Dračí rád

5. apríl. 2010 o 20:10 | Kategória: História | Komentáre vypnuté na Dračí rád

Dračí rád (lat. Ordo draconis, maď. Sárkány rend) bol svetský Uhorský rytiersky rád. Patrónkou rádu bola svätá Margita a svätý Juraj.
Rád založil dňa 12. decembra 1408 rímsky cisár a uhorský kráľ Žigmund Luxemburský spolu s manželkou, ako svetský rytiersky Dračí spolok (lat. Societas draconis) podľa vzoru Rádu svätého Juraja–Drakobijcu (zal. 1318). Niekde sa uvádza aj pod názvom Spoločnosť so znamením draka (lat. Societas cum signo draconis). Najstarší prepis stanov rádu sa zachoval z roku 1707.


Poslaním členov rádu bol boj proti Turkom a ochrana kresťanstva. V neposlednom rade to však bol politický ťah, ktorý mal zabezpečiť Uhorsko proti Turkom. Žigmund tiež členstvom v ráde „odmenil“ mnohých lojálnych šľachticov v Uhorsku i za jeho hranicami. Rád bol vskutku klasický projekt Žigmundovho tvorivého génia.
V tomto období sa rytieri tešili veľkej popularite a Dračí rád patril vo svojej dobe k jedným z najpopulárnejších a najvýznamnejších svetských rytierskych rádov. Postupom času sa zmenil z uzavretého spoločenstva na reprezentatívny a exkluzívny otvorený spolok európskeho významu a prijatie do rádu sa stalo vysokým vyznamenaním.
Členstvo v ráde prinášalo šľachticom, predovšetkým tým domácim, zvláštne výsady. K privilégiám členov patrila napríklad skutočnosť, že prípadný spor medzi členom rádu a kráľom bol riešený uzmierovaním súdom vo vnútri rádu. Členovia mali preto právo zúčastňovať sa prejednávania štátnych záležitostí a v prípade smrti člena mal kráľ povinnosť chrániť vdovu a siroty.
Na želanie všetkých barónov rádu Žigmund prisľúbil, že vo všetkých dôležitých záležitostiach rádu i kráľovstva, no najmä v sporných otázkach a súdnych záležitostiach, rozhodne iba po porade a dohode s najmenej piatimi členmi rádu. Taktiež sa zaviazal ochraňovať nielen členov rádu osobne, ale v prípade úmrtia aj ich vdovy, siroty a majetky.
V závere zakladacej listiny sa stanovili podmienky prijatia do rádu. Po súhlase rytierov rádu, mohol sa členom stať každý šľachtic, ak sa prísahou zaviazal dodržiavať ustanovenia a podmienky rádu. Takéto prijatie však ešte neznamenalo, že sa stal riadnym rytierom, čím automaticky nadobudol titul baróna, lebo stály počet rytierov sa pôvodne stanovil na 24 osôb. Rytierom mohol teda nový člen byť iba v prípade uvoľnenia miesta.

Po Žigmundovej smrti stratil Dračí rád na svojej vážnosti, hoci sa jeho ikonografia zachovala na erboch niekoľkých šľachtických rodov. Dračí rád napokon prežil aj samotného Žigmunda a definitívne zanikol až po nástupe Habsburgovcov na uhorský trón. Tí totiž dali prednosť svojmu vlastnému rádu zlatého rúna.

Rád mal pôvodne 24 (niekde sa uvádza 26) členov z radov uhorskej a neskôr aj európskej šľachty, vrátane samotného Žigmunda a jeho druhej manželky Barbory Celjskej. Okrem toho mal rád ešte čestných členov. Medzi zakladajúcimi členmi rádu boli príslušníci šiklóšskej pánskej ligy, 13 najvyšších zemských hodnostárov a neuhorský šľachtici oddaní kráľovi.
To že bola členka rádu aj kráľovná, bolo v tej dobe veľmi neobvyklé a dodnes nie sú známe presné príčiny prečo bola členka rádu aj žena.

Medzi významných členov rádu patril poľský kráľ Vladislav II. Jagelovský, dánsky kráľ Ferdinand, aragónsky a neapolský kráľ Alfonz V., litovský vojvoda Vitold (Vytautas) Veľký, rakúsky vojvoda Albrecht a Ernst Habsburský, srbský despota Štefan Lazarević, bavorský vojvoda Krištof Bavorský, vojvoda z Norfolku Thoms Mowbray, valašský vojvoda Vlad II. a jeho syn Vlad III. Tepeš, uhorský palatín Mikuláš I. Gorjanský a jeho brat Ján, bratislavský župan vojvoda Stibor zo Stiboríc,  Peter Brezovický, Pippo z Ozory, Peter Čech z Levíc, Eberhard, Čeněk z Vartemberka, otec Žigmudovej manželky Hermann II. Celjský, nemecký básnik Oswald von Wolkenstein, Brunoro della Scalla z Verony, Marsiglio Carrara z Padovy.
Medzi významné šľachtické rody, ktorých príslušníci boli členovia rádu z domácej Uhorskej šľachty boli Páni z Rozhanoviec, z Pavloviec, z Perína, Ballašovci, Báthoryovci, Bethlénovci, Csákovci, Forgáčovci, Károlyovci, Marcelliovci, Perényovci, Palíciovia, Rozgonyovci, Torokovci a ďalší. 

Členovia rádu museli nosiť jeho insígnie stále na odeve. Symbolika draka sa dostala aj do heraldiky mnohých členov rádu, kde sa dedila na potomkov. Valašský princ Vlad II. dostal podľa symbolov rádu dokonca prezývku Dracul (drak) a jeho syn Vlad III. po ňom prezývku Dracula (syn draka – dráčik). Symbol rádu sa odzrkadľuje aj v názve románu Dracula spisovateľa Brama Stokera, kde bola predlohou pre temného grófa Draculu práve historická postava Vlada III.
Znakom rádu bola stočená figúrka draka s chvostom obtočeným okolo krku, s chrbátom rozťatým do tvaru kríža. Ide pôvodne o Urobora, ešte starší symbol draka (jaštera) prehĺtajúceho svoj vlastný chvost. Neskôr sa červený kríž oddelil a figúrka draka bola na ňom zavesená, v takejto podobe sa vyskytuje rádový klenot na Žigmundových pečatiach v posledných rokoch jeho vlády (1434 – 1435).

Po zvolení Žigmunda za nemeckého kráľa roku 1410, začala jeho zahraničná kariéra. O prijatí do rádu totižto rozhodovala jeho nemecká ríšska kancelária. Súčasťou jeho ciest po Európe sa stalo udeľovanie rádového znaku – DRAKA. Samotný symbol RÁDU tým nadobudol charakter rytierskeho vyznamenania – RADU.
Drak symbolizuje zlo, nepriateľa kresťanstva (azda Turkov), zlého ducha, samotného Diabla. Jeho chrbát rozťatý do tvaru kríža symbolizuje víťazstvo viery a kresťanstva nad Diablom.
Heslom rádu bolo „O QUAM MISERICORS EST DEUS IUSTUS ET PATIENS“ (Ó aký milosrdný je Boh spravodlivý a trpezlivý.)

Kovlad
Zdroj: internet

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: