List primátorovi Bytče

29. apríla. 2010 o 17:04 | Kategória: Reakcie, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na List primátorovi Bytče

Vážený pán primátor mesta Bytča,  Ing. Peter Korec, som obyčajným občanom Slovenskej republiky a Slovákom, nie som ničím výnimočným ctihodný alebo ani nijak inak slovutný, čím by som bol predurčený k tomu, aby ste prisvedčili práve na moje nasledovné slová. Prosím Vás preto, aby ste moje slová vzali aspoň na vedomie.

Domnievam sa, že o pamätné miesta ľudí, ktorí svoj život zasvätili myšlienke ako duchu a národu ako kolektívu, by sa mal rovnako tento národ ako kolektív oduševnene starieť, bez ohľadu na regionálnu príslušnosť jeho jednotlivcov. Rovnako sa domnievam, že hmotné pamätné miesta ľudí, ktorí žili a dýchali pre myšlienku národa, nech už by bol býval ich vlastníkom de iure ktokoľvek, tak tieto miesta nikdy nemôžu de facto patriť jednotlivcom, v tomto prípade ani Spoločnosti Dr. Jozefa Tisu, ani mestu Bytča – ale v rámci ľudových mravov tieto miesta budú vždy podliehať celonárodnej správe. Z tejto pozície vychádzam a z tejto pozície ja a ostatní Nebytčania konáme.

Preto si dovoľujem považovať návrh poslancov Mestského zastupiteľstva v Bytči, pána Bologu a pána Fileka, na odstránenie súčasnej pamätnej tabule venovanej prvému prezidentovi v celých dejinách štátnych útvarov Sloveniek a Slovákov, Dr. Tisovi ako osobe, za niečo barbarské, nekultúrne, diletantské, trúfalé, ba neseriózne či až priam negustiózne ak nie priamo za útok na slovenskú štátnosť.

Chápem, že osoba Dr. Tisu je spojená s politickou kontroverziou. Toho si isto, na rozdiel od lineárnych a prostoduchých pohľadov pána Bologu a Fileka, boli vedomí ľudia, ktorí na svoje vlastné náklady tabuľu pred rokmi osádzali a schválne ju preto venovali osobe, nie politikovi s dobrými a menej dobrými a zlými parciálnymi politickými rozhodnutiami na medzinárodnej politickej scéne – lebo práve tie polarizujú spoločnosť i v súčasnosti – a preto na tabuli dnes stroho stojí text, ktorý neostrakizuje, ale ani neglorifikuje:

V tomto dome sa narodil
MsGr. ThDr. Jozef Tiso
prvý prezident Slovenskej republiky
* 13. X. 1887  † 18. IV. 1947
Verní sebe – svorne napred
Bytča 13. X. 1998
Slovenská národná jednota

Nie som historik, a preto mi neprislúcha sa vedecky z pohľadu historiografie či historiológie vyjadriť k faktom či hodnoteniu politického pôsobenia Dr. Jozefa Tisu. V tejto veci by som mohol vysloviť iba svoj osobný názor a spolu s nemalou skupinou ďalších Sloveniek a Slovákov i našu spoločnú mienku. Mienka  a názor  však nie sú pravdami, lebo oboje sú subjektívne. Rovnako ako názor pánov poslancov Mestského zastupiteľstva v Bytči, Bologu a Fileka, a s nimi i mienka ďalšieho, im podobného, nemalého názorového táboru.

Vnímam zároveň aj riziko vyplývajúce z neodborného a necitlivého výberu z nespočtu faktov, ako to alternatívne pre novú tabuľu navrhuje pán Bologa, pri obmedzenosti plochy na ich zverejnenie, a teda aj obmedzenosti priestoru na zachytenie rozsiahlej kontroverzie. Uvedomujem si, že podobný výber faktov je vždy prispôsobený hodnotovej perspektíve, z ktorej sa na vec pozeráme, a preto navrhovaný text prípadnej novej tabule, považujem za kritické miesto zachovania objektivity napriek vášňam, i keď by mal text alternatívnej tabule znieť, ako poslanci navrhujú:

„V tomto dome sa narodil prezident totalitného slovenského štátu, ktorý kolaboroval s hitlerovským Nemeckom a za existencie ktorého poslali počas holokaustu na smrť viac než 200 našich židovských spoluobčanov. Túto tabuľu mesto osadilo preto, aby občania mesta nikdy nepripustili, aby sa podobné zverstvá zopakovali.“

Okrem toho, že návrh nápisu je poznačený akousi provinciálnou obmedzenosťou (Dr. Tiso nebol prezidentom Bytče a napriek tomu sa tabuľa venuje výhradne „holokaustu v Bytči“, za ktorý je podľa navrhovateľov Dr. Tiso zodpovedný), bez toho, aby sa človek vyjadroval k jednotlivých faktom, musí každý súdny človek vzhľadom na kontroverziu okolo osoby Dr. Tisu pripustiť, že samotný výber týchto faktov je tendenčný a tendenčne zoskupený a Dr. Tisovi ako osobe prisudzuje výslovne negatívnu konotáciu a osobnú zodpovednosť za „zverstvá“ bez zachovania pretrvávajúcej kontroverzie – čo je v prípade, že nám ide o pravdu a nie o záujmy a politikárčenie, neprípustné.

Koniec-koncov, k fenoménu viny, k jej prisudzovaniu a k braniu jednotlivcov za ňu na zodpovednosť sa už v roku 1946 vyjadril nemecký filozof a psychológ Karl Jaspers v dnes už klasickej publikácii Otázka viny, v ktorej reflektoval morálny mandát Norimberského trestného tribunálu ako politického retribučného súdu, súdiť politických predstaviteľov vojensky porazeného ideologického prúdu nemeckého národného socializmu. Jaspers preto rozlišuje medzi vinou kriminálnou, politickou, morálnou a metafyzickou. Zovšeobecnene a interpretovane, súdiť druhého objektívne môžeme podľa Jaspersa iba za kriminálnu a politickú vinu, za morálnu a metafyzickú vinu, naopak, môžeme iných odsudzovať iba subjektívne. Paradoxne, výber jednotlivostí z množstva faktov môže smerovať k morálnej a metafyzickej výčitke, ktorú akoby chceli pán Bologa a Filek k osobe Dr. Jozefa Tisu vzniesť čisto z vlastnej subjektivity, z vlastnej iniciatívy. Či chceme alebo nie, osoba Dr. Jozefa Tisu je neoddeliteľne spätá s celým slovenským národom. Preto sa pýtam, či sú aj páni Bologa a Filek svedomím celého slovenského národa?

Na druhej strane som presvedčený o tom, že na objektívne hodnotenie a zoskupenie faktov okolo politického pôsobenia Dr. Tisu nemáme v súčasnosti na Slovensku dostatočné objektívne vedecké kapacity, keďže sa dnes nachádzame iba 20 rokov po páde iného totalitného režimu, a síce „komunizmu“, ktorý bol ideologickým nepriateľom toho režimu, ktorého politickým reprezentantom práve človek, Jozef Tiso ako jeho prezident, bol. Za dvadsať rokov nestihla vyrásť nová generácia mladých slovenských historikov, nezaťažená ideologickými balastmi a dnes sme iba svedkami prvých lastovičiek v tejto oblasti, ktoré sa pokúšajú, napriek veľkej nevoli (až zlovôli) rôznych táborov, uchopiť osobu Dr. Jozefa Tisu čo najobjektívnejšie.

Pri tomto deficite objektívnych vedeckých kapacít sa domnievam, že najrozumnejším riešením je ponechať na dome súčasnú tabuľu, venovanú osobe (ktorá sa narodila a zomrela, respektíve bola justične popravená), nie politikovi a jeho medzinárodnému politickému angažmán (na druhej strane to, že bol niekto zvoleným prezidentom, nemôže nikto zmeniť) – a nepridávať na dom žiadne iné tabule dovtedy, kým osoba Dr. Jozefa Tisu nebude objektívne preskúmaná vo viacerých súčasných vedeckých hĺbkových historiologických štúdiách.

Vzhľadom na tieto skutočnosti vnímam snahy pánov poslancov Mestského zastupiteľstva v Bytči, Bologu a Fileka, za úbohý prejav akejsi zmesky oportunizmu (byť akýmisi pochybnými priekopníkmi „boja za akési precedensy“), ignorancie (nerešpektovanie kontroverzie) a exhibicionizmu (politické zviditeľňovanie sa).

Preto by som rád upozornil na to, aby ste Vy, pán primátor a aj páni poslanci Mestského zastupiteľstva mesta Bytča nezabúdali na to, že „otázka viny sa stáva prostriedkom politiky“ (Karl Jaspers), a zároveň, že: „história je politika obrátená do minulosti“ (mne neznámy autor).

A v súvislosti z odprezentovaným by si mal následne každý z poslancov regionálneho mocenského orgánu v Bytči položiť otázku, či sa cíti byť so svojím obmedzeným mandátom oprávnený zasahovať do celonárodnej politiky.

Dúfam, že moje slová neznejú priveľmi trúfalo a naopak verím, že padnú na úrodnú, rozumnú pôdu.

Igor Cagáň
Nové Zámky 28. 04. 2010

Na vedomie vybraným poslancom.


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: