Globalizácia a jej vplyv na finančnú a hospodársku krízu

30. októbra. 2009 o 16:26 | Kategória: Reakcie, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Globalizácia a jej vplyv na finančnú a hospodársku krízu

magic_deesGlobalizácia a vytvorenie globálneho trhu
Globalizácia nadobudla nebývalý rozmach najmä v 70. a 80.rokoch 20.storočia. Vtedy sa teória ekonomického liberalizmu od Miltona Friedmana stala základom ekonomickej politiky vlády amerického prezidenta Ronalda Reagana a britskej premiérky Margaret Thatcherovej. Pre nemeckého sociológa z Mníchovskej univerzity Ulricha Becka je práve terajší globalizmus silne spojený s ideológiou neoliberalizmu v podobe vlády svetového trhu (ideológia svetového trhu). Spomínaní Ronald Reagan a Margaret Thatcherová sa v rámci ekonomickej liberalizácie stali hlavnými propagátormi deregulácie finančných trhov, ktoré mali zrušiť doterajšie bariéry na trhu a tak ešte viac otvoriť dvere svetovej globalizácii. Aj kvôli rozpadu brettonwoodského systému bol medzinárodný menový a finančný systém s výraznou kontrolou finančných tokov nahradený deregulovaným režimom, vyznačujúcim sa minimálnou kontrolou vlád nad medzinárodnými presunmi kapitálu.
Liberalizácia svetového obchodu a trhu, ktorú dávnejšie naštartovala Všeobecná dohoda o clách a obchode (GATT-General Agreement on Tariffs and Trade), bola výrazne podporená v roku 1995 vznikom Svetovej obchodnej organizácie (WTO- World Trade Organization). Práve založenie Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorej úlohou je presadzovať odbúravanie bariér brániacich voľnému pohybu tovarov a kapitálu bolo povestnou čerešničkou na torte globalizácie. WTO ako mocný celosvetový orgán na globálnej šachovnici vlastne reprezentuje najväčšie korporácie a bráni ich „práva“ pred zasahovaním legitímne zvolených národných vlád. Rovnako ako WTO, tak aj Svetová banka a Medzinárodný menový fond sa snažia potlačiť každú prekážku brániacu expanzii globálneho biznisu. V praxi však takýmito prekážkami môžu byť aj zákony jednotlivých kedysi suverénnych štátov, napríklad zákon na ochranu pracujúcich, životného prostredia, či práv spotrebiteľov. V dohodách WTO by ste napríklad márne hľadali pravidlá, ktoré  by zaisťovali aspoň minimum sociálnych istôt pre zamestnancov a ich rodiny alebo ochranu životného prostredia. Takže tento ekonomický systém, označovaný aj ako neoliberálny model, odstavuje na vedľajšiu koľaj environmentálne zákony, normy upravujúce zdravotné limity a pracovné podmienky v prospech nadnárodných obchodných spoločností, ktorým WTO garantuje prístup na zahraničné trhy, pričom tieto spoločnosti nemusia rešpektovať domáce priority príslušných krajín. A keďže väčšina štátov sa vzdala autonómnej ekonomickej politiky a pristúpila na podmienky pretlačené nadnárodnými korporáciami, Svetovou bankou a WTO, je jasné, že politika kedysi suverénnych štátov je stále vo väčšej miere podriadená záujmom obchodných spoločností a nie ľudí, kedy právomoci štátu sa dostávajú do úzadia na úkor čistej ekonomiky a vlády hospodárskej elity. Globalizácia tak všetko podriadila globálnemu trhu a filozofii totálnej liberalizácie. Sloganom neoliberálnych ideológov na obhajobu celosvetového obchodu kontrolovaného nadnárodnými spoločnosťami sa stala známa skratka TINA (There Is No Alternative, tj. Iná alternatíva neexistuje).
Práve nadnárodné koncerny, ktoré stvorila globalizácia povyšujú svoje záujmy nad záujmy jednotlivcov a aj spoločnosti, nakoľko ekonomická efektivita globálneho obchodu, meraná ziskami obchodných korporácií sa stala nadradenou všetkým ostatným hodnotám. Štát, v ktorého ekonomike dominujú veľké zahraničné spoločnosti sa postupne stáva závislým na ich hospodárskej stratégii a je preňho potom veľmi ťažké udržať si svoju celkovú politickú a hospodársku silu, čím je narúšaná jeho zvrchovanosť a samostatnosť! Aj slovenská vláda sa rozhodla uprednostniť veľkých kočovných investorov pred podporou menších a stredných slovenských podnikateľov. Smutné je, že štáty (a to aj tie najchudobnejšie) sa musia predháňať v dlhodobej finančnej podpore ekonomicky najsilnejších firiem na svete, pre ktoré sú nútené vytvárať skutočne nadštandardné podmienky. Vďaka globalizácii sa vytvoril globálny záväzný systém pravidiel, ktorý dáva obchodným spoločnostiam všetky práva, zatiaľ čo vládam ponecháva iba povinnosti ignorujúc demokratické princípy. Takto globalizácia postupne pozdvihla záujmy ekonomických gigantov nad záujmy štátov a zatiaľ čo vlády a volení predstavitelia krajiny v procesoch globalizácie prichádzajú (resp. už prišli) o reálnu moc, nadnárodné korporácie a ľudia stojaci za nimi si ju stále viac upevňujú.

Globalizácia finančného kapitálu
Globalizácia sa okrem vytvárania nadnárodných korporácii najintenzívnejšie prejavila v oblasti celkového prepojenia svetových finančných a kapitálových systémov. Fúziami veľkých bankových a finančných inštitúcií vznikli veľké navzájom prepojené finančné konglomeráty. Napríklad len v USA v dôsledku fúzií klesol počet bánk od roku 1990 o polovicu, ale ich priemerná veľkosť sa niekoľkonásobne zvýšila. Podľa môjho názoru sa za dieťa globalizácie môže považovať aj oddelenie reálnej ekonomiky výroby a obchodu od symbolickej ekonomiky finančných transakcií. Takto vznikla tzv. kasínová ekonomika (resp.  kasínový kapitalizmus), ktorej rozvoj bol možný predovšetkým vďaka celosvetovej informačnej sieti. Rozmach informačných technológií zabezpečil, že mohli byť všetky finančné transakcie riadené z jedného miesta v reálnom čase po celom svete. Špekulanti tak môžu premiestňovať obrovské sumy virtuálneho kapitálu, pričom takéto špekulatívne transakcie až päťdesiat krát prevyšujú objem skutočných komerčných aktivít a sú iba o niečo menšie než rezervy všetkých národných bánk na svete.
Rast popularity neoliberálnej ekonomickej teórie a s ňou spojené opatrenia (liberalizácia, deregulácia, privatizácia) znamenali aj liberalizáciu finančných trhov a odstránenie kontroly nad finančnými machináciami. Takže odstránením deregulácie na finančných trhoch sa namiesto produktivity a zdravého biznisu začalo zarábať hlavne na manipulácii a špekulácii. A tak nám tí, čo chcú vládnuť svetu vnútili prostredníctvom globalizácie ekonomický systém, v ktorom vládnu gigantické nadnárodné spoločnosti, veľké medzinárodné banky a finančné inštitúcie, ktoré dokážu čistými špekuláciami rozmnožovať peniaze bez toho, aby vytvárali reálne hodnoty. Finančníci si takto jednoduchým stlačením klávesu na počítači presúvajú peniaze medzi jednotlivými fondmi, čiže vytvárajú peniaze bez vytvorenia skutočnej hodnoty. No namiesto prijatia tesnejšej legislatívy dochádza k maximálnej liberalizácií a deregulácii. Len pre finančný sektor pracuje vo Washingtone viac ako 3000 lobistov a možno aj pod vplyvom ich lobovania bol v USA v roku 1999 zrušený zákon (Glass-Steagallov zákon), ktorý reguloval a kontroloval obchod s finančnými derivátmi a cennými papiermi a tým chránil komerčné banky pred rizikovými investičnými formami. Aj zrušenie tohto zákona malo vplyv na vznik a obrovský rozsah aktuálnej finančnej krízy z ktorej sa neskôr vyvinula celosvetová hospodárska kríza. 

Vznik finančnej a hospodárskej krízy v USA a jej rozširovanie do sveta
Finančná kríza začala ako kríza amerických hypotekárnych ústavov. Tieto hypotekárne ústavy a banky si vytvorili nový business model, kde ich hlavnou úlohou bolo poskytnúť úver a to aj osobám s nedostatočnými príjmami. Rizikové hypotéky sa uzatvárali cez brokerov, ktorí boli odmeňovaní od počtu poskytnutých hypoték, a preto bola ich objektívnosť pochybná. Väčšinu žiadateľov o úver zároveň naviedli na úver s variabilným úročením, čiže pohyblivou úrokovou mierou, pri ktorej najskôr platíte nižšie úroky, ale úročenie sa vám postupne zvyšuje. Už na začiatku roka 2007 veľké finančné spoločnosti začali zisťovať, že na trhu s hypotékami začína narastať delikvencia, teda domácnosti pod tlakom zvyšovania úrokových sadzieb nedokázali plniť svoje záväzky voči banke. Bankári však rizikovejšie úvery takmer ihneď po uzavretí zmluvy predávali na trhu v podobe dlhových cenných papierov. Tieto znehodnotené a vysoko rizikové aktíva „balili“ spolu zo zdravými aktívami a ďalej ich predávali. Ratingové agentúry označili tieto produkty „áčkovým“ ratingom (čiže ako veľmi málo rizikové), čo ešte viac zvyšovalo ich predajnosť. Napríklad dvaja vládou USA podporovaní financovatelia hypoték Fannie Mae (Federal National Mortgage Association) a Freddie Mac (Federal Home Loan Mortgage Corporation), skupovali od primárnych veriteľov hypotekárne portfóliá, balili ich do balíčkov a následne v podobe cenných papierov MBS (Mortgage Backed Security) predávali investorom.
O neudržateľnosti tohto business modelu všetci ži…skí bankári vopred vedeli. Pokračovali v tom s vedomím, že si to celé aj tak raz budú musieť odskákať bežní ľudia, že tí budú musieť splatiť nielen všetky ich obrovské zisky, ktoré si každý kvartál vytiahli, ale aj sanovať všetky tie krachujúce banky. Ani v druhom kvartály roku 2007 sa situácia v realitnom sektore vôbec nezlepšovala a stále viac a viac domácností sa ocitlo v neschopnosti splácať svoju hypotéku. Ich nehnuteľnosti sa následne ponúkali na predaj, čím vznikol na trhu obrovský previs ponuky nad dopytom, ktorý tlačil cenu domov stále nižšie. Pokles cien nehnuteľností spôsoboval, že množstvo domácností dlžilo v hypotéke viac, než bola reálna cena ich nehnuteľnosti. Ani krytie cenných papierov, ktoré boli viazané na hypotekárny trh nebolo možné uplatniť predajom záložnej nehnuteľnosti, a tak sa tieto cenné papiere stávali čoraz stratovejšími až úplne bezcennými- tzv. toxickými aktívami.
Bodom zlomu bol 9. August 2007, kedy banky výrazne obmedzili pôžičky medzi sebou na medzibankovom trhu, nakoľko si prestali dôverovať, keďže nevedeli, do akej miery môže byť iná banka postihnutá týmito toxickými aktívami (možná insolventnosť partnerskej banky). V bankách sa rozprúdila vlna obáv a neochota poskytovať úvery, pričom takto zamrznutý úverový trh obmedzoval fungovanie podnikov ako aj správanie domácností a bol dôvodom prečo sa problémy na finančnom trhu začali reálne premietať do ekonomiky, ktorá postupne spomaľovala. Spúšťač finančnej krízy bol teda v podobe „intoxikácie“ komerčných bánk a finančných inštitúcií, ktoré držali vo svojich portfóliách cenné papiere naviazané na hypotekárny trh v USA. Čiže na začiatku bola hypotekárna kríza, ktorá prerástla do finančnej a neskôr do celosvetovej, globálnej hospodárskej krízy.

Vplyv globalizácie na vznik a rýchle rozšírenie krízy
Takže ako vlastne ovplyvnila globalizácia fakt, že americká hypotekárna a neskôr finančná kríza vo forme recesie postihla celý svet?
V prvom rade treba povedať, že vďaka globalizácii vznikol jeden veľký globalizovaný finančný trh, čo znamenalo otvorenie finančného a bankového sektora jednotlivých krajín. Ľudia, ktorí fakticky ovládajú finančné trhy cez WTO, Svetovú banku a MMF presadili, aby štát alebo štátom zriadené inštitúcie nemohli dohliadať na regulárnosť, transparentnosť a obozretné podnikanie účastníkov finančných trhov. A tak banky na celom svete sa začali podľa vzoru USA namiesto financovania rozvoja, venovať špekulatívnym operáciám. Banky a finančné inštitúcie zbavené akejkoľvek kontroly, tak vo veľkom začali nakupovať cenné papiere naviazané na hypotekárny trh USA, ktoré sa vďaka ratingovým agentúram, ktoré ich hodnotili ako málo rizikové veľmi dobre predávali. A túto háveď, ktorá lákala zaujímavým úrokom nakúpili chamtiví finančníci a investori v rôznych krajinách a keďže spomínané finančné balíky boli považované za bezpečné dostali sa aj do primárnych rezerv bánk po celom svete. Globalizácia umožnila aj výrazný rast špekulatívnych kapitálových transakcií, kedy sa obchod s hmotným tovarom zmenil na obchod so symboly na terminály. No a práve virtuálne peniaze a peňažné produkty majú len mizivú reálnu hodnotu. Tento nekontrolovaný globálny špekulačný kapitál je hlavným negatívom globalizácie, nakoľko jeho sila je obrovská a jeho vplyv dokáže byť deštruktívny o čom sme sa presvedčili aj počas terajšej krízy.
Globalizácia sa jednoznačne ukázala ako „výborná vec“ a to hlavne pre finančných žonglérov na Wall Street, ktorí formou fúzií, akvizícií a strategických spojenectiev vytvorili nadnárodné finančné korporácie a upevnili svoju kontrolu nad finančnými trhmi na celom svete. Práve vytvorenie obrovských finančných a priemyselných zoskupení v rámci globalizácie malo na túto krízu najväčší vplyv, nakoľko v rukách veľkých nadnárodných spoloční je dnes podľa Svetovej banky až 80% medzinárodného obchodovania. A práve globalizáciou vytvorená  celosvetová závislosť a prepojenie týchto obrovských megafiriem malo vplyv na rozšírenie krízy z USA do celého sveta.
Globalizácia ako fenomén celkového zmenšenia Zeme znamená aj fakt, že udalosti, ktoré sa odohrajú na druhej strane zemegule, sa v reálnom čase dotknú aj iných častí sveta. Globalizácia sa preto pričinila aj o to, že „finančná havária“ ktorá sa stala v USA spôsobila globálne zemetrasenie na celom svete. Vzájomná previazanosť krajín a globalizácia vo vzťahoch, vyvolala vo svete dominový efekt, čiže aj keď je epicentrum tejto globálnej krízy v USA, na svojej ekonomike a kvalite života ľudí to pocítil celý svet. A naozaj súčasný svet tvorí celok vzájomne poprepájaných a vzájomne závislých častí, takže napríklad si môžeme byť istý, že ak s dobrým úrokom zajtra na Slovensku vypustím do obehu nebonitné (nekryté) cenné papiere, ktoré za slušnú províziu nejaká ratingová agentúra dobre ohodnotí, tak v krátkom čase by boli rozhádzané v portfóliách bánk po celom svete. Nuž aj taký je globálny svetový trh, úplne voľný ako chceli ultraliberálni ekonómovia a úplne nekontrolovateľný!
Na príklade svetovej finančnej krízy môžeme vidieť ako to dopadá, keď sa finanční gambleri na Wall Street venovali viac špekulovaniu a finančnému hazardu než legitímnemu investičnému bankovníctvu. Ale nevinil by som iba finančníkov a bankárov, lebo ľudská chamtivosť je do istej miery prirodzená, ale vinil by som vlády štátov, ktoré pod tlakom týchto finančníkov nastavili (alebo lepšie povedané úplne zrušili) legislatívne mantinely tak, že si špekulanti mohli iracionálne hazardovať podľa svojej ľubovôle. Totižto aby suverénne štáty mohli zohrávať svoju úlohu vo vzťahu k trhu, musia mať možnosť stanoviť určité pravidlá a regulácie pre svoju ekonomiku, bez toho aby sa museli zodpovedať WTO, Svetovej banke, či iným mocným v New Yorku, Bruseli alebo Tel Avive.
V rozprávke s dobrým koncom by mala nasledovať pasáž, v ktorej vysvitne, že finančným  predátorom z Wall Street sa ich burzové hrádky a neobmedzená chamtivosť kruto vypomstila. Bohužiaľ opak je pravdou a na ich iracionálne „investovanie“ doplatíme mi bežní ľudia. Jednu skupinu bankárov vďaka ich silnému lobingu, a preto že sú kvôli globalizácii vraj príliš veľký aby sme ich mohli nechať padnúť zachráni štát z peňazí daňových poplatníkov. A tí druhí na kríze dokonca zbohatnú, nakoľko štáty ako Island, ktoré kríza uvrhla do dlhového nevoľníctva odovzdajú bankárom a finančníkom celé národné ekonomiky (svoju pôdu, infraštruktúru a prírodné zdroje)!
K vzťahu medzi globalizáciou a súčasnou finančnou a hospodárskou krízou by som k záveru povedal len toľko, že štát, ktorý bol viac globalizovaný a tým pádom aj viac závislý a naviazaný na USA a ich obchodných partnerov pocítil dopad krízy výraznejšie ako menej globalizované krajiny, no a prekvapujúca rýchlosť šírenia krízy vo svete bola taktiež spôsobená vysokým stupňom globalizácie. Koniec koncov možno aj vďaka tomu ľudia pochopia, že globalizácia a globálny trh, ktorý dal nadnárodným priemyselným a finančným gigantom priveľkú moc nie je až také dobrodenie ako sa nám neoliberálni ekonómovia snažia nahovoriť.

Myšlienka na koniec:
Ešte jedna vec mi v súvislosti so súčasnou krízou skutočne nejde do hlavy a to, že ak chcú nadnárodné korporácie a ich neoliberálni manažéri aby štát nezasahoval do ich obchodov, tak prečo teraz zrazu tak úpenlivo prosia aby ich štát zachránil?!
A preto musím s menšou dávkou humoru upraviť jedno slovenské príslovie, ktoré by som vo vzťahu k nadnárodným megafirmám používal v tvare: „Komu niet ekonomickej rady, tomu niet finančnej pomoci!“

Martin H.


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: