Extrémizmus, bič na vlastencov?

24. februára. 2010 o 22:52 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Extrémizmus, bič na vlastencov?

Parlament po predchádzajúcom odmietnutí prezidentom opätovne schválil novelu zákona o extrémizme z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorá platí od 1. júna 2009. Táto novela je prísnejšia od svojej komunistickej predchodkyne v tom, že trestným robí aj prechovávanie tzv. extrémistického materiálu.
Široká možnosť interpretácie tohto zákona by v praxi mohla znamenať závažný zásah do ľudských práv a slobôd. Je scestné, že jednotlivca môže súd poslať do väzenia, aj keď nikomu nespôsobil škodu – iba za to, že má doma nejaké knihy, vlajky, oblečenie či odznaky.
Prax nás presviedča, že pri jednostrannom a nevyváženom chápaní pojmu extrémizmu môžu byť za takéto označené aj národné, vlastenecké spolky a zoskupenia. Súd sa pri zvažovaní opodstatnenia žaloby a ukladaní výšky trestu opiera o odborné posudky súdnych znalcov, ktoré však môžu byť motivované snahou ublížiť a nie prevychovať či dozvedieť sa pravdu. Na základe vágnej terminológie novely zákona sú pri ich možnom konflikte so zákonom na vypracovaní odborného posudku často zainteresované osoby zaujaté, známe svojím jednostranným postojom k takýmto združeniam. Súdu potom často neostane nič iné, len vyniesť rozsudok s príslušnou trestnou sadzbou na základe takého neobjektívneho odborného posudku.
Satirická fikcia z pera Jána Liteckého-Švedu v podobe znaleckého posudku fiktívneho historika Sergeja Drevenca, ktorú uverejňujeme na vedľajšej strane, vyvoláva úsmev a niekto ju možno bude považovať za pritiahnutú za vlasy. Keď však vezmeme do úvahy existujúce reálne posudky „nezávislých” odborníkov v konkrétnych prípadoch, uvedomíme si reálnu možnosť politického zneužitia spomenutej novely. Označiť za extrémistu a následne odsúdiť prakticky akúkoľvek politicky nepohodlnú osobu (či skupinu osôb) na základe podobného absurdného posudku (spomeňme si na prípad Sedláček v Česku) je podľa novelizovaného zákona absolútne jednoduché a bezproblémové.

Roman Nagy
Zdroj: extraplus
——————————-
Fikcia

Prezídium Policajného zboru
Úrad boja proti extrémizmu
oddelenie vyšetrovania
Račianska ul. 45
812 72 Bratislava

Na základe vášho uznesenia zo dňa 21. XII. 2009 podávam ako historik tento

z n a l e c k ý p o s u d o k

vo veci trestného činu extrémizmu, ktorým je prechovávanie extrémistických materiálov podľa § 422c a hanobenie národa, rasy a presvedčenia podľa § 423.

Predmetom môjho posudku je:
1) preskúmať a vyhodnotiť veci zaistené pri domovej prehliadke u Mgr. M. Kotlára
2) upozorniť na iné dôležité skutočnosti zistené znalcom

ad.1: Materiály zaistené pri domovej prehliadke sa skladajú z najrôznejších tlačovín, letákov, nálepiek, fotografií, kníh a predmetov, ktoré svojím spôsobom dopĺňajú obraz obžalovaného. V materiáloch zaistených u Mgr. M. Kotlára sa nachádzajú najmä noviny a časopisy s príznačnými názvami ako Nový Slovák, Slovenský národ, Slovenský expres, 23:55, Hlas Slovenska, no aj Slovenský zvon a Zmena. Všetky tieto tlačoviny sú zo začiatku 90. rokov minulého storočia, teda z obdobia, kým sa v mediálnej oblasti ešte naplno nepresadila pravá demokracia a sloboda, ale chaoticky a anarchisticky si vydával každý, čo sa mu zachcelo. To bola živná pôda pre rôzne extrémistické tlačoviny, ktoré už podľa názvu šíria národnostnú a rasovú intoleranciu a nenávisť k iným komunitám.
Medzi knihami, zaistenými pri domovej prehliadke, najviac na seba upozorní kniha Smelý zajko v Afrike od Jozefa Cígera Hronského, vydaná v Martine v roku 1931. Ako vidíme, je to kniha z čias, keď sa v Európe naplno formoval fašizmus, aby už o dva roky neskôr ovládol celé Nemecko. Aj samotný autor nie je nikto neznámy, naopak, je to vychýrený klérofašistický spisovateľ a vojnový zločinec, ktorý pred hnevom našich pracujúcich a zaslúženým trestom smrti iba zbabelo ušiel do cudziny.Kniha nám predstavuje vari všetky rasistické klišé, ktoré šíria nenávisť a intoleranciu. Pre lepšiu predstavu zacitujem pár viet:

„Zajkovej sa ihneď znepáčila turecká krajina – veruže hlúb lepší aj od pomarančov.”
„Tu by sme sa darmo núkali do priateľstva; nebolo by sa nám najlepšie povodilo! Že sú ľudia čudní, tomu musíme v Afrike privyknúť, ale tu ani jednému nič dobrého z očú nevyzerá!”
„Motor auta zavrčal, priplazení černosi skočili doň a – pred autom vietor, za ním prach, ušli černosi na aute, o chvíľu nebolo po nich ani znaku.”
Aj samotné názvy niektorých kapitol výstižne ilustrujú, aké je duchovné a spoločenské posolstvo tejto knihy:
„Ako vyučovali zajkovci africké zvieratá”
„Ako zvolili černosi smelého zajka za svojho panovníka”
Ako z ukážok zreteľne vidíme, najškodlivejšie na celej knihe je jej nezakrývaná diskriminácia. V celej knihe sa to len tak hmýri vyzdvihovaním kladov iba jedného druhu: zajacov. Toto silne pripomína rasistické názory o nadradenosti jednej skupiny nad druhou. Prečo autor nezvolil inú osnovu, a na dobrodružstvá do Afriky neposlal spoločne viacero zvierat, kde by sa učili spolužitiu a tolerancii? Prečo by tam nemohla ísť aj taká sliepočka, líška, vlk, ovečka, ale aj taký tchor a ďalšie zvieratká? Veď deťom treba ukázať, že všetky sú rovnako milé.
K čomu potom vedie takého úzke vyčleňovanie jednej rasy, o tom podáva svedectvo Margita Schwabová vo svojich spomienkach:
„Počiatkom novembra 1942 prišlo k poslednému splynovaniu slovenských židoviek. Prežilo len okolo 2 300 žien, väčšinou z prvých transportov. Prišli – ešte takmer deti – z náručí svojich matiek, naivné, nevediace. A počas týchto niekoľkých mesiacov prežili najväčšie inferno 20. storočia. Videli, ako ich matka bola hodená na auto, smerujúce do plynovej komory, ako ich sestru, priateľku idúcu vedľa nich v rade vytiahli a odviedli do bloku smrti.”
(Citát je z knihy historika Jána Mlynárika Dějiny židů na Slovensku, Praha, Academia 2005, ktorý vynikajúco poukazuje na slovenský rasizmus a v závere vedecky presne analyzuje, že „na protižidovských tendenciách mala zásluhu len jedna, spoločná, bezcharakterná slovenská banda!”)

ad.2: Na záver svojho znaleckého posudku chcem pripomenúť, že v demokracii, na rozdiel od totalitných systémov, je jednoznačnosť a presnosť zákonov základom spravodlivosti. Preto predpokladám, že aj pri návrhu a vynesení rozsudku sa zohľadní nielen tento posudok, ale že naši sudcovia sa budú striktne pridržiavať zákona, ktorý mimoriadne presne definuje extrémistický materiál ako niečo, čo smeruje k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd. Tu máme dočinenia práve s takýmto materiálom. Časopisy a kniha, zaistené u obžalovaného, presne spĺňajú podmienky znenia tohto zákona, pretože ako vyplýva zo znaleckého posudku, jednoznačne smerujú k možnému potláčaniu ľudských práv, ba dokonca smerujú aj k podozreniu, že obžalovaný bude takto smerovať aj v budúcnosti a prechovávať ďalší materiál, ktorý bude smerovať k extrémistickej tématike, ktorá bude smerovať k ďalšiemu a ďalšiemu smerovaniu k potláčaniu základných ľudských práv. Na ukážke z knihy J. Mlynárika sme mohli presne vidieť, kam takéto smerovanie smeruje. A keďže demokratický systém musí vedieť nasmerovať svoje smerovanie k eliminovaniu takýchto nebezpečných živlov a aj vzhľadom na závažnosť prechovávaného extrémistického materiálu, prihováram sa za navrhnutie trestu, ktorý bude smerovať k hornej polovici zákonom vymedzenej sadzby.

Bratislava, 4. januára 2010

PhDr. Sergej Drevenec, CsC.
Historický ústav SAV

Príloha: 1 x faktúra za vypracovanie znaleckého posudku


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: