Čo ohrozuje našu štátnosť

23. júna. 2009 o 12:25 | Kategória: Reakcie | Komentáre vypnuté na Čo ohrozuje našu štátnosť

trojskykonV porovnaní trvania iných štátov je jasné, že náš štát je ešte len v období prvej mladosti. Preto sa nemožno čudovať, že vykazuje vo svojom správaní infantilné postoje a činy aké sú v každej vyspelej spoločnosti v jej štátnom útvare cudzie. Ale ak uvážime, že aj ten najmladší štát potrebuje vo svojom vedení intelektuálne, pripravené a morálne zodpovedné osobnosti, ktoré sa musia usilovať čo najskôr prekonať pochopiteľné počiatočné neistoty, ťažkosti a slabosti nového spoločenského ústrojenstva, upevniť jeho základy a zaistiť jeho normálny chod a rast podľa vzoru ostatných suverénnych štátov, tak spätný pohľad na uplynulých viac ako 16 rokov nás naozaj nemôžu naplniť radosťou ani uspokojením.
Podobne ako vo vývoji jednotlivého človeka tak i vo vývoji spoločenských útvarov je podstatné verné až dokonalé zachovávanie všeobecne uznávaných faktorov najdôležitejších zásad tak v súkromnom ako aj vo verejnom konaní, čomu sa hovorí dôslednosť. Tieto základné zásady sa v normálnych štátoch definujú v ústavách.
Práve v Ústave slovenskej republiky sú nedôslednosti, ktoré ohrozujú našu štátnosť. Je zjavné, že sa súčasná prax vládnych orgánov SR neraz odchyľuje od ústavných noriem nášho štátu. Rovnako je jasné, že Slovensko dosiahne svetový rekord v manipulovaní so základným zákonmi, ktoré sú v iných štátoch nedotknuteľné a iba v dlhých časových obdobiach s najväčšou opatrnosťou upravované.
Ak sa pozrieme bližšie na niektoré faktory ohrozujúce Slovensko je až neuveriteľné, že sa takéto nedôslednosti mohli udiať.

1. Elementárna  dôslednosť nepripúšťa aby sa v preambule ústavy štát hlásil k duchovnému dedičstvu svätých učiteľov Cyrila a Metoda a potom v bežnej praxi dovoľoval aby sa takmer vo všetkých štátom financovaných alebo podporovaných masovokomunikačných prostriedkoch šírili protikresťanské, ateistické, sektárske a nielen slovenskej duchovnosti ale aj európskym kultúrnym  tradíciám úplne cudzie ba i vložené nepriateľské náuky so školením na ich životný štýl a to aj zneužívaním školského systému republiky, ktorý sa udržuje z dani drvivej väčšiny kresťanských poplatníkov.

2. Nie je dôsledné definovať v prvom článku základných ustanovení ústavy Slovenskú republiku ako zvrchovaný a právny štát, ale potom už v siedmom článku ustanoviť, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev a európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Týmto článkom ústavy jej autori a poslanci, ktorí ju schválili, degradovali Slovenskú republiku so suverénneho štátu na suterénny štátny útvar podriadený inej suverenite (EÚ).

3.  4. decembra 2007 jeden z najvyšších štátnych orgánov vyhlásil ústavnosť komunistického zákona „ nemorálneho a protiprávneho komunistického systému“ z roku 1986, ktorým dovoľuje umelé prerušenie tehotenstva ale Ústava SR článkom 15 ustanovuje: „ Každý má právo na život. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.“

4. Článok 21 ústavy vyhlasuje: „Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.“ Je preto hrubou nedôslednosťou zlúčiť  s tým prax policajných orgánov, ktorý výbušninou rozbijú vchod do príbytku občana, aby doň prenikli bez súhlasu a proti vôli toho, kto v ňom býva. Takýto prípad sa stal na Slovensku a je dokumentovaný a známi aj v zahraničí.

5. „hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky.“ Mali by teda existovať zákony, ktoré by ukladali vláde a parlamentu hospodáriť najmä so štátnym majetkom tak, aby to právo na prácu mohlo byt štátom zaistené.

6. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.
– do nedávna sme boli svedkami toho, že minister, ktorý mal slúžiť občanom podľa základného zákona Ústavy SR, si dovolil vlastnými nariadeniami ignorovať ústavou zaručenú bezplatnosť zdravotnej starostlivosti a prinútil občanov platiť aj za najelementárnejšie služby zdravotnej starostlivosti.

7. Ústava SR zaručuje slobodu prejavu a právo na informácie. „ Každý ma právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu.“ Zrejme ústavné práva tu platia iba pre určitú nepatrnú menšinu, pretože stretnúť sa v dnešnej dobe s úplnou slobodou prejavu je takmer nemožné pokiaľ váš prejav obsahuje myšlienky nevyhovujúce systému ( čoho sme svedkami na mnohých stretnutiach ).

8. Právo každého občana na vzdelanie, a to bezplatné na základných a stredných školách a podľa schopnosti občana a možnosti štátu aj na vysokých školách – je teda až priam nepochopiteľné, že sa zakladajú nepotrebné štátom financované ako aj súkromné univerzitné inštitúcie ale kvôli nedostatku financií sa zatvárajú základné školy.

9. Najvyššie štátne orgány v desiatom roku trvania Slovenskej republiky udelili celý rad vysokých štátnych vyznamenaní osobám, ktoré pred jej vyhlásením notoricky slúžili a vládli aj v najvyšších orgánoch „nemorálneho a protiprávneho komunistického systému“(zákon č. 125/1996 NR SR) a do poslednej chvíle bojovali proti slovenskej štátnosti. Ba navyše aj po jej ústavnoprávnom vyhlásení pokračovali vo verejnom vyhlasovaní svojej vernosti už k nejestvujúcemu štátnemu zriadeniu.

10. Čo však v našej ústave chýba je uzákonenie nielen celého radu práv a slobôd ale aj základných povinností občanov. Ak totiž platí najzákladnejšia norma demokratického štátu, že ľudia sú si rovní v dôstojnosti i právach a že pred zákonom sú si všetci rovní, je doslova výsmechom ak  poslanci pred uvedením do svojich funkcií skladajú sľub, že budú dodržiavať ústavu a ostatné zákony tak, aby sa uvádzali do života ak potom poslanci NR SR schvália zákon, ktorý im samým zabezpečuje stredoveké privilégia beztrestnosti tak pri bežných priestupkoch proti verejnému poriadku, ako aj celkom výnimočný postup v prípade, že sa dopustia zločinov v zmysle trestného zákona.
 
11. To isté platí aj o vysluhovateľoch spravodlivosti a ďalších úradných účastníkov súdnych pojednávaní. Vysluhovanie spravodlivosti je predsa jedno zo základných práv, ktoré štát musí zaistiť plynulo a v čo najkratšom čase. Súčasný ľahtikársky prístup znamená veľké mrhanie financiami z daní všetkých občanov.

12. taktiež by sa malo zaviesť do platnosti to, čo je v iných štátoch samozrejmosťou:
Daňové priznania všetkých poplatníkov, od majiteľa skromnej garsónky alebo začínajúceho podnikateľa až po prezidenta republiky sú všetky prístupné verejnosti.

13. Stále väčšia časť občanov ignoruje politické dianie, odcudzuje sa mu a nevyužíva ani svoje volebné právo. Potom naozaj vzniká objektívna pochybnosť, či vôbec zvolení poslanci – ako to bolo pri nedávnych voľbách do európskeho parlamentu- majú etické oprávnenie zastupovať všetkých občanov republiky. Právo politických strán pri predkladaní kandidátov do legislatívneho zboru by malo byť ústavou obmedzované, či lepšie: doplnené  tým, že sa to isté právo pripisuje aj niekoľkým presne definovaným veľkým trvalým celonárodným zoskupeniam občanov kultúrneho alebo záujmového charakteru.

14. V každom normálnom štáte je ústavným zákonom definovaný jeden štátny jazyk, ktorého znalosť je občianskou povinnosťou a podmienkou získania štátneho občianstva. Legislatíva Slovenskej republiky je v tom to ohľade nejasná, nepresná, a preto vznikajú zbytočné problémy a trenice medzi niektorými menšinami a štátotvorným národom.
                                                                                                                        
                                                                                                                         J.V.

Zdroj informácii: M.S.Ďurica – Čo ohrozuje našu štátnosť


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: