Moje dôvody proti uctievaniu T.G. Masaryka všeobecne a zvlášť Slovenským národom

30. októbra. 2009 o 16:09 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Moje dôvody proti uctievaniu T.G. Masaryka všeobecne a zvlášť Slovenským národom

masarykZdrojom nasledujúceho textu je prevažne článok M.S. Ďuricu: Tomáš G. Masaryk a jeho vzťah k Slovákom
1. T.G. Masaryk bol nemanželským synom finančného baróna z Viedne menom Nathan Redlich. Jeho matka Theresia Kopaczek bola nemeckej národnosti a hovorila iba po nemecky. Po otehotnení ju vydali za panského kočiša Jozefa Maszárika zo slovenských Kopčian, ktorého povýšili na šafára. Teda Masarykovi biologickí rodičia neboli ani Česi, ani Slováci. Masaryk nikdy neovládol spisovnú češtinu, vedel po slovensky nakoľko vyrastal v Hodoníne medzi moravskými Slovákmi, na štátnom majetku prenajatom Redlichom a spravovanom jeho súkmeňovcom Fleischmannom, kde bola jeho matka kuchárkou.
Pôvod Masaryka dokázal český historik Josef Kalvoda, pôsobiaci v Amerike ako profesor v Hartford, Connecticut, USA, vo svojom veľmi dôkladne dokumentovanom diele The Genesis of Czechoslovakia na základe zistených časových dokumentov.
2. Masaryk vôbec neuznával Slovenský národ, považoval ho len za vetvu Českého národa. Už v roku 1882 prišiel do Prahy „s rozhodným úmyslem, že bude pracovati pro všecky tyto české země, to jest pro Čechy, Moravu, Slezsko a Slovensko“.
3. Ku Slovákom sa zachoval vierolomne: V máji 1918 – pravdepodobne na popud samého prezidenta Wilsona – dosiahol, že reprezentanti amerických Slovákov podpísali ním koncipovanú Česko-Slovenskú dohodu v Pittsburgu (podľa ním odmietanej Clevelandskej dohody s českými emigrantmi z roku 1915), ktorá obsahovala článok: „V samostatnom štáte z Českých zemí a Slovenska Slovensko bude mať svoju vlastnú administratívu, svoj snem a svoje súdy. Slovenčina bude úradným jazykom v škole, v úrade a vo verejnom živote vôbec.“ Túto dohodu podpísal pred svedkami aj on sám. Po vzniku Československa však odmietol Pittsburskú dohodu plniť a vyhlásil ju za falsum!
4. 18. októbra 1918 Masaryk vydal vo Washingtone „Vyhlášení nezávislosti československého národa dočasnou vládou Československa“, kde o slovenskom národe a o jeho štátnosti nebolo ani stopy. Proti tomu slovenská „Jednota“ hneď jasne protestovala: „My odprvoti hájime stanovisko, že Slováci sú národ osobitný, že sme s bratmi Čechmi dvaja, a nie jeden. My Slováci sme Slováci, a nie Česi, ani Čechoslováci.“
5. Z Tokya protestoval proti tomuto vyhláseniu Milan Rastislav Štefánik veľmi tvrdým telegramom, lebo s tým vyhlásením, NA KTOROM NAŠIEL PODPÍSANÉ AJ SVOJE MENO, HOCI O NIČOM NEVEDEL, vo viacerých bodoch nemohol súhlasiť. Toto bol pravdepodobne začiatok jeho konfliktu s Masarykom a Benešom, ktorý vyústil do jeho tragickej smrti. Navyše Štefánik vedel, že Masaryk s Benešom zneužili čsl. légie v Rusku na rabovanie ruského zlata a že vydali admirála Kolčaka boľševikom (títo by zrejme nemohli zvíťaziť, keby nedošlo k zrade pražskej vlády –M.D.), za čo im boľševici dovolili odviezť svoj lup – pozri český článok: http://www.protiprudu.info/spiknutie_kvazi.htm
6. Francúzsky denník Le Petit Parisien 14. septembra 1921 publikoval rozhovor svojho redaktora Ch. Richepierra s prezidentom T. G. Masarykom, ktorý na jeho otázku o Slovákoch odpovedal: „NIET SLOVENSKÉHO NÁRODA. TO JE LEN VÝMYSEL MAĎARSKEJ PROPAGANDY.“ A potom dodal: „Zakladáme na Slovensku školy. Musíme počkať na ich výsledky. O jednu generáciu nebude rozdiel medzi dvoma vetvami nášho národa.“ To bola podstata jeho najzákladnejších zámerov vo vnútornej politike nového štátu. A určitý úspech skutočne dosiahol. Duchom i jazykom česká Komenského univerzita v Bratislave – jediná na Slovensku – celých dvadsať rokov slúžila tejto, väčšine Slovákov nepochopiteľnej a ponižujúcej, Masarykovej predstave. Veď ešte aj v roku 1938 na nej habilitovali Dr. Milana Pišúta pre odbor „Dejín literatúry národa československého“.

RNDr. Miloslav Dubec, CSc.


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: