrácie proti vláde tak hlásia prvé obete.
Atény sa dnes stali svetovou metropolou anarchistov. Akoby si tam dali zraz všetci ľavicoví extrémisti v krajine. Počas generálneho štrajku, ktorý organizovali odbory a komunisti, nelietali lietadlá, nerobila časť médií, doktori či učitelia. Namiesto práce vyšli do ulíc desaťtisíce ľudí a všetkých spájala antikapitalistická rétorika.
„Naším cieľom je revolúcia,“ kričali a niektorí niesli vlajky Európskej únie s hviezdičkami v tvare hákového kríža. „Aká je alternatíva?“ pýta sa mladá dievčina, „predsa socializmus.“
Radikáli z davu, ktorý pochodoval smerom k parlamentu,  začali veľmi rýchlo ničiť všetko čo im prišlo do cesty, asi sa im to zdalo dostatočne kapitalistické. Extrémisti so zahalenými tvárami sa snažili podpaľovať budovy, rozbíjali výklady, zapaľovali smetné koše. Dlho bez kontroly polície. Keď sa s ňou dostali do kontaktu, hádzali kamene, zápalné fľaše. Ľudia sa chránili pred štipľavým zápachom slzotvorného plynu, ktorým odpovedali bezpečnostné jednotky.
Majiteľ obchodu s krištáľom upratuje rozbité sklo z dverí, ktoré zničili anarchisti. O pár obchodov vedľa je kníhkupectvo, kde často chodia prezentovať svoje knihy ministri. Na ňom sa radikáli vyšantili a porozbíjali aj okolité výklady.

Názory Grékov na opatrenia sú šokujúce –
Učiteľka Konstanca v 54. aténskej základnej škole na rozdiel od kolegov neprotestuje a predpoludním stráži na dvore deti. Protest však podporuje – ak by však neučila, nedostala by zaplatené. Vraví, že situácia v školstve sa zhoršila. „Teraz musíte túto prácu veľmi milovať,“ hovorí. O tom, že by bolo v Grécku priveľa učiteľov, nič nevie. „Máme tu dvesto žiakov a je nás tu 12. Ja mám triedu s 25 deťmi. Teraz je to však ťažšie, lebo máme veľa cudzincov – z Albánska, Ukrajiny.
Chlapec z Bangladéša vôbec nevie po grécky, ani jeho rodičia.“ Plán gréckej vlády postihne aj dôchodcov. Spiros, mladý Grék, ktorého čoskoro čaká povinná vojenská služba, hovorí, že sa to dotkne jeho otca. Má 55 rokov a je už na dôchodku. „Odslúžil si povinných 35 rokov,“ hovorí Spiros. Aj toto sa bude meniť. Gréci budú musieť pracovať 40 rokov, aby mohli ísť do dôchodku. Súčasní penzisti tiež stratia 13. a 14. dôchodky. Zostane im bežný každomesačný dôchodok. Pre Spirovho otca je to 1100 eur – pracoval v armáde ako úradník.

Opatrenia gréckej vlády sa však v podstate dotknú každého. Jednak zvýšením DPH, ktorý v marci  zdvihli z 19 na 21 percent – teraz to bude musieť byť 23. „Ľudia budú menej nakupovať a to postihne aj súkromný sektor,“ hovorí Naďa, ktorá pracuje v banke. Varuje, že zamestnávatelia teraz budú môcť vyhodiť štyri percentá zamestnancov za jeden mesiac. Doteraz to boli iba dve percentá.
„Ľudí to zasiahne dosť,“ hovorí ekonomická novinárka Evangelia Papaioannouová, „koniec koncov, aký máme výber? Zobrať pôžičku alebo nič,“ dodala.

Vlády aj burzy celého sveta sa budú zajtra pozerať na Atény. Grécky parlament by mal prijať reformy, bez ktorých pôžičku nedostane.

Napriek masovým a násilným demonštráciám aj dnes grécka vláda hovorila,  že v parlamente presadí balíček úsporných opatrení, ktoré od nej požadujú krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond. Hlasovať by sa malo už zajtra.
Ešte dnes poobede nebolo jasné, ako politikov ovplyvní smrť troch ľudí, čo zahynuli po tom, čo radikálni demonštranti hodili zápalnú fľašu do banky, ktorá po tom začala horieť.
Úsporné opatrenia presadia v parlamente pravdepodobne iba socialisti z najväčšej strany PAKOS.
Premiér George Papandreou v tom, zdá sa, zostane sám. Od  nepopulárnych škrtov dôchodkov či zvýšenia DPH v Grécku dáva ruky preč aj pravicová opozičná strana Nová demokracia. Ako napísali grécke noviny Kathimerini, jej líder vyzerá, že zákon nepodporí.
Proti sú podľa očakávania aj miestni komunisti či Koalícia radikálnej ľavice. PAKOS však má v 300¬člennom parlamente 160 hlasov, čiže dostatok hlasov na presadenie reformy. Podľa novín Kathimerini sa nezdá, že by niektorý poslanec strany chcel hlasovať inak.
„Nemyslím si, že vláda ustúpi ulici,” povedala ekonomická novinárka Evangelia Papaioannouová. Podľa nej Grécku ani nehrozia veľké sociálne protesty, ako sa to po dnešku môže zdať.
Grécko čakajú ťažké časy a podobne ako v minulosti mnohí rozmýšľajú, že opustia krajinu. O emigrácii hovoria často najmä mladé generácie.
„Ľudia medzi 20 až 25 rokmi tu nevidia nijakú budúcnosť,“ hovorí študentka marketingu Penelope.
Dodáva, že viacerí jej známi uvažujú o emigrácii. Ak by sa jej nepodarilo nájsť po škole prácu, možno by šla tiež. „Možno do Španielska, pretože sa učím po španielsky,“ smeje sa.
Grécko už v minulosti viackrát zažilo vlny emigrácie. Na prelome 19. a 20. storočia prišlo len do Spojených štátov takmer pol milióna Grékov, ktorí sa k svojej domovine hlásia aj dnes.
Možnosť opustiť krajinu pripúšťa aj Georgios, ktorý študuje učiteľský smer. Podmienky pre učiteľov sa podľa neho zhoršili a aj on hovorí, že by mohol skúsiť šťastie inde. „Najlepšie Anglicko alebo Nemecko,“ hovorí s tým, že tam je práca lepšie platená.
Ekonomická novinárka Evangelia Papaioannouová vraví, že niektorí ľudia môžu v čase krízy skutočne odísť z krajiny. Neočakáva však masovú emigráciu, akú Gréci zažili v minulosti.  Nemyslí si tiež, že by z Grécka odišli elity národa, pred čím niektorí varujú. „Tí zarábajú dobre, takže sa ich  uskromňovanie až tak nedotkne,“ hovorí.
Aj keď sa to mladým Grékom nemusí zdať, stále existujú krajiny, ktoré sú na tom ešte horšie. Dokazuje to Marína. Žena v stredných rokoch sedí na hlavnom aténskom námestí a číta inzeráty s prácou.
Pochádza z Estónska a do Grécka prišla pred piatimi mesiacmi. Po rusky hovorí, že kríza, ktorá túto pobaltskú krajinu postihla vlani 15 percentným prepadom HDP, ju prinútila hľadať šťastie inde. Do Grécka prišla sama. Päť mesiacov pracovala „v dome“, teraz si musí nájsť novú robotu.
Nemecká kancelárka chce presadiť pomoc Grécku. Opozícia je proti.
Pred piatkovým rozhodovaním o pomoci Grécku v parlamente sa snažila poslancov dnes na súhlas presvedčiť kancelárka Angela Merkelová. Nemecko má prispieť  najviac zo všetkých.  „Jednoducho od toho závisí budúcnosť Európy. Sme na rázcestí,“ povedala pri diskusii. Opoziční sociálni demokrati po nej pokrikovali a vinili ju zo zlého riadenia v čase krízy.
Hoci dlho pomoc zdržiavala, teraz presviedča, že jej schválenie je nevyhnutné. Hlasovanie chce spojiť s tým o dôvere vláde.

Takmer štyria z 10 Francúzov chcú, aby Francúzsko vystúpilo z eurozóny a vrátilo sa k používaniu franku. Ukázal to najnovší prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila agentúra Ifop. Agentúra zrealizovala telefonický prieskum na vzorke 998 ľudí nad 18 rokov 3. a 4. mája.
V dôsledku dlhovej krízy Grécka, členského štátu eurozóny, približne 38 % opýtaných Francúzov uviedlo, že pre Francúzsko by bolo najlepšie, keby eurozónu opustilo. Okolo 62 % anketovaných však euro stále podporuje.
Prieskum zároveň ukázal, že približne dve tretiny Francúzov podporujú aj medzinárodnú pomoc Grécku, ktorú mu poskytnú eurozóna a Medzinárodný menový fond.
Informovala o tom agentúra Reuters.

Zdroj: tlač

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: