Úryvok z knihy bieleho farmára žijúceho v Zimbabwe

27. január. 2009 o 12:52 | Kategória: Zahraničné udalosti, Zaujímavosti | Komentáre vypnuté na Úryvok z knihy bieleho farmára žijúceho v Zimbabwe

mugabe-shrugs-300x198V nasledujúcom článku Vám prinášame úryvok z knihy „Jambanja-Pravdivý životný príbeh zimbabwského  farmára“. Každý z vás si na základe tohto príbehu (jedného z mnohých) môže utvoriť obraz o prenasledovaní belochov žijúcich v tejto africkej krajine.

Pred farmou stála malá modrá dodávka s dvomi ozbrojenými policajtmi sediacimi vzadu a štyrmi okupantmi vpredu.

Harrymu došlo že títo ľudia neprišli na návštevu. Obďaleč stál Harryho bývalý strážca Joseph, oblečený do jeho vyblednutej riflovej kombinézy, dívajúci sa veľmi nesmelo. Obvykle touto bránou nesmie prejsť nikto a za žiadnych okolností, pokým nie je u Harryho ohlásený ale nemohol nič moc spraviť, nakoľko boli ozbrojení.

Zjavný vodca tejto skupiny (nízky, zavalitý, dobre oblečený človek s voľným bielym klobúkom) pomaly kráčal k Harrymu, ktorý stál na zadnej verande. Harry k sebe ešte zavolal Joan a chytil ju za ruku.

Ako k nemu “Whitehat” prichádzal, nezmohol sa na slovo.
,,Sme noví majitelia Maioio farmy”, povedal a ukázal na ďalších troch ľudí.
,,Máte 24 hodín na vysťahovanie a teraz sa hýbte!“

,,Dajte sa vypchať, kde máte papiere?“ Zvolal Harry na Whitehata sarkasticky, snažiac sa udržať svoj hlas pod kontrolou. Odvolával sa na dokument ktorý dostane každý farmár pred vysťahovaním.
Mávajúc kusom papiera Whitehat nahnevane odpovedal:
,,Toto je môj list, pozri je podpísaný ministrom poľnohospodárstva.“

Harry si ho ani nestihol preštudovať a už ho Whitehat zdrapol späť. Bolo tam napísané hrubým meno Guno Matunda a že pracuje v kancelárii prezidenta, (len ďalší názov pre Central Intelligence Organisation (CIO))

Harry sa obrátil k jednému z policajtov, komisárovi Chitsungu, s ktorým sa viackrát stretol za príjemnejších okolností. Strážnik bol vždy úhľadne oblečený, mal zmysel pre humor a v priebehu rokov mu bol vždy nápomocný. Ešte stále sa snažil udržať pod kontrolou:

,,Komisár Chitsungu, prosím eskortujte týchto ľudí dokým sa nevrátia s pravými dokumentami.
Ja robím všetko podľa zákona, teraz si spravte svoju prácu vy a povedzte im, aby si zohnali príkaz k vyhosteniu. Dovtedy sa odtiaľto nehnem.“
Chitsungov pohľad mu ale napovedal že rozhovorom s ním akurát stráca čas, obzvlášť pred novými majiteľmi.

Bol to práve Whitehat ktorý spravil ďaľší krok:

,,Harrison, my sa vrátime a ty, priateľu budeš ľutovať.“

Stalo sa tak 1. júla 2004, keď sa Eric “Harry” Harrison a jeho žena Joan boli na ich farme Maioio v Mkwasine, okolo 500 kilometrov juhovýchodne od Harare v Zimbabwe. Bola to farma ktorú Harry zveľaďoval mnohé roky a ktorej venoval veľa úsilia aby prosperovala.
Keď sa nezvaní hostia ukázali, práve pripravoval pomaranče na export do Ruska.

Hostia, ktorí nemali ani základné znalosti ako vybudovať alebo riadiť takúto farmu.
Ľudia ktorí sa dovolávajú Mugabeho politiky zemného prerozdeľovania, prišli, aby sa zmocnili ďalšej dobre organizovanej farmy patriacej bielym.

Po tejto návšteve Harry zavolal na políciu a kontaktoval aj svojho právnika ohľadne pokusu o zabavenie jeho farmy. Nemienil sa vzdať svojej celoživotnej práce tejto partii lumpov. 
Avšak krátko po ich návšteve sa štyria votrelci na čele s Whitehatom pri Maioio objavili znova, tentoraz s železnými tyčami. Trojročné dievčatko hodili o múr a nemilosrdne napadli jej zúfale kričiacu matku. Nikto sa neodvážil zasiahnuť a stať sa tak potencionálne ďalšou obeťou útoku, dokonca ani prítomný policajt na ktorého Harry kričal aby útok zastavil.

O čosi neskôr keď boli Harry a Joan so synom a zopár priateľmi ktorí ich podporili a boli im ochotní pomocť,sa zhasli svetlá a počuli dav afričanov pospevovať “Eh-ha-eh-ha – chunga chunga chunga rah!”, tamojšiu revolučnú bojovú pieseň. Náhle spev ustal a dav začal mlátiť na dvere a okná. Po pár hodinách hrôzy pre Harryho, jeho rodinu a známych dav odišiel preč no krátko na to zazvonil zvonček. Bol to Whitehat, zopár policajtov a dav. Whitehat vykrikoval na Harryho:

,,Beloch, padaj odtiaľto inak to pre teba bude mať vážne následky!”

Teror proti bielemu farmárovi Harrymu šiel na plné obrátky.

Jak prešli dni tlak na Harryho sa stupňoval. Raz, keď hľadal jedného zo svojich poctivých zamestnancov ktorého nejaký čas nevidel bol napadnutý len 400 metrov od farmy Whitehatom a jedným z jeho kumpánov. Obvinili ho z priestupku na “ich” farme, začali ho mlátiť a vyhrážali sa zabitím, medzitým sa bitky zapojilo viac čiernych. Harry použil slzný plyn a pokúsil sa uniknúť, bohužiaľ to bolo málo efektívne. Teraz hŕstka čiernych už chcela jeho smrť vykrikujúc:

“Kufa maBhunu!” (zabiť bieleho bastarda)

Harry trpel čoraz väčšiu ujmu a Joan (ktorej Harry stihol zavolať o pomoc zo svojej vysielačky) vbehla do domu zavolať pomoc. Harryho, ktorý bol už skoro v bezvedomí hodili do auta a zaviezli na lokálnu policajnú stanicu, kde ho začali znova tĺcť. Na 63-ročnú Joan ktorá sa od lynčovania zachránila prelezením 2metrového múru kričali:

,,Vráť sa sem, ty zasraná biela kurva!”

Ďalší z útokov ignorovnaných Mugabianom (policajný a justičný systém), rovnako ako európskymi a americkými médiami ktoré inak nikdy nepremeškajú možnosť podať správy o nenávistných zločinoch…

Vyššie popísané incidenty sú výňatky z Jambanja, životopisnej knihy od Erica “Harry” Harrisona, zobrazujúcej jeho život ako bieleho roľníka v Mugabeho Zimbabwe.

Kniha zobrazuje Harryho cestu k práci farmára a hrozné utrpenie jeho a ostatných bielych, ktorí sa rozhodli vytrvať v Mugabeho režime. Názov knihy Jambanja odkazuje na Mugabeho “vojnových veteránov” ktorí násilne berú farmy bielym. Mnoho z týchto “vojnových veteránov” sa v časoch občianskej vojny (koncom 70tych rokov)ešte ani nenarodili.

Čierni zabavujú dobre udržiavané farmy, vrátane dobytku a vozidiel, rovnako ako osobné veci dedené z jednej či viacerých generácií. Akonáhle sa noví majitelia usadia, farmy začínajú upadať, zem zarastie burinou a dobytok chradne. Pod ich novými pánmi čierni pracovníci prídu o svoje domovy, potraviny, mzdy a musia hladovať.

Jambanja je skoro nepredstaviteľný popis o tom, ako zem len v dvoch dekádach a skoro v každej oblasti zmenila z civilizovanej na barbarskú.

Napokon na Harryho podali žalobu z dôvodu prebývania “nezákonne” na svojom vlastnom majetku a on vypovedá na súde za sústavného kriku ľudu:

“Kunyepa mami Bhunu!” (Klamár, ty biela sviňa!)

Z bývalých 4500 bielych farmárov ich je dnes v Zimbabwe len niekoľko stoviek.

Tak sa pýtame: Pomáha naozaj táto vláda pozemkovou reformou domácemu obyvateľstvu?  Ozaj si myslia, že ľudia ktorí farmy preberajú majú dostatočné schopnosti a znalosti aby tieto novo získané farmy spravili prosperujúcimi bez akýchkoľvek skúseností? Čo bude so všetkými obchodmi ktoré záviseli na poľnohospodárstve? Ak títo ľudia neuspejú, kto zaplatí dane a dennodenné výdavky s ktorými sa farmár stretáva? Čo s pracovníkmi, ich rodinami a deťmi? Majú vôbec nejakú budúcnosť?

Odpoveď je jasná: Nie!

Harryho príbeh otvára oči a nemali by ho čítať len tí, ktorým osud Rhodesiany (Zimbabwe)  nie je ľahostajný  ale najmä politici a “vládcovia” západného sveta z jednoduchého dôvodu, ujasní to budúce následky z populačných, politických rozhodnutí ktoré vykonali a vykonávajú, rozhodnutia ohrozujúce budúcnosť Európskych národov.

Preložil:  xwx

Reklamy


Entries a komentáre feeds.

%d bloggers like this: