Pálenka na borg / O koreňoch protižidovských nálad v spoločnosti

22. februára. 2010 o 21:48 | Kategória: História, Reakcie, Sionizmus | Komentáre vypnuté na Pálenka na borg / O koreňoch protižidovských nálad v spoločnosti

V židovských kruhoch sú Slováci, ako takí veľmi výrazne považovaný za takzvaných antisemitov. V nejednej židovskej publikácii sa dočítate, že Slováci dostávali tzv. antisemitizmus už s materským mliekom. V podstate je pravda, že protižidovské nálady bolo bádať v celej slovenskej spoločnosti, tak medzi vzdelancami, ako aj medzi jednoduchým ľudom. Otázka znie, čo bolo toho príčinou? Pramenil odpor k Židom z nejakej nezmyselnej nenávisti a náboženských predsudkov, ako sa nám to dnes mnohí snažia nahovoriť, alebo vychádzal z negatívnych skúseností jednotlivcov s týmto cudzorodým etnikom? Poďme sa na túto tému pozrieť trochu bližšie.

Začiatkom 19. storočia sa prisťahovalci židovského pôvodu, ktorí k nám prichádzali najmä z územia Haliča (západná Ukrajina a juhovýchodné Poľsko) a Sliezska, prisťahovali i do tých najmenších dedín, zakladali tu obchody, preberali i mäsiarske živnosti, regálne práva výroby liehu, tzv. pálenečné kotlíky a lieh predávali už v novozriadených dedinských krčmách a hostincoch. To bol artikel, ktorý im umožňoval veľmi rýchlo zhodnocovať vložený kapitál. Náchylnosť na pitie alkoholu bola u poddaných sedliakov dosť výrazná a tak často neodolali rafinovaným ponukám. Židovskí krčmári prichádzali s ponukou alkoholu za sedliakmi dokonca na polia, ba i do lesov, kde rúbali a sťahovali stromy, a na brehy riek, kde sa drevo splavovalo, zriaďovali malé prenosné výčapné šenky. Exaktor stoličného zemského panstva, ale i stoličný daňový úrad viackrát písomne upozorňovali starostov obci, aby kontrolovali výčap v židovských krčmách, aby krčmári nedávali pálenku na tzv. borg. Tento jav sa veľmi rozmohol. Zároveň bolo nariadené, aby v nedeľné a sviatočné dni boli dopoludnia počas omše krčmy zatvorené. Poddaní, ktorí si zvykli na pitie alkoholu (stali sa alkoholikmi) dávali krčmárom úpisy na úrodu, na hnuteľný a neskôr i na nehnuteľný majetok a potom boli veľmi prekvapení i zaskočení, keď do domácností prichádzali krčmári s brachiálnou mocou a majetok sa stával predmetom dražby. Mnohí roľníci takto na dedinách vyšli na „žobrácku palicu“, majetok im bol zabavený a rozpredaný.

Práve kdesi v tomto období treba hľadať korene negatívnych nálad voči židovskej komunite. Postupne u ľudí rástla nenávisť voči židovským krčmárom.
Spoločnosť si začala uvedomovať veľmi výraznú hrozbu tohto priam tragického neduhu a začali hľadať spôsob boja proti alkoholizmu. Do boja proti pitiu alkoholu sa zapojili i kňazi, v kostoloch agitovali za zakladanie spolkov miernosti. Pod tragédiou mnohých rodín, ktoré doplatili na alkoholizmus jej členov, kde židovský krčmár stál v negatívnej role aktéra, ktorý ich ľsťou a vypočítavosťou pripravil o slušný život a majetok,  sa začali právom objavovať aj takéto názory „… kým tu Židov nebolo, bol pokoj v rodinách, to málo, čo sa doma napálilo, sa aj doma vypilo.“

Od konca 18. storočia Židia od komposesorátneho panstva postupne prenajímali, respektíve odkupovali aj výrub dreva a každú manipuláciu s ním. V súvislosti s tým preberali aj tzv. vodné a brehové regálne právo na splav riek a na zriaďovanie krčmárskych obchodných živností na brehoch riek., kde židovskí faktori dávali na borg pálenku pltníkom a brehovým robotníkom. Potom pri zúčtovaní splavného dreva, často samotný zárobok nestačil na úhradu výdavkov u brehového krčmára. Mnohí by si povedali, že si za to môžu sami, že alkohol pili dobrovoľne. Nie vždy to ale bolo tak. Napríklad v roku 1807 sa jasenickí robotníci sťažovali, že ich brehový faktor okráda na pálenke, že im vnucuje pálenku a keď odmietnu, tak ich z práce vykáže.

Židia prichádzajúci do Uhorska, si museli podľa nariadenia panovníka mená ponemčiť. Počas celého 19. storočia vôbec s domácim obyvateľstvom nesplynuli a aj keď sa postupne naučili reč ľudu, komunikovali medzi sebou po nemecky, alebo po maďarsky. No aj napriek tomu ich domáce slovenské obyvateľstvo prijalo medzi seba celkom prirodzene a bez predsudkov.
Až v priebehu času keď sa vo veľkom rozšírilo pitie alkoholu rafinovaným spôsobom ponúkaného  v židovských krčmách začal postupne vytvárať bariéru. V dedinách sa začali ľudia na Židov pozerať, ako na tých čo nejedného gazdu pripravili nielen o hnuteľný majetok, dobytok ale i lúky a polia a dokonca aj o strechu nad hlavou. Dnes je nezmyselným zvykom dávať to za vinu len jednoduchým ľuďom pre ich neschopnosť mať mieru v pití. Nie vždy ale vedel jednoduchý človek, čo s ním alkohol urobí a že sa môže od neho veľmi ľahko sťať závislým, keďže, táto civilizačná choroba bola pre nich pomerne neznáma. A tak do veľkej mieri za tieto pochybné machinácie a snahy rýchleho obohatenia sa na úkor nešťastných ľudí, mohol práve židovský krčmár a exekútor, ktorí neraz ruka v ruke zámerne a zákerne zbedačovali už aj tak dosť biednych ľudí, ktorým neostávalo už nič iné len vysídlenie za „lepším“ životom do zahraničia a zámoria.

Pozoruhodné sú aj výroky a názory slovenskej inteligencie a národných buditeľov tej doby na Židov. Napríklad taký Ľudovít Štúr sa o Židoch vyjadril takto: – „Keď však slovanské zemianstvo spoznalo západoeurópske zvyky a na šľachtických dvoroch sa začal udomácňovať západoeurópsky luxus, začalo sa zle zaobchádzať s úbohým ľudom a nastalo skutočné zotročovanie. Aby mohlo zemianstvo svoj ľud lepšie zdierať a aby tak čím viac vyťažilo v svoj prospech z jeho úbohej kože, využilo v tomto svojom úpadku Židov, ktorým prenajímalo jeho majetky. Mukám a utrpeniu ľudu nebolo konca-kraja. Tento cudzí národ, nespojený nijakým putom s naším národom, národ, ktorý zo zásady zavrhoval kresťanstvo a preto nepoznal lásku k blížnemu, hrozným spôsobom šafáril medzi našimi kmeňmi. Bezohľadne vyciciaval v svoj prospech a v prospech zemianstva úbohý ľud a snažil sa ho mnohorakým spôsobom zviesť a morálne rozložiť, nemilosrdne a s podporou zemianstva ho pripravoval o majetok. Odtiaľ pramení hlboká antipatia našich kmeňov voči tomuto Bohom zabudnutému národu, a na druhej strane silný odpor voči zemianstvu, ktoré ľud považoval za príčinu takéhoto zlého zaobchádzania a cítil sa ním vydaný napospas cudzím, bezcharakterným kramárom.“ Alebo výrok o Židoch od Svetozára Hurbana Vajanského: – „Niet väčšieho aristokrata ako je žid, bárs má v ústach demokratické frázy, niet neliberálnejšieho človeka ako je žid, trebárs majú dnešnú svobodomyseľnosť v árende. Len  zaslepený hlupec nevidí, že pod liberálnosťou rozumie žid slobodu pre seba, dovolenie, aby mohol nadávať na kresťanské náboženstvo, posmechy robiť z cirkve, z pápeža, z dogmy tých alebo oných! Netolerantnosť židovská nemá medzí, tak ako vypínavosť a bezohľadná drzosť, ktorá rastie pomerne k sile a vážnosti, jaké nadobúda si semitické plemeno.“
Zaujímavý je aj výňatok z prejavu prezidenta SR Dr. Jozefa Tisa z roku 1942 v Holiči, kde sa o Židoch vyjadril takto: – „Vraj, či je to kresťanské, čo sa robí so Židmi. Je to ľudské? Nie je to rabovka?… Ja sa pýtam, je to kresťanské, keď sa národ chce zbaviť svojho večného nepriateľa? … že Slovákovi židovský živel ohrozoval život, o tom nikoho netreba presviedčať. Bolo by to vyzeralo ešte horšie, keby sme sa neboli od nich včas očistili. A urobili sme tak podľa príkazu Božieho: Slovák, zhoď, zbav sa svojho škodcu.“

Preto sa nemožno čudovať zväčša oprávnenému názoru ľudí na Židov. Rovnako sa nemožno čudovať ani ich postojom počas vysídľovania Židov v prvej polovici 20. storočia, keď odchádzali najmä do Palestíny a USA, nakoľko ich do veľkej miery mnohí vnímali, ako cudzorodý a nežiaduci element.  Iné neboli ani nálady väčšiny ľudí voči Židom pri ich následných deportáciách v 40. rokoch. Kedy sa  väčšinové postoje Slovákov prejavovali v ľahostajnosti k židovskému osudu, alebo v menšej miere, ako k vítanej aktivite, zbaviť sa „škodcu“ a mnohí sa  aktívne priamo podieľali pri odsunoch tých čo pred tým nestihli, alebo nechceli dobrovoľne zo Slovenska odísť. 

Kovlad

Pozoruhodný dobový protižidovský plagát z obdobia prvej SR


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: