Pravda o dianí v Šarišských Michaľanoch 8. augusta 2009

10. august. 2009 o 17:14 | Kategória: Domáce udalosti | Komentáre vypnuté na Pravda o dianí v Šarišských Michaľanoch 8. augusta 2009

6640-1201881772598-1395185307-30573272-4237822-nĽudia na strane slovenských nacionalistov! Polícia na strane cigánskych kriminálnikov! Takto by sme mohli stručne charakterizovať podstatu sobotňajších udalostí vo východoslovenskej obci Šarišské Michaľany. Pokojný protest proti cigánskej kriminalite, ktorá je na dennom poriadku zvlášť v tomto kraji, podporili stovky miestnych obyvateľov, nechápajúcich, ako môže polícia namiesto účinného riešenia tohto problému šikanovať Slovákov, ktorí sa ich zastávajú a verejne bojujú za ich záujmy. Odpoveďou polície na oprávnený hnev obyvateľov bol nezákonný a krvavý zásah! Výsledok – desiatky zranených dobitých ľudí, neoprávnené zadržiavanie dokonca aj žien, či miestnej mládeže, ktorá sa náhodu ocitla uprostred besniacej polície. Tieto obete však neboli márne – mnohým ľuďom otvorili oči a pochopili, že extrémistami nie sú slovenskí nacionalisti, ale vládni politici, policajti a ďalší, ktorí svojim absurdným samovražedným postojom podporujú kriminalitu a sociálnu nespravodlivosť! Nechať sa ubíjať a terorizovať, mlčať, keď sa ubližuje našim blížnym a živiť tvrdou prácou tých, čo nechcú pracovať – to je extrémizmus!

Protest bol zákonný, aj keď nebol ohlásený
Je prirodzené, že vláda a polícia bude svoje konanie vždy obhajovať. Svoje vyčíňanie v Šarišských Michaľanoch ospravedlňuje predovšetkým tým, že zhromaždenie nebolo „povolené“, resp. nebolo „oznámené“. Tento argument môže presvedčiť neinformovaných ľudí, no rozhodne neobstojí na súde, pretože ním „strážcovia zákona“ úplne ignorujú právny poriadok SR. Napokon existuje celý rad prípadov, ktoré dokazujú, že vládna moc sa snaží protiprávne pod rôznymi zámienkami slobodu zhromažďovania obmedzovať, všade tam, kde sa jej nepáči účel zhromaždenia alebo jeho organizátori. Viac k týmto prípadoch nájdete v článkoch: Používanie pozdravu “Na stráž!” nie je trestným činom! Uznala to aj prokuratúra! a Súd: Staré Mesto porušilo zákon o zhromažďovaní! Už druhýkrát…
Aké sú však fakty? Môže byť zhromaždenie „nepovolené“, ako tvrdí dokonca minister vnútra a „právnik“ Róbert Kaliňák a ďalší? Ústava SR v čl. 28 ods. 2 hovorí, že „zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy“. To znamená, že žiadne povolenie starostu, či kohokoľvek iného nie je pre konanie zhromaždenia potrebné! Zákon o zhromažďovacom práve tiež nedáva starostovi ani polícii žiadnu právomoc na to, aby rozpustili zhromaždenie len preto, že nebolo ohlásené! Podľa § 12 ods. 3 tohto zákona možno zhromaždenie, ktoré sa koná bez toho, že bolo ohlásené rozpustiť, len ak nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz. K nim patria napr. výzvy na potláčanie práv a slobôd iných pre pohlavie, rasu, národnosť a pod., výzvy na porušovanie ústavy alebo zákonov alebo páchanie trestných činov na zhromaždení. Napokon polícia ani netvrdí, že k takýmto veciam na zhromaždení v Šarišských Michaľanoch dochádzalo. Napriek tomu, starosta obce Brendza zhromaždenie de facto bezdôvodne rozpustil a vyzval účastníkov, aby sa rozišli, čím umožnil neskorší brutálny zákrok polície.

Sloboda pohybu neplatí
Ak by polícia a starosta postupovali v súlade so zákonom, v obci by sa nič násilné nestalo. Pokojný protest by sa odohral pred obecným úradom, ktorý bol mimochodom ďalej od cigánskych obydlí v Ostrovanoch, ako futbalový štadión, kde polícia nahnala účastníkov. Všetko sa ale začalo komplikovať tým, že polícia uzavrela priestor pred obecným úradom a každého z tohto priestoru vykázala s tým, že majú ísť na štadión, ktorý bol „určený na konanie zhromaždenia“. Na ten štadión z ktorého o niekoľko hodín tých istých ľudí vyháňala! Otázkou zostáva, akým právom polícia prikazovala ľuďom, kde majú ísť? Zákon o Policajnom zbore toto neumožňuje a už vôbec nie bez akéhokoľvek dôvodu! Evidentné a nepochopiteľné zasahovanie do slobody pohybu ľudí, ktorí sa ničoho nedopúšťali, si všimli aj médiá. Hovorkyňa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove však zjavne nevedela toto konanie vysvetliť.

Prichádza Marian Kotleba
Stovky účastníkov zhromaždenia, vrátane miestnych obyvateľov, v poobedňajších hodinách s nadšením privítali príchod Mgr. Mariana Kotlebu, na ktorého museli dlhšie čakať, kvôli policajnej kontrole občianskych preukazov každého, kto do sem v ten deň pricestoval. Ďalších asi 400 ľudí, ktorí chceli akciu podporiť, zostalo v Prešove, potom, čo podľa pokynov polície prestali premávať do Šarišských Michalian vlaky a autobusy. Po príchode Mariana Kotlebu začali ľudia vychádzať zo štadióna, aby sa premiestnili chodníkmi pred obecný úrad, tak ako bolo dopredu avizované. Ozbrojení a zamaskovaní príslušníci Policajného zboru im v tom zabránili. Tých, čo už vyšli, nútili vrátiť sa späť s tým, že blokujú cestnú komunikáciu. Zatláčanie do štadióna pokračovalo aj potom, keď už bola komunikácia voľná. Marian Kotleba hneď na začiatku zdôraznil, aby sa ľudia nedali vyprovokovať a nedali policajtom dôvod na zásah. Upozornil ich, že podľa jeho informácii má byť v dave 8 políciou nasadených provokatérov.

Vydržíme!
Hoci za daných okolností polícia nemala žiadne právo brániť ľuďom v pohybe dedinou, títo napokon rešpektovali výzvu polície a stiahli sa naspäť na štadión. Tu odzneli prejavy Mariana Kotlebu a českej národovkyne Lucie Šlégrovej, ktorá zastupovala Robotnícku stranu. Každé slovo, ktoré tu odznelo ťalo do živého. Rečníci podrobili vládu tvrdej kritike za to, že nedokáže riešiť problémy bežných občanov a peniaze daňových poplatníkov dáva napr. aj na policajné manévre, namiesto toho, aby ich investovala do boja s cigánskou kriminalitou. Marian Kotleba v prejave vyzdvihol, že je načase, aby vznikla skutočná národná strana, ktorá bude dôsledne riešiť tieto problémy, pričom odsúdil nečinnosť a zradu vládnej SNS a jej predsedu Slotu, na čo reagovali ľudia spontánnym skandovaním „Dosť bolo Slotu!“ Hoci rečníci neútočili na cigánske etnikum ako celok, hoci kritizovali len cigánskych kriminálnikov a kriminalitu, médiá aj polícia neprestávajú označovať celú akciu za „protirómsku“ a vyvolávajúcu rasovú neznášanlivosť. Máme si však zatvárať oči pred tým, kto v našich dedinách a mestách terorizuje slušných občanov? Ak sa má problém riešiť, je potrebné poznať aj to, čo je jeho spoločným menovateľom. Napokon minimálne 90% občanov SR má na tento problém rovnaký názor, len sa bojí o ňom otvorene hovoriť. Stačí, ak sa spýtate svojich kolegov, priateľov alebo susedov. Už len preto by mali byť označené za „extrémistické“ názory hŕstky zapredancov, tvrdiacich, že cigánska kriminalita v podstate neexistuje a problém cigánskej menšiny treba riešiť ďalším nalievaním peňazí na rôzne „humanitárne“ projekty, a nie názory slovenských nacionalistov, hovoriacich z duše obyčajných ľudí. Podľa ich logiky by sme mali mlčať o zločincoch len preto, aby to nevyvolávalo neznášanlivosť k nim. To ale znamená chrániť páchateľov pred obeťami, namiesto toho, aby to bolo naopak! Aj preto účastníci zhromaždenia jednohlasne súhlasili, keď Marian Kotleba navrhol, aby na mieste zotrvali dovtedy, dokým nepríde niekto kompetentný povedať, ako chce ochrániť vlastných občanov, keď nacionalisti odídu. Odhodlaní ľudia boli viac ako kedykoľvek predtým presvedčený o tom, že teraz už nemožno cúvnuť, teraz treba vydržať, pretože v hre sú ich životy a budúcnosť! V tej chvíli sa medzi miestnymi trhali posledné predsudky živené lživými mediálnymi nálepkami. Označenie „Extrémista“, „Fašista“ či „Neonacista“ sa stalo pre nich prázdnym pojmom, akým si vláda a médiá pomáhajú vtedy, keď im dochádzajú argumenty proti svojim odporcom.

Starosta skončil
Keď starosta Michalian oznámil, že zhromaždenie je na obecnom pozemku a preto sa musia účastníci do pol štvrtej rozísť, vyslúžil si spŕšku tvrdých slov od svojich vlastných obyvateľov. „To nie je tvoj majetok, je to majetok nás všetkých, verejné priestranstvo!“ kričali rozhorčení obyvatelia Michalian. „Len to rozpusť a budeš „slávny“!“ dodávali s poukazom na to, ako sa ľudia zachovajú pri najbližších voľbách.

Kto začal útočiť
Ako sa blížil koniec starostovho ultimáta, polícia bola čoraz netrpezlivejšia. Účastníci čakali, diskutovali, nikto nedával policajtom najmenšiu zámienku na zásah. Verejná mienka, ľudia, snáď všetko hralo v tejto chvíli v prospech nacionalistov. Polícia to nemohla zniesť a preto sa rozhodla za každú cenu konať. Krátko po vypršaní ultimáta zašli za miestnou krčmárkou, aby uzavrela podnik v areáli štadiónu, s tým, že už čoskoro začne zásah. Keď sa o tejto intervencii dozvedel Marian Kotleba okamžite o policajných intrigách a plánoch informoval ľudí. V tom k nemu napochodovali policajní dôstojníci a kukláči s jasným cieľom umlčať ho, pod zámienkou podania vysvetlenia ohľadom priestupku. Keď sa zdráhal, kukláči zaútočili na neho a na ďalších ľudí, ktorí ho bránili, s cieľom strhnúť ich na zem a odviezť rýchlo preč. Keď sa im to nedarilo, začali ich v amoku mlátiť a udierať obuškami. Hoci kládli len pasívny odpor!!! Teda evidentné porušenie zákona!!! Stovky ľudí sa stalo svedkami toho, ako polícia brutálne bije a škrtí mužov na zemi, tak, že im rozbila hlavy! Až to bola posledná kvapka, ktorá spustila ohadzovanie policajtov rôznymi predmetmi!

Živá reťaz
Po tomto brutálnom a nezákonnom zákroku kukláčov proti Marianovi Kotlebovi a ďalším protestujúcim ľuďom v jeho blízkosti, vytvorili ľudia na štadióne živú reťaz. Do reťaze sa v určitú chvíľu zapojil aj malý asi desaťročný chlapec, ktorý mal napriek svojmu veku viac rozumu a odvahy, ako po zuby ozbrojení kukláči a korytnačky, útočiaci na bezbranný dav. Tí postupovali k tejto reťazi a hneď ako sa dostali k nej  s celou silou začali mlátiť ľudí. Bolo im jedno, že v dave sú malé deti, ich rodičia a ženy. Ľudia, ktorí stáli v prvej línii a nijako na policajtov neútočili dostávali zásahy obuškom do tváre a viacerí z nich skončili zaliati krvou. Tých, ktorí padli zasahujúci policajti pošliapali, ako keby nešlo o ľudí, ale o zvieratá určené na porážku. Potom začali prenasledovať ľudí utekajúcich smerom do stredu dediny. V snahe zastaviť ich postup začal niektorí na opancierovaných policajtov a vodné delo hádzať kamene. Niektorých sa podarilo chytiť, väčšina však polícii utiekla. Policajti postupne odvážali ľudí. Na neďalekom poli dostihli mladého chlapca, ktorí následne z vyčerpania a škrtenia na zemi skolaboval. Namiesto toho, aby mu zasahujúci policajti poskytli prvú pomoc alebo zavolali záchranku, v bezvedomí ho vláčili po ceste! To, že tento chlapec môže zomrieť bolo pre nich v tej chvíli druhoradé. Veď určite šlo podľa nich o „extrémistu“ a ten si nezaslúži ani žiť…

To nie je všetko!
Podobných udalostí sa v ten deň odohralo niekoľko a každú z nich môžu dosvedčiť nielen novinári, ktorí zásah natáčali, ale aj desiatky svedkov z radov miestnych obyvateľov! Zranených bolo podstatne viac, ako uvádza polícia, no nie každý vyhľadal lekársku pomoc. Medzi zadržanými, prevezenými do Sabinova bolo napr. aj mladé dievča z Oravy, ktorej musel brat jej brat kamaráti pomôcť, keď krivkala so zranenou nohou po prepustení z policajnej stanice. Rečníčku z Robotníckej strany polícia ťahala za nohy, hoci predtým len sedela na chodníku a nekládla žiaden odpor. Ďalšie dievča a miestni boli zadržaní pre údajné marenie výkonu úradnej činnosti, potom ako slovne nadávali ustupujúcim policajtom. Ako môžu slová mariť výkon činnosti, polícia nevysvetlila (!) Miestny muž na policajnej stanici v Sabinove skončil s hlavou otrieskanou o múr, keď ho nemohli policajti umlčať inak. O týchto a ďalších prípadoch vás ešte budeme informovať.

Na záver
Udalosti v Šarišských Michaľanoch ukázali niekoľko vecí, ktoré dodnes mnohým ľuďom unikajú:
1. Vláda a jej mocenské zložky nielenže nedokážu riešiť cigánsku kriminalitu a neprispôsobivé správanie, ale ešte aj útočia a vynakladajú milióny na zásahy proti pokojným demonštrantom poukazujúcim na tento problém!
2. „Extrémistami“ nie sú slovenskí nacionalisti, ale ich odporcovia, zakrývajúci si oči pred problematikou, o ktorej existencii vie drvivá väčšina Slovákov!
3. Mediálna manipulácia a policajné ututlávanie nemôžu obstáť tvárou v tvár stovkám očitých svedkom z radov miestneho obyvateľstva, ktorí trpia cigánskou kriminalitou! Pre nich nie sú dôležité nálepky a pejoratívne pojmy, ale skutočné činy národných organizácii a jednotlivcov.
4. Na Slovensku nie je ani po 20 rokov od prevratu z roku 1989 sloboda slova, zhromažďovania a pohybu! Právny štát je trápnou frázou na hony vzdialenou od reality. Keď chce vláda potlačiť svojich odporcov (bez ohľadu na to, či sú to deti alebo ženy) neváha pošliapať ústavu i zákony a utopiť v krvi ich pravdu a slobodu!

Preto si nedajme vziať naše posledné právo: Právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené (čl. 32 Ústavy SR)!

HV SP

Niekoľko fotiek obetí krvavého policajného zásahu:

P8080013

P8080011

Videá z policajného teroru v Šarišských Michaľanoch:
Videoreportáž z protestu v Šarišských Michaľanoch: Ako sa to začalo
Videoreportáž z protestu v Šarišských Michaľanoch: Krvavý policajný zásah
Po krvavom zásahu polície v Šarišských Michaľanoch mohol tento chlapec zomrieť
Šokujúca výpoveď obete policajného teroru v Šarišských Michaľanoch

Viac článkov k téme na blogu SP:
Rozhovor s Marianom Kotlebom pre Dělnícké listy z Českej republiky
Slovo Vodcu – Policajti nemajú záujem riešiť cigánsky problém a miestnych dedinčanov počastovali obuškami
Psychoinfantilní psychopati, ktorí si chcú udrieť, hláste sa u Kaliňáka a Packu!

O zásahu v Šarišských Michaľanoch čítajte aj v týchto článkoch na stránkach:
www.prop.sk
www.beo.sk


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: