Cena za utrpenie?

27. januára. 2009 o 13:21 | Kategória: Reakcie, Sionizmus | Komentáre vypnuté na Cena za utrpenie?

holocaust_5Kedysi, v dávnych časoch existovali pravdy, alebo ak chcete dogmy, o ktorých sa nesmelo pochybovať. Kto si dovolil ich spochybňovať alebo s nimi nesúhlasiť zvyčajne skončil zle- nedobre. Čas bol však najlepší sudca a v mnoho ráz sa ukázalo, že ten, čo bol vo svojej dobe vysmievaní a nakoniec skončil najskôr na hranici, mal pravdu. Dejiny zaznamenali takýchto prípadov mnoho. Podobné veci sa však neodohrávali len v dávnych časoch, ale aj celkom nedávno, kedy aj v našej krajine platili isté večné pravdy a ten, kto ich verejne spochybňoval a dovolil si mať opačný názor tiež nekončil práve najlepšie. Neupálili ho síce, ale poskytli mu ubytovanie na štátne trovy a on aj celá jeho rodina na vlastnej koži zažili aká dojemná je starostlivosť štátu. Aj tieto časy sa však minuli a dnes máme ústavou zabezpečenú mimo iné aj slobodu vedeckého bádania. Malo by teda byť všetko v najlepšom poriadku. Malo, ale nie je. Pretože aj dnešní demokratický mocipáni sa nakazili chorobou mocných a vnucujú ľuďom vlastné pravdy. Opäť sa teda opakuje stará hra na večné a nemeniteľné pravdy, na jednostranný a politicky motivovaný výklad dejín. Tak je to nakoniec všade na svete. Dejinné udalosti sa často politicky zneužívajú a tí, ktorí objektívne hodnotia fakty a nie politické želania sú často minimálne trpení, označovaní za kontroverzných alebo inak biľagovaní. Vo väčšine prípadov im však nejaký iný postih nehrozí, pretože dnešní mocipáni sa musia aspoň tváriť, že rešpektujú systém, ktorým sa oháňajú, teda demokraciu a tá mimo iné zaručuje aj slobodu vedeckého bádania, nech by boli jeho výsledky akokoľvek v nesúlade s oficiálnym výkladom dejín. Veď nakoniec ide len o históriu a čo sa stalo sa neodstane a väčšine ľudí je to nakoniec aj tak jedno. Tak prečo sa rozčuľovať? Je tu však jedna udalosť, o ktorej to neplatí. Áno, ide o tzv. holocaust, či o konečné riešenie, teda o to, čo sa stalo židom počas Druhej svetovej vojny. Táto historická udalosť je azda jediná, o ktorej je vo väčšine tzv. vyspelých štátoch zákonom zakázané pochybovať. A nielen to, pred súdom sa neraz ocitajú aj tí, ktorí uznávajú jej existenciu, ale majú výhrady voči oficiálne vyhlasovaným počtom obetí či spôsobom vykonávania likvidácie, ako aj tí, ktorí upozorňujú na fakt, že v tzv. táboroch smrti neboli umiestnení len židia, ale aj ľudia inej rasy a viery. Jedná sa teda doslova a do písmena o obmedzovanie slobody vedeckého bádania, ktoré je vo svojej podstate rovnakým obmedzovaním, aké praktizovala svätá inkvizícia. A to nie je všetko. Židovské organizácie na čele so štátom Izrael zneužívajú túto dejinnú kapitolu a aj po šesťdesiatich rokoch nútia európske krajiny, aby platili a tvárili sa, že nevidia to, ako práve štát Izrael robí voči palestínskym Arabom tú istú politiku, akú robila Tretia ríša voči ich predkom. Paradox? Možno ani nie. Len šikovne a chladne premyslená stratégia ako využiť historický fenomén vo svoj prospech. Veď nakoniec ako inak si možno vysvetliť stále pripomínanie utrpenia židov, ktoré doslova zachádza až do smiešne patetických polôh? Len snahou využiť ho vo svoj prospech a vsugerovať svetu, že sa jedná celkom výnimočný fenomén. Pritom to však vôbec nie je pravda. Podobné udalosti sa vyskytujú v dejinách ľudstva už celé stáročia. Každý pokrok v dejinách bol vykúpený doslova potokmi krvi. Kolonizácia, revolúcie a vojny viedli neraz k udalostiam, ktoré si za tzv. holocaustom v ničom nezaostávajú. Vyvražďovanie celých národov sa ťahá dejinami ako krvavá stuha. Kto nepočul o masakroch pôvodných obyvateľov v Amerike a Austrálií, o genocíde Arménov v osmanskom Turecku počas Prvej svetovej vojny a o mnohých ďalších prípadoch kedy bola jedna skupina ľudí masakrovaná inou skupinou? Napriek tomu ani jedna z týchto skupín nezdôrazňuje svoje utrpenie tak ako židia a ani z neho nevytĺka politický a iný kapitál. Pýtate sa prečo? Lebo to jednoducho nepotrebuje. Ale židia a samozrejme štát Izrael to potrebuje, aby zakryl svoje správanie a svoju politiku, ktorá zbavila jeden národ vlasti a pokračuje v páchaní skutkov, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom a ani s ľudskom morálkou. Preto sa židia neustále pasujú do úlohy večných obetí, preto využívajú svoj vplyv na prenasledovanie tých, ktorí spochybňujú jedinečnosť tzv. holocaustu. Keby to totiž nechali len tak, ľudia by skôr alebo neskôr prišli na to, že ich utrpenie či už skutočné alebo fiktívne nebolo v dejinách ľudstva ničím výnimočným a logicky by si položili otázku, prečo iné národy a etniká dokázali svoju traumu prekonať a židia nie? Prečo len oni neustále pripomínajú vlastné utrpenie a nehanebne z neho ťažia? A to jednoducho nemôžu pripustiť. Pretože potom by sa činy ich kúpeného štátu Izrael dostali do úplne iného svetla a celá ich zločinná a neľudská činnosť by bola nazvaná pravým menom a právom odsúdená. Veď nikoho neoprávňuje prežité utrpenie páchať rovnaké alebo podobné zločiny na inom národe či etniku. To si musíme jasne uvedomiť a konečne podľa toho aj konať a nie ospravedlňovať ich tým, že tí ktorí ich páchajú alebo svojou činnosťou vo väčšej alebo menšej miere umožňujú ich páchanie kedysi v minulosti trpeli. Veď ako by sme sa tvárili, keby povedzme Indiáni masakrovali nejaké iné etnikum v štáte, ktorý by si vymohli na základe pochybných historických nárokov na jeho území? Nepostavili by sa všetky štáty sveta voči takémuto konaniu. Dúfam a verím, že áno. Jedným dychom sa však pýtam, prečo sa podobne nepostupovalo a nepostupuje voči židom a štátu Izrael. Alebo je to preto, že sú to židia? Na túto otázku si každý musí odpovedať sám. Na základe vyššie uvedených faktov prichádza do úvahy len jedna odpoveď.

Roman RS


Entries a komentáre feeds.

%d blogerom sa páči toto: